Samotný názov vám už napovie mnoho. Čo si všimnete ako úplne prvé po spustení hry? Práve grafické spracovanie. Aj keď tento raz by sa však hodilo skôr pomenovanie výtvarný štýl, aby sa pojem nemiešal s technologickým spracovaním. To je veľmi jednoduché, no potvrdzuje, že práve v jednoduchosti je krása. Veď sa len pozrite okolo textu. Do očí hneď udrie krásne výtvarné prevedenie, ktoré učaruje. Môžete v ňom nájsť niečo zo známeho Limba či iných titulov. Hlavnú úlohu tu síce hrá čierna, no dopĺňajú ju pre titul charakteristické výrazné línie tvoriace kontrasty, ktorým napomáhajú nie len rozdiely farebnosti bohatej palety, no aj početnosť najrôznejších tvarov pohybujúcich sa niekde medzi výraznou expresiou a neurčitosťou.

Viac niet čo dodať, slová dokonale nahrádzajú okolité dôkazy. Vedzte však, že vizuálna stránka zohráva nemalú úlohu. Jednak má za úlohu budovanie atmosféry, potom tematicky rozdeľuje jednotlivé okruhy sveta, do ktorých sa dostanete, no a nakoniec roztáča vizuálny kolotoč, z ktorého sa vám zatočí hlava. Celú túto krásu ma na svedomí animátor, ktorý sa podieľal na konceptoch Clone Wars, Darkspore a animákoch Iron Giant či Ratatouille. Jednoducho s menom Michel Gagné do budúcnosti treba počítať. Minimálne kvôli ďalším herným projektom, na ktorých sa podieľa. On však nie je jediným známym menom, ktoré v hre spozorujete.

Insanely Twisted Shadow Planet sa snaží prezentovať aj istý minimalistický príbeh. Jeho rola je však potlačená do úzadia. Vlastne až na pár výnimočných krátkych chvíľ hneď v úvode sa ani nestretnete s hlavným hrdinom. Behom sekundy sa okolo neho vystavia lietajúci tanier, v ktorom sa spolu s ním vydávate zachrániť svoju planétu pred tieňom a v ňom skrývajúcimi sa príšerami. Na naivitu sa tu však nehrá a tá v tomto momente končí. Odteraz vás čaká už len šesť prostredí, ktorými sa musíte pretĺcť.

Aby som bol presný, tak hlavnou zložkou hry samotnej ani nie je akcia, skôr bádanie po svete, objavovanie jeho skrytých zákutí a nových mechanizmov, ktoré vám pomôžu v postupe ďalej. Tieto mechanizmy by sme mohli rozdeliť do dvoch skupín. V prvej sú bežné, ktoré používate takmer stále, v každom prostredí bez rozdielu jeho charakteristiky. V druhej sú mechanizmy špecifické pre určité prostredie. Ich využitie sa nevylučuje aj v iných, avšak vo výrazne menšej miere.

Tieto mechanizmy predstavujú deväť postupne sa odkrývajúcich schopností vášho lietajúceho taniera. Pritom tu platí schéma, že aby ste sa dostali do ďalšej časti mapy, tak potrebujete získať schopnosť na aktuálnej. Raz za čas treba prejsť aj už prejdené časti. V týchto chvíľach trošku zamrzí, že nepriatelia aj časti sveta sa respawnujú. Nielen že je otravné vybíjať zas a znova tú istú časť, no hlavne sa potom ťažšie orientuje vo svete, keď neviete v ktorom kúte ste už boli a v ktorom nie. Štyri zo schopností si môžete ľubovoľne namapovať na gamepad, napríklad práve tie bežné. Inak výber trvá dlhšie a v náročnejších pasážach môže nutnosť rýchleho striedania schopností spôsobovať problémy.

Všetkých šesť herných zón je vizuálne, tematicky aj hrateľnostne odlišných, čo príjemne zabraňuje vnikaniu stereotypu do hernej náplne aj napriek tomu, že prakticky stále robíte to isté s menšími obmenami, ktoré si aktuálna lokalita vyžaduje. S výnimkou prvej všetky tvoria súvislý svet planéty, kde sa ľubovoľne môžete pohybovať medzi sprístupnenými miestami, hľadať v nich skryté updaty pre schopnosti, bonusové materiály. Ruku v ruke so špecifikami každej zóny kráčajú aj nepriatelia. Tí síce v hre prím nehrajú, no aj tak ich nemožno opomenúť. Často si síce vystačíte s ich ignoráciou a obchádzaním, no v mnohých prípadoch ku konfrontácii priamo smeruje. Tu sa treba naučiť správne ovládať schopnosti. Na rôznych platí nie len iná taktika, ale často aj využitie inej schopnosti.

Subjektívne, čo si na hre najviac cením, to sú originálne a vynikajúce súboje s bossmi. Tí sú trošku náročnejší (ale fakt len trošku), no hlavne vizuálne príťažliví a súboje s nimi si vyžadujú najskôr odhadnutie slabého miesta, potom správnu metódu útoku a ešte aj útok v pravý čas, aby ste si čo najviac ušetrili vlastný život. Checkpointy, ktoré veľmi oceníte v priebehu hry, vás totiž tentoraz v prípade neúspechu nezachránia. Začať musíte vždy od začiatku súboja.

Osobne by som Insanely Twisted Shadow Planet nezaradil do kategórie logických, ktoré sú tak obľúbené v podobnej kategórii arkádových titulov. Nie, že by si niektoré pasáže nevyžadovali od hráča istú vyššiu úroveň mozgovej aktivity, no rozhodne sa nejedná o úroveň, ktorá by pre niektorých jedincov mohla byť bolestivá. Samotné „hádanky“ spočívajú tak v dobrom naplánovaní postupu vpred. Možno by občas trošku vyššia náročnosť neuškodila, takto sa totiž odráža na dĺžke hranie, že vám na prejdenie postačí jedno krátke doobedie. To je bohužiaľ trošku málo, samotný koncept by si pýtal viac.

Po prejdení hry môžete ešte skúsiť nájsť aj tie posledné miesta mapy, kam ste ešte nezavítali, k tomu by vás mohol motivovať akurát tak achievement. Okrem toho tu však nájdete ešte režim zvaný Lantern run. Hráč (prípadne hráči) sa v ňom snažia s lampami uniknúť čo najďalej pred blížiacou sa príšerou. Čím ďalej ste, tým väčšie skóre si pripíšete do tabuľky. A samozrejme za sebou nesmiete zabudnúť lampu. Dosť chudobná ponuka a nezachraňujú ju ani bonusové materiály ako koncepty a podobne.

Insanely Twisted Shadow Planet je až príliš špecifická na to, aby sa zapáčila masám. Rozhodne však minimálne za vyskúšanie stojí a ak vám tento koncept už v krátkom deme učaruje, tak neváhajte a vrhnite sa na plnú verziu. Za sympatickú cenu dostanete sympatický titul. Zamrzí kratšia hracia doba a malá ponuka po prejdení, no hrateľnosť a výtvarné stvárnenie to vynahradzujú. No a nakoniec. V úvode som spomínal, že Gagné nie je jediným známym menom v hre. Na hudobnej stránke sa podieľala skupina Dimmu Borgir. Dve ich skladby odznejú hlavne počas animácií. Škoda, že zo zvukovej stránky je to asi všetko, čo hra ponúka.