Stretnutia s hardvérom Nintenda sú vždy komické. Nech sú už vaše dojmy akékoľvek a snažia sa ich ovplyvniť aj vedľajšie faktory ako dĺžka státia v päť hodinovom rade na pol hodinovú prezentáciu, v tichosti vyslovené obavy, aj nadšené dojmy z práve videného, vždy sa hardvér skôr či neskôr začne predávať a prestanete ich vnímať. WiiU je prvou konzolou, ktorá otvorí veľkú novú generáciu a podľa mnohých aj poslednú, pretože veľkým hrám zazvonil umieračik s nízkymi predajmi a vzrastajúcimi nákladmi na ich vývoj a mimoriadne vysoká konkurencia zo strany mobilných zariadení, ktoré sú z roka na rok výkonnejšie.

Hardvér Nintenda bol vždy špecifický. Tak trochu mimo hlavného prúdu, razil si vlastnú cestu podtaktovaný, výkonovo poddimezovaný a hlavne funkčne a výbavou dva kroky za súčasnou konkurenciou. Nezabudnem na DS, ktoré oproti PSP bolo ako podviživený chlapček, teraz má na konte 150 miliónov predaných kusov. Wii sa každý smial, najskôr za názov a potom za vizuál hier. Povedzte to tým, ktorí nechcú porovnávať predajné výsledky, pretože Wii je zrazu pre iné publikum. O 100 miliónov predaných konzol neskôr bol Nintendu pripísaný objav casual hier a posúvaniu hraníc.

V oboch prípadoch zafungoval WOW efekt, po prvom kontakte so zariadením obyčajne nasledovala otázka, kde to môžem kúpiť. Konzolu aj handheld nepredávali hry, ale prísľub nového zážitku. Nintendo malo v hrsti mladšie publikum a pred sebou otázku, akým spôsobom komunikovať prednosti nástupcu DS vybaveného 3D displejom. Žiadne video, žiaden obrázok, fotografia ani slová vám nedokážu popísať moment, keď sa dívate na obrazovku, ktorá má hĺbku a rastú z nej stĺpy elektrického vedenia. 

Vidieť, znamená uveriť sa stala nielen mantrou reklamnej kampane, ale aj nástrojom používaným pri prezentáciách WiiU. 3DS a WiiU sú pod obrovským tlakom, nadviazať na úspech predchodcov a presvedčiť zákazníkov o prednostiach tak, aby sa dostavil požadovaný WoW efekt. Ako presvedčiť pôvodných majiteľov, ktorí nemali Wii zapnuté viac ako rok alebo od vydania Wii Sports? Z konzoly sa stala párty mašina a nie regulárny stroj na zábavu. Cieľová skupina vyrástla, Wii debutovala pred šiestimi rokmi a keď mal malý bráška 7, teraz chce strieľať Call of Duty a stačí mu mobil. ň

Vo WiiU drieme obrovský potenciál, je tu však niekoľko ALE. A hry to zatiaľ nie sú.  Tie už Nintendo má. Každý videl Raymana, tú skvelú kooperáciu a bláznivý speedrun z jedného konca levelu na druhý, zľava do prava, s hudbou presne kopírujúc ťukanie do displeja a rozkopávanie totemov z kostí. 

Od absolútne odfláknutej prezentácie na E3 2011 s troj-štvormesačnými tech demami a nemastnej neslanej tlačovej konferencie na E3 2012 sa prototyp bez hier, dostal do fázy “konzola s funkčnými hrami”. A nutno povedať, že so zábavnými. Nintendo však nechce, alebo nevie odpovedať na niekoľko zásadných otázok spojených s užívaním konzoly v domácom prostredí a dlhodobého prospektu z ťaženia z inakosti. 

Existuje niekoľko scenárov, no ani jeden zatiaľ nehovorí v prospech Nintenda. Firma nezvláda základnú komunikáciu nového hardvéru, čo sa jej môže sakramentsky vypomstiť na zmätených zákazníkoch neochotne platiacich za niečo, o čom boli presvedčení, že to už majú doma. Nintendo prezentuje z WiiU iba tablet. To, že k televízoru má byť pripojená skrinka, ktorá proporciami pripomína jazvečíka (široká a vysoká je ako Wii, ale dlhá je minimálne dvakrát), je zametené pod koberec. 

Na akciách je vydané prísne fotografické embargo. Pravidlá dovoľujú odfotografovať iba tablet v rukách hráča a v zábere sa môže objaviť aj drobná konzola. Pozrite sa na oficiálne fotografie ako tablet zakrýva podozrivo vyzerajúce zariadenie pripomínajúce Wii. To samozrejme vedie k domnienkam, dokúpim si len tablet, veď Wii už doma jedno mám. Ospravedlnením nie sú ani vyjadrenia, že to dôležité budete držať v rukách. Do tabletu nestiahnem hru, do tabletu nevložím disk s hrou a potom, čo nabije akumulátor, keď nie kolíska pripojená ku konzole? 

Tablet pri tom nie je všemocný, univerzálny to áno, no taký Pikmin 3 ho nepotrebuje  vôbec. WiiU je prezentovaná ako zábava pre celú rodinu pred jedným televízorom a zatiaľ predvedené tituly dokážu obslúžiť viacerých naraz (Nájdu sa aj výnimky ako Project 100 alebo ZombiU.) Nintendo nehovorí o dvoch, ale o troch a viacerých, dokonca taký Nintendoland podporuje naraz až piatich hráčov! Koľko ovládačov bude v balení je otázne. WiiU bude kompatibilná s Wiimote a Nunchakmi a klasickým gamepadom s dvojicou analogov. O obsahu balenia je ešte priskoro hovoriť, no nečudovali by sme sa, keby Nintendo aplikovali taktiku ako v prípade absencie nabíjačky u 3DS XL. Veď už jeden Wiimote doma máte, použite ten!

Vráťme sa ešte na chvíľu k tabletu. Pôsobí ako kapitánsky mostík, riadiace centrum komandujúc ostatných. Má predsa svoju vlastnú obrazovku. U mladších hráčov a špeciálne u detí hrozí, že sa oň strhne bitka. Nintendo tvrdí, že bude podporovať dva naraz, ale zatiaľ žiadna hra nevyužíva túto konfiguráciu, ktorá musí byť mimoriadne náročná na výkonový potenciál (obraz sa musí renderovať trikrát) a ten WiiU pod kapotou nemá. 

Prirovnaní k súčasnej generácii a výkonnostnej rezerve v porovnaní s PS3 a Xbox360 tu už bolo niekoľko. Teraz má možno navrch, ale ak vyjdú nové konzoly  od Sony a Microsoftu (a tie vyjdú), bude WIiU opäť na chvoste čo do kvality obrazu posielaného na veľkú obrazovku. Malá uhlopriečka displeja tabletu šikovne môže niektoré nedostatky ako rozpité textúry zamaskovať, ale tento tablet si na cesty nemôžete zobrať, je neoddeliteľnou súčasťou WiiU, je iba vstupno-výstupným zariadením, ktorého špinavú prácu vykonáva krabica pod televízorom. Bez nej si neprečítate ani správy ani nespustíte hru.