Obal predáva. Samozrejme, je dôležité to, čo sa nachádza vo vnútri, ale nebudeme si klamať, často je zovňajšok rovnako dôležitý. Svoju lásku k drahej polovičke môžete vyjadriť kvetmi alebo Nemenovanou Valentínskou pohľadnicou v korporátnych farbách. Reakcia na obe vyznania, hoc sú zhodné, rovnaká dozaista nebude a nejeden dobre mienený úmysel sa nezaobíde bez zúrivého ataku. Obal jednoducho predáva.

Rozhodli sme sa preto pozrieť na obaly hier, ktoré nás zaujali. V negatívnom zmysle slova. Dokonca to boli skvelé kúsky, pri ktorých sme sa bavili, avšak ak by sme na ne narazili bez toho, aby sme o skutočnej podobe hry niečo vedeli, zrejme by sme odvrátili pohľad. Prečo to výrobcovia hier robia, vám neprezradíme, avšak aspoň sa môžeme spoločne pobaviť nad tým najhorším z herných obalov.

Aby sme nezachádzali do herného praveku alebo už dobre známych lapsusov, sústredili sme sa na hry vydané od roku 2005, teda tie, ktoré vychádzali a vychádzajú pre aktuálnu generáciu hardvéru. Upozorníme, že ide o náš subjektívny rebríček, váš názor na boxarty (ako sa volajú obaly hier) môže byť diametrálne odlišný. Snažili sme sa vybrať to najzaujímavejšie a škrtali sme. Je jasné, že na lietadielka je vhodné dať na obal nejaký ten diablov stroj, Deer Hunter si zaslúži ručiaceho jeleňa a fantasy hra sporo odetú dievčinu a kúzelníka s klobúkom.

Začneme pekne zhurta. Rovnou hrou, ktorá síce ešte nevyšla, celkom nás potešila svojou prítomnosťou v kolónke oznámených projektov, avšak po zhliadnutí obalu sa nám premiešal už i tak ťažko skúšaný žalúdok. Nedostala nás rozkošná Batmanova maska, to nie, avšak najprv sme ani netušili, kde je názov hry a či tam vôbec niekde je. Alebo sa to volá 10 bodov z 10 a ani o desatinu menej. Táto GOTY edícia nám vlastne vnukla myšlienku na tento tematický článok, tak nebolo vhodnejšie kandidáta na začiatok.

Dobre, nedá sa zľahka, prejdeme k veci priamo a tvrdo. Orange Box je hrou, respektíve kolekciou hier, ktorú musíte mať, ak to s virtuálnymi dobrodružstvami myslíte vážne. Druhý Half-Life s oboma epizódami, prvým Portalom a očakávaným Team Fortress 2 bol jednoducho nutnosťou pre každého. Do poličky si však krabicu s hrou nevystavíte čelom. Tak ako je tento box s hrami našľapaný kvalitou, tak je obal zúfalo nevýrazný. To, že máme v rukách skvost sme vedeli, ale čo obyčajný človiečik, chudák okoloidúci, ktorý videl len nie práve príťažlivého Gordona, padajúceho panáčika a podivne škeriacu sa postavičku?


 

Vo väzení to nie je med lízať. Teda nevieme, len sa tak povráva. Útek z väzenia sme si v seriálovej podobe pozreli radi, no ak by sme predlohu nepoznali, do zakúpenia tej hernej by nás pri všetkej úcte nik nedonútil. Veď to poznáte s tým mydlom v sprche, kedy začínajú problémy. A na obale hry sa Lincoln Burrows tvári, že tie problémy teda rozhodne budú a Michael Scofield so svojim pohľadom naznačuje, aby ste mu jeho lásku nepreberali, inak vykoná niečo nepekné a bolestivé. Chlapi v obtiahnutých tričkách už dnes taktiež nelákajú, teda minimálne 96% väčšinu.

 
 

V reklamách vystupujú často krásni ľudia. Vychudnuté pipiny, chlapi s tehličkami na bruchu (my máme tiež, len sme ich vymenili za jeden kvádrik) a žiarivé úsmevy. Dáviť z toho nebudeme, no ak sa pozrieme na opačný extrém, ktorý nám ukazuje Tropico 3 so zarasteným diktárorom v uniforme a Kimovskými okuliarmi, ako poťahuje špagátikmi na svojom tropickom ostrove, od nadšenia neskáčeme.

Pri rôznych kolekciách (HD remaky a pod.) je problémom to, že obal hry / hier už vlastne máte, len to treba dať dokopy. Nápad s tým, že na krabicu dáte box arty predošlých hier a pekne to obkecáte, nám ako najlepší nápad teda rozhodne nepríde. Do tohto súdka môžeme pokojne zaradiť ďalšie šeredné kolekcie, kde grafik veľa práce rozhodne nemá.

K niektorým obalom komentár netreba. Activision prešiel od komiksových postavičiek k... to už by bolo lepšie dať na obal zoznam interprétov v tabuľke z Excelu. Toto miesto, ktoré je nutné zaplniť, teda radšej venujeme pohľadom z okna na slnečné lúče alebo kontrolu pošty. Máme písať o obale Guitar Hero 5? To myslíte vážne? Pozrite sa naň ešte raz a skúste ho popísať bez zbytočne hanlivých slov.

Hororová séria Silent Hill nám zježila chlpy na zátylku a neraz sme pri nočnom hraní kontrolovali spodnú bielizeň. Právom. Najnovšie diely v desivosti poľavili a obal Homecoming mohol len málokoho presvedčiť, že sa hra vráti do svojich temných koľají. Zlé to nebolo, avšak maľovaný portrét v sépiovom prevedení? Chvalabohu išlo o americkú NTSC verziu, my v Európe sme dostali rozkošnejší obal s energickou sestričkou na pozadí.

Zvieratá sú na obaloch hier od Nintenda pravidelne a taktiež ide pravidelne o kolosálne kraviny. Bez urážky. Vynecháme zvieracie farmy alebo ako zvieratká varia alebo tréner zvieratiek alebo už jednoducho čokoľvek roztomilé, kde sa tieto tvory vyskytujú a necháme vás v mukách pri pohľade na obal hry Petz Dogs Fashion. Vraj vyšli aj mačky. Istotne, chechtáme sa na 9gagovských „I don’t know what I’m doing“, avšak toto je masaker, pri ktorom by prišlo nevoľno i Paris Hilton.

Nintendo, to je platforma, kde skutočne strašidelné obaly doslova kvitnú na stromoch. Keď sa na vás z obalu hry huncútsky usmieva zostarnutý pán mierne pri tele, ktorého sexappeal nadchne tak leda... nie, nevieme koho pri zmysloch by to skutočne nadchnúť mohlo. Astrológia Russella Granta totiž vyzerá ako simulátor pedofila, ktorý láka malé detičky na hviezdičky. Koho mohol v triezvom stave napadnúť tento návrh?

Ak vás ešte nebolí hlava, máme kandidáta, ktorý to veľmi rýchlo napraví: Deal or No Deal. Pán v pokročilom veku v oblečení za hranicou vkusu drží telefónne slúchadlo prístroja, ktorý si možno mnohí čitatelia ani nepamätajú a videli ich možno v našich moderných nemocniciach. Netušíme prečo, ale pri pohľade na tento obal si spomeniem na socialistickú hru s výučbou dopravných predpisov a značiek. Nie tú, kde ak ste odpovedali správne, sa rozsvietila žiarovka, ale tá, kde vás potriaslo pri nesprávnej odpovedi. Škola hrou.

Máme radi obaly hier, ktoré na prvý pohľad neprekvapia, no v detailoch skrývajú hlboké posolstvo. Ale vezmime to ako umelecké dielo: rozmazané a nevýrazné pozadie a v popredí trojicu hlavných protagonistov. Momentka zachytáva nešťastne situáciu, kedy slečna neudržala na uzde svoje plyny a pán s fúzikmi to dáva najavo, zatiaľ čo mladík snažiaci sa zachrániť situáciu vykúzlil nie veľmi podarený úsmev. A slečna? Tá má z toho nesmiernu zábavu. Záver je prostý: umelo vymodelované postavičky vyzerajú stupídne a úchylne.
 

Na záver bonus, hoci Junker ukazoval jedenásť prstov ako jedenásť najhorších obalov a ani o jeden viac. Spätne premýšľajúc, ako to ten huncút s jedenástimi prstami robí, to radšej skutočne uzavrieme, pretože ani káva už viditeľne nepomáha a keď dáte pánovi šéfredatorovi veľa, chce nabudúce ešte viac. Nedalo sa tomu uniknúť, dáme si teda ešte jeden „ľudský“ bonbónik. The Ballet Studio. Nechajme tentoraz myšlienku samotného simulátoru baletu plávať v hlbokých vodách šialenej fantázie. Mamička a dcérenka v rozkošných šatôčkach, jedna s korunkou na hlavičke a... počkajte, nezdá sa vám, že niekto tu zrejme spustil prvýkrát PhotoShop a výsledok si možno na prvý pohľad ani nevšimol? Veľké hlavy prilepené na telá pôsobia ako z nejakého hororu 80tych rokov. Nie, balet radšej nie, maminka, tí ľudia na obale vyzerajú strašidelne.

Mohli by sme pokračovať ešte desiatkami ďalších – napríklad také logické hry, všakže. Alebo tanečné, tie sú skvelé a často musíme premýšľať, či sa nejedná náhodou o nemravnú hru. Zvieratiek nie je nikdy dosť a mohli sme vám hodiť hneď niekoľko, v ktorých sa tieto tvory usmievajú, sú oblečené a drogy sú zlé. Športové hry? Tie radšej nespomínajme.

Príkladov máme ešte kopec, ale necháme niečo aj na vás, s čím môžete prispieť do diskusie a s láskou spomenieme na minulé storočie s kartónovými obalmi obrovských rozmerov, kedy krabica s hrou bola skutočne kúskom do vitrínky.