UbiSoft môže byť so sebou spokojný. Vytvoril známu, predávanú a uznávanú značku. A to dokonca nielen medzi mainstreamom, ale aj hardcore hráčmi dostatočne obľúbenú, takže po nej každoročne siahnu bez toho, aby sa nechali rozptyľovať recenziami. Navyše sa tvorcom Assassin’s Creed vždy podarí priniesť do akčného dobrodružstva aj za hrsť noviniek - možno často len kozmetického rázu, no vždy ide o poctivú robotu. Lenže dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, až sa človek nasrdí a radšej si dá plechovkové pivo.

Ako istotne viete, Liberation je exkluzívny spin-off pre PlayStation Vita. Vcelku podarený, hoci na plnohodnotné dobrodružstvo pre "veľké platformy" ponúka príliš málo. Na prenosnom Playstation zariadení to však bola zábava. Po konverzii z handheldu sa toho veľa nezmenilo, nepomohla ani štipka pridaného obsahu či čarovné HD viditeľné už zo samotného podititulu hry. Napriek tomu, že z Liberation HD priam srší, že bola pôvodne vytvorená pre prenosnú krabičku a na gaučové orgie jednoducho nestačí, je potrebné prízvukovať, že ide o kvalitný kúsok. Zabaví, čas strávený virtuálnym poskakovaním ľutovať nebudete, no blažený pocit pri sledovaní záverečných titulkov sa jednoducho nedostaví. Dôvodov k tomuto prostému konštatovaniu je hneď niekoľko.

Zápletka, napriek veľkému potenciálu, pláva príliš po povrchu a nedokáže zaujať natoľko, aby otázka otroctva v druhej polovici 18. storočia vzbudzovala v hráčoch akékoľvek emócie. Príbeh je prerozprávaný možno až príliš stroho, nezachádza do detailov a všetko sa deje akoby automaticky, bez výraznejšieho vstupňovania deja a v nie príliš pútavej prezentácii. Ovládate Aveline, ktorá sa vyhla otroctvu adoptovaním do významnej a vplyvnej rodiny. Na svoje korene však nezabúda a venuje sa nielen odboju vo francúzsko-španielskom spore, ale aj pomáha utláčaným. Samozrejme hľadá aj svoju stratenú matku. Škoda, že sa nemáte ako  významnejšie zapojiť a všetko vnímate iba z rýchlika.

Hrateľnosť je znovu primárne založená na otvorenom svete, v ktorom máte dostatok príležitostí na odhaľovanie nových miest, hľadanie zberateľských predmetov (listy, truhlice s pokladom, vajíčka krokodílov, huby,...) či dokonca neskôr aj obchodovanie vysielaním lodí s tovarom. Necítite sa až príliš zviazaní s hlavnými questmi, v ktorých ide často len o to, aby ste niekoho sledovali alebo sa niekam dostali, či už nepozorovane alebo s humbukom okolo a vybranú osobu poslali do večných lovísk. Tieto prosté herné prvky príliš nevadia, ak sú podané správne, no v Liberation HD sú takmer ohlodané na kosť - šité na mieru instantnej hrateľnosti handheldov. Herná doba sa hravo dostane na tucet hodín a to bez nájdenia všetkých predmetov alebo stopercentnej synchronizácie (splnenie úlohy za určitý čas, potichu, bez straty zdravia a pod.). Na to si môžete vyhradiť niekoľko ďalších hodín.

Stále je to však oproti plnohodnotným dielom série málo. Herné prvky sú prevzaté z predchádzajúcich dielov a je vidieť, že Liberation HD je skôr odbočka od tretieho Assassin’s Creed. Parkúrové orgie si užijete v meste New Orleans, ktoré síce rozlohou dnes nikoho neprekvapí, no zároveň poteší rozmanitosťou budov. Nájdete tu chudobné štvrte, raj obchodníkov, vily boháčov alebo aj prístavnú časť. Jednotlivé objekty sú dostatočne členité, takže nie je problém, škriabať sa na budovy a ploty, skákať z výšok a užívať si rýchly presun mimo pohľadu bežných ľudí. To všetko je už dobre známe a vôbec nevadila striedmejšia architektúra. Často sa totiž pozriete aj mimo mesta -  do priľahlých bažín v okolí rieky Mississippi alebo južnejšie do latinskoamerického Chichen Itza, s majským chrámom ako hlavnou dominantou.

Mimo New Orleans pripomína Liberation HD hrateľnosťou tretí diel, hoci aj tu natrafíte na riedko osídlené oblasti. Väčšinu času však strávite v prírode, dokonca si v závere hry strihnete krátku epizódku s Connorom. Rozmanitosť prostredia dodáva hrateľnosti potrebnú vzpruhu a skutočne pôsobí inak, ak sa zakrádate po strechách budov alebo útočíte zo stromov. Pasáž odohrávajúca sa v Chichen Itza príliš netlačí na pílu samotnej akcie a boj si užijete len minimálne, hoci práve tu dostanete do rúk bič. Pomôcka Indiana Jonesa slúži presne na to, čo už tušíte - pritiahnete si nepriateľa k sebe, aby ste mu mohli uštedriť finálny hit a taktiež sa s ním prehupnete cez inak neprekonateľné prekážky. Celkovo pripomína Liberation v tejto oblasti skôr Tomb Raidera. To možno nie je na škodu, no zároveň dokazuje krutý fakt, že to Lara dokáže lepšie a v jej podaní vyzerá všetko to hopsanie, skákanie, rúčkovanie a lozenie prirodzenejšie, efektnejšie a lepšie sa to ovláda.

Najviac však zamrzí slabé využívanie možnosti prezliekania Aveline do troch rôznych odevov. Nielenže sa zmení výzor hlavnej hrdinky (dokonca si môžete nakupovať nové šaty a odhaliť tak v sebe skryté chúťky obliekania bábik do nových handričiek), ale sa vám otvoria odlišné možnosti ako predložený problém vyriešiť. Ak na seba navlečiete asasínsky kostým, je zrejmé, že budete v uliciach až príliš nápadnou figúrkou, no zároveň zvládnete súboje ľavou zadnou s využitím všetkých zabijackých pomôcok (vysúvacia čepeľ alebo šípky). Ako vyobliekaná dcéra z vplyvnej rodiny si ruky nezašpiníte, dokonca nebudete môcť ani nikde loziť, no dostanete sa na inak ťažko dostupné a strážené miesta vďaka očareniu vybraných jedincov mužského pohlavia, či ich podplatením. Výzor slúžky určite hneď nezaujme, no v tejto podobe zrejme pobudnete najčastejšie, nakoľko kombinuje obe predchádzajúce možnosti. Nemáte obmedzenia v pohybe a ak sa chcete dostať cez hliadku, stačí vziať debničku, s ktorou ako sluha vyzerá Aveline menej nápadne.

Všetko by to bolo vynikajúce, pretože rôzne cesty k splneniu jednej a tej iste úlohy sú lákavé vždy, stačí hodiť okom po poslednom Deus Exe. Lenže drvivú väčšinu prevlekov máte vopred nalinkovanú, bez možnosti voľby. Tieto premeny nedokážu utiahnuť zábavnú zložku hry a povšimnete si drobnosti ako zle ovládateľné kanoe alebo často nechtiac aktivované zvádzanie, hoci ste chceli niekomu ukradnúť zopár drobákov, no v blízkosti stála stráž, s ktorou teraz koketujete a čakáte, kým o vás stratí záujem. Samotné ovládanie je user-friendly, avšak niekedy vám nastavenie postavy správnym smerom trvá dlhšie, než by bolo vhodné a príjemné. O skokoch do miest, kde ste to skutočne nechceli, ani nehovoriac.

Technické spracovanie je ovplyvnené handheldovou predlohou a napriek dvom písmenkám HD nečakajte žiadne vizuálne orgie ako v poslednom Black Flag. V niektorých prípadoch vyzerali textúry slabšie, než v ACIII, čo však samozrejme neznamená, že by ste na sledovanie Liberation HD potrebovali obľúbený drink na prirodzený anti-aliasing. Len samotná séria nastavila latku omnoho vyššie, než nám Liberation predvádza. Obdobne by sme mohli popísať ozvučenie, ktoré vnímate, v podstate vám v ňom nič nechýba, no žiadne hudobné motívy vás nevtiahnu do diania na obrazovke. Bezchybný dabing dopláca skôr na príliš plochý scenár, v ktorom absentujú trefne podané myšlienky.

Vyššie spomínaná herná doba nedosiahne na svojich predchodcov, no to ani nik nečakal. O tom, že sa môžete vo svete Liberation HD vyblázniť, taktiež málokto pochybuje, ale zarazí nižšia obtiažnosť súbojov. Nepriatelia sú rozdelení do niekoľkých skupín, no takmer vždy si pomôžete vykrytím útoku a správne zvoleným protiútokom. Ak prídete na to, čo proti komu platí, stanú sa boje pomerne nenáročnými a dovtedy nemysliteľné zvládnutie sekvencie bez straty zdravia, už bude len otázkou času. Náročnosť tým značne klesá, mnohé strety zvládnete z diaľky pomocou uspávacích šípok, pretože umelá inteligencia protivníkov sa príliš nepodarila. Smrť kamaráta ich rozhodí len na chvíľu, prídu skontrolovať bezvládne telo, ich ostražitosť sa však nezvýši a pokojne po(s)tupne zlikvidujete z ukrytého miesta aj celú skupinu nepriateľov.

Pozerať sa na to dá, hrať sa to dá, je to dokonca aj zábava - hoci bez multiplayeru, ale to si možno ani nik nevšimne - no chýba tomu veľkoleposť predchádzajúcich dobrodružstiev. Liberation HD nepridalo k získaniu sŕdc fanúšikov ani to, že vychádza príliš skoro po veľkolepom Black Flag. Letný termín vydania by hre určite prospel viac. Nižšia cena však možno presvedčí zabijáckych panicov, aby si skúsili úlohu asasína “v sukni”, pretože hrateľnosť má stále atribúty vzácnej príťažlivosti, v mnohých tituloch inak neviditeľnej. Fanúšikovia Assassin’s Creed naše požehnanie nepotrebujú, spokojne už prebrázdili hru krížom-krážom, pretože poskytuje presne to, čo tu už bolo, a čoho sa zatiaľ neprejedli. Avšak neponúka nič viac - bohužiaľ či chvalabohu?