Niektoré nápady vývojárov prezentované pred nadržaným publikom herných nadšencov vyvolávajú uznanlivý údiv. Kdekomu slinka upadne a začína sa obdobie šialeného – a žiaľ často i zaslepeného – uctievania na papieri nádherných, v praxi nie až tak zábavných myšlienok. Stretli sme sa s tým nie raz, od heliem s virtuálnou realitou, po takú drobnosť, ako ovládanie hier pohybom, pardón, ovládanie hardcore hier pohybom. Dobre to vyzerá na tlačovke, v praxi sa chrochtanie blahom nekoná.

Takže áno, je pekné mieriť prostredníctvom Move ako so skutočnou zbraňou a picnúť tých Helghastov v Killzone 3 štýlovo. Ale je rozdiel medzi pekným a praktickým. S príchodom novej generácie handheldov sa k slovu dostali externé kamery Nintenda 3DS a PlayStation Vita. Tie sa snažia ukázať, aká neskutočne cool a absolútne perfektná je augmentovaná realita. A že je zábava, ak sa nám tanky premávajú po stole. A ak ostreľujeme k Zemi blížiaci sa asteroid. Nie je to až tak pravda.

Dnes popisované hry vlastne ani hry v skutočnom zmysle slova nie sú, ide o skôr o hračky, ktoré si stiahnete do Vity za pár drobných. Sú prístupné a jednoduché tak, aby jednotlivé prvky dokázal vstrebať i váš domáci miláčik či starí rodičia. Nehrá sa tu na žiadnu srdcervúcu story, spracovanie je skôr funkčné ako príťažlivé. Sú to hračky, ku ktorým potrebujete špeciálne karty predávané spoločne s Vitou. Tie si rozkladáte po stole, hýbete nimi a všetko sa to odohráva akoby pred vami.

PulzAR

Začneme radšej tým, čoho potenciál ešte nie je zadupaný pod čiernu zem a je tu nádej, že sa na tieto pletky s kartičkami zvysoka nevybrindáte. Základný cieľ PulzAR-u je jasný: k Zemi sa blíži obrovský asteroid. Hráč, jediný to záchranca, musí nasmerovať laserový lúč na povrchu našej planéty tak, aby bola systémom zrkadiel, rozptylovačov, filtrov a kadejakých iných srandičiek aktivovaná raketa, ktorá tento šuter pošle kade ľahšie. To všetko v piatich kampaniach po piatich úrovniach.

Samozrejme, nie je to žiadna sofistikovaná vec, o to v žánri logických hier však ani nejde. Časovo obmedzené levely sú založené na skutočne prostom princípe. Máte laserový vysielač (prípadne ich je viac) a lúč musíte nasmerovať do prijímača. Špeciálne zrkadlá lúč odrazia, rozptylovače rozdelia na dva a keď to je potrebné, zmeníte farbu lúču, pretože prijímač neakceptuje ten červený, ale len modrý. Na tieto úkony máte, samozrejme, obmedzený počet objektov. Herná plocha je skôr menšia a miesta, kam kartičky s predmetmi umiestnite, sú taktiež vymedzené, pretože ich nemôžete položiť na rôzne iné objekty.

Nič zložité, na internete nájdete istotne dostatok freeware titulov využívajúcich rovnaké princípy. PulzAR je iný v tom, že všetko sa deje pred vami. Vezmete si Vitu do rúk, kamera sníma plochu pred vami, položíte prvú kartu ako styčný bod a ostatné rozmiestňujete ako už spomínané objekty. Znie to možno zaujímavo, praktické to ale nie je vôbec.

Problém je v tom, že pri manipulácii s kartami musíte držať Vitu v jednej ruke, a to ešte tak, aby snímala samotnú hernú plochu. Neustále vypadávanie obrazu a chybné snímanie predmetov začne iritovať a rušiť. Často čakáte už len na to, aby konečne všetko išlo tak ako má a kamera nasnímala všetky karty. Bojujete tak so samotným hardvérom a nie hrou. Pritom by k tejto „super efektnej novinke“ postačila možnosť vykašľať sa na augmentovanú realitu a zahrať si to celé v 2D.

O technickom spracovaní nemá cenu sa príliš baviť. Chýbajú však akékoľvek prídavné hodnoty. Je síce možné si ju pozastaviť, no chcelo by to pohodlnejšie riešenie. Keby bolo možné si danú scénu odfotiť a v pokoji skúšať čmárať riešenia bez toho, aby človek musel všetko buď prečmárať na papier alebo sa spoliehal na riešenie pokus-omyl, neprotestoval by zrejme nik. Veď Vita má dotykový displej a takéto riešenia sa priam núkajú.

Prvé dve kampane sú skôr rozjazdové až tretia preverí vaše schopnosti. Okrem toho, že snažíte vyriešiť daný rébus, je bonusom zbieranie hviezdičiek. Postačí, ak cez ne prechádza laserový lúč, no zároveň musíte v neskorších fázach počítať s tým, že rotujúce ikony, po ktorých pachtíte, sú tak trochu od ruky a vyžadujú osobitný prístup.

PulzAR predstavuje logickú hru, pri ktorej by sme sa bavili v klasickej podobe. Takto šmátraním po kartičkách, ktoré navyše prestanú byť aktívne, ak nimi pohnete, čas zabíjať bude chcieť málokto. A je to škoda, pretože podobné rébusovky zvyknú byť až nepríjemne návykové.

Hodnotenie: 5 / 10

Table Top Tanks

Čarovné AR kartičky tentoraz budete používať ako statické body, takže postačí ich umiestnenie na vybranú plochu a hor sa do arkádového šialenstva. Dostanete v ňom pod palce (doslova, oba sú na analógových páčkach) plechové beštie, ktoré sa naháňajú, strieľajú, prípadne kradnú vlajky a podobne. Arkáda ako delo. A s delom.

V prvom rade zostanú zrejme viacerí zarazení z toho, že hra vyžaduje pomerne veľký priestor na rozloženie kariet, respektíve vyžaduje snímať rozsiahlu plochu. Kamera je nebezpečne neprehľadná a neustále sa snažíte nájsť vhodný kompromis medzi prehľadnosťou a vzdialenosťou. Že často neúspešne, netreba dodávať, a to je pri tak prostej „hračke“ často neúnosnou prekážkou v zábave.

Základná myšlienka je absolútne banálna: ovládate tank a na každej „mape“ máte konkrétnu úlohu, často časovo obmedzenú. Tu musíte skoliť tri inak sfarbené tanky, tam zas doniesť vlajku do svojej základne, prípadne stačí pozbierať vybraný počet hviezdičiek. Jedno kolo sa nebude zbytočne naťahovať a do dvoch minút máte všetko poctivo odrobené. V singleplayeri je to pre slabšiu umelú inteligenciu tak akosi automaticky nuda, no tŕň z päty nevytrhne ani multiplayer alebo editor.

Hlavným problémom je samotný koncept, ktorý je príliš jednoduchý a neskutočne repetitívny po veľmi krátkom čase. Prostredia sú z dôvodu používania AR kariet nezáživné a nepríťažlivé, nie je tu nič, čo by vás lákalo k opätovnému hraniu. Ovládanie je napriek tomu pomerne náročné na zvládnutie. Pes je zakopaný v tom, že nezávisle ovládate pohyb tanku a smerovanie otáčajúcej sa veže, čo je pri skromnejšom prostredí (napriek veľkej rozlohe pre hranie s handheldom) s prekážkami obmedzujúce. Viac narážate a idete tam, kam nechcete, prípadne strieľate na miesta, kde to nie je potrebné, keďže zameriavač na obrazovke nenájdete.

Výsledný chaos je síce na pár minút očarujúci, no veľmi rýchlo prestane baviť. Znovu sa teda objavuje otázka, prečo by sme mali čas tráviť s nie príliš príťažlivou, stereotypnou a obmedzujúcou arkádou, ktorá sníma to, čo máme na stole? Hlavne ak podobne orientovaných titulov, hoci bez AR šialenstva, nájdete na PlayStation Network dostatok?

Hodnotenie: 3 / 10