Je pozoruhodné, ako dokáže Nintendo predbehnúť aj zaspať dobu zároveň. Pritom sa zjavne nevie poučiť z vlastných chýb, no aj tak mu to nakoniec nejako prejde. DS prinieslo do hlavného prúdu revolúciu v podobe dotykového ovládania a Wii spravilo to isté s pohybovým ovládaním. S týmito zariadeniami Nintendo trhlo jackpot. Ďalšia generácia tak bola vo veľkom očakávaná. 3DS prišlo so slušným generačným skokom, predstavilo nám 3D hranie na cestách, no nedokázalo sa úplne odtrhnúť od predchádzajúcej generácie a kým konkurencia stavila len na výkon a bežný zážitok, 3DS síce ponúklo niečo nové, no so slabším hardvérom a nepochopiteľne absentujúcim druhým Circle padom – náhradou analógu.

V našich obchodoch sme prvé kusy handheldu Nintendo 3DS mohli nájsť 25. Marca 2011. Teraz, po takmer štyroch rokoch, Nintendo opravuje svoju predchádzajúcu chybu a konečne sa na prenosnom zariadení budeme môcť zahrať tak ako na veľkých konzolách. Kým jednu chybu však autori napravili, z druhej – nešťastného pomenovania Wii U, sa akosi nepoučili. Máme pred sebou novinku, hovorí nám to aj vlastným názvom, no už teraz si viem živo predstaviť, koľko zmätenia dokáže spôsobiť. Vyzerá skoro presne ako predchodca. Volá sa skoro presne ako predchodca. Čo vlastne je New Nintendo 3DS (XL)?

Aby sme sa k odpovedi dopracovali, musíme otázku trošku otočiť. New 3DS a jeho XL súrodenec nepredstavujú novú generáciu. Nie je to technologický skok vpred. Je to len krôčik správnym smerom, ktorým Nintendo vylepšuje to, čo si hráči žiadali najdlhšie. Je to len medzistupeň medzi tým, čo sme po prvý raz dostali do rúk pred 4 rokmi a tým, o čom sa pomaly začína šepkať. No rozhodne to nie je úplne zbytočné zariadenie. Ako som už hovoril, nech už Nintendo prinesie čokoľvek a pomenuje to akokoľvek nešťastne, vždy sa mu to nejako prepečie. Dôvod? Aj tak to nakoniec spraví viac než len slušne.

S New 3DS (XL) sa Nintendo zameriava ako na nových hráčov, tak aj na svoje stabilné publikum, ktoré pôvodný model 3DS dobre pozná. Z hľadiska hardvéru, samozrejme, nejde o taký významný posun, obe časti publika chcú autori zariadenia osloviť vylepšeniami niekde inde, pričom sa stále chcú držať pôvodného konceptu. Už pri prvom ohmataní dvojice nových modelov však viete, že im to vyšlo. Ide z nich akýsi lepší dojem. Sú pevnejšie, odolnejšie a dospelejšie. Pri pôvodnom 3DS ste sa určite báli pádov, no z nového budete mať dojem, že nejaké otlčenie či škrabance by mu nemuseli robiť problém. Nehádzal som ho síce o zem, no tento dojem sa potvrdil aj pri otvorení. Materiály sú pevnejšie, a to isté platí o pántoch displeja. Tie teraz poznajú o jednu polohu viac, v ktorej ich môžete „zacvaknúť“ pre stabilné držanie. Nerozhýbu sa tak ľahko ako na predchádzajúcom modeli.

To všetko sa však podpísalo aj na zmene rozmerov. Keďže sú oba nové modely robustnejšie a pevnejšie, zmenila sa aj ich hmotnosť. V prípade menšieho modelu je to zhruba 20 gramov nárast oproti predchodcovi, v prípade XL je to zhruba rovnako, no nový model je o pár gramov ľahší. Obe novinky sú tenšie ako ich predchodcovia, no v ďalších dvoch rozmeroch sú o málinko väčšie. Najlepšie to ilustrujú fotografie, kde ich vidíte vedľa seba. Jemne sa zmenil aj dizajn, keďže hrany pôvodného modelu nahradili oblúky. Pôsobia tak modernejšie a príťažlivejšie. Nie celkom pekným vizuálnym prvkom je medzera medzi spodnou časťou a displejom, keď sa handheld zatvorí. Pôvodný model v tomto ohľade pekne lícoval.

Aj základné prvky sa dočkali slušných zmien. Na mieste zostali prakticky iba ovládacie tlačidlá, kamery a výstup na slúchadlá. Slot na cartridge už nenájdete vzadu, po novom je vpredu, na ľavej strane spodnej časti handheldu. A úprimne povedané, nevyzerá to najlepšie. Možno sa mal radšej zakryť nejakým elegantným krytom. Stylus nenájdete vzadu, ale vpredu, hneď vedľa výstupu na slúchadlá. Nie je však teleskopický, je to len malý kúsok plastu. Pôvodný bol rozhodne lepší. Zapínanie je taktiež vpredu na konzole, nie vedľa dotykového displeja. Časť s horným displejom obsahuje slider pre ovládanie hlasitosti na ľavej strane od displeja, slider pre ovládanie hĺbky 3D na pravej strane. Oba sú tuhšie ako na starých modeloch a v polohe "off" ich pekne zacvaknete, aby sa vám 3D náhodou nezaplo, no toto vylepšenie už prinieslo pôvodné XL.

Pomerne nepríjemnou zmenou je umiestnenie slotu pre pamäťové karty. Kým v minulosti stačilo dať dole malý plastový kryt a jednoducho zasunúť, teraz musíte rozobrať celý zadný kryt. Nie je to náročné, je to o dvoch malých skrutkách, no aj tak to nie je také pohodlné. Zhodením krytu si tak odhalíte priestor pre stylus, slot pre Micro SD kartu (zmena oproti tradičnej SD karte) a taktiež batériu. Jej výmena je tak teraz jednoduchšia, čo je rozhodne plusom, keďže časom môže jej kapacita degradovať. V základnej výbave nových 3DS je 4GB Micro SD karta. Samozrejme, môžete použiť aj inú, pokojne väčšiu, ktorú oceníte najmä v prípade, ak ste fanúšikmi digitálnej distribúcie.

Každý deň iná tvár

New 3DS XL je na trhu dostupné v dvoch farebných prevedeniach: Metallic Blue a Metallic Black. Teda žiadna novinka, ale staré známe farebné vyhotovenia. Vyzerá to veľmi dobre, v tomto vyhotovení je ako spodná, tak aj vrchná časť. V čiernom plaste je len zadný panel a pánty. Pochopiteľne je hlavnou nevýhodou tohto prevedenia, že už po pár dňoch vyzerá ako register trestov, takže sa raz za čas musíte zbaviť nepekných odtlačkov nejakou handričkou. Alebo si môžete vybrať jeden z bundlov: Monster Hunter 4 Ultimate v striebornom alebo The Legend of Zelda: Majora's Mask 3D v zlatom prevedení. Menšie New 3DS problémy s odtlačkami nemá, celé je v plaste, v základnom balení v čiernom, no nájdete aj bielu a rovnaký pár pekných bundlov, aj keď bez rozdielneho vizuálu.

Sila malého New 3DS je totiž niekde inde ako v tradičnom vyhotovení, ktoré si domov prinesiete z obchodu. Jeho kryty, vrchný aj spodný, si môžete ľubovoľne vymeniť za niektorú z dostupných sád. Týchto vymeniteľných krytov aktuálne na našom trhu nájdete vyše desiatku, no v zahraničí je ich už o niečo viac. Ich počty sa neskôr aj u nás určite rozrastú. Kryty stoja pod 15 € a rozhodne sa z nich dá vybrať. Okrem rôznych farieb ponúkajú aj motívy postavičiek, ako Mario alebo Luigi, či motívy hier, ako Monster Hunter 4 Ultimate či Pokémon Omega Ruby/Alpha Sapphire. Výmena spodného krytu prebieha rovnako, ako keď vymieňate pamäťovú kartu. Musíte ho odskrutkovať. Výmena vrchného je veľmi jednoduchá. Na každej strane nájdete malý vrúbok, kam stačí strčiť nechty a jednoducho zdvihnúť. Zúbky krytu zapadajú na stranu, kde sa nachádza dvojica kamier pre 3D snímky.

3D kam sa pozrieš

Jednou z najväčších výhod dvojice nových modelov je vylepšený 3D efekt displeja. Samotná 3D technológia displeja sa možno výrazne nezmenila, stále pôsobí zväčša ako vrstvy naskladané na seba, ktoré idú do hĺbky displeja. Teda oproti kinám alebo 3D TV nemáte dojem, že niečo ide z displeja von, ale skôr ďalej dnu. Zásadné vylepšenie spočívajú v drobnom senzore, ktorý sa nachádza nad displejom, hneď vedľa kamery. Ten totiž pri hraní sníma polohu vašej hlavy a prispôsobuje zobrazenie 3D tomu, kde sa v závislosti od displeja vaša hlava nachádza. Rozhodne tieto nové pozorovacie uhly nie sú nekonečné, no poteší výrazne lepšia stabilita 3D zobrazenia, takže nemusíte dodržať ten jeden dokonalý uhol, ale môžete sa pohybovať ako vertikálne, tak aj horizontálne.

Senzor sa taktiež stará o to, aby sa jas displeja automaticky prispôsobil intenzite okolitého osvetlenia, čo je tiež veľmi príjemná vychytávka. S obomi zariadeniami som hral ako v noci za tmy, pri umelom svetle, tak aj za denného svetla, pričom vždy to fungovalo veľmi dobre. Subjektívne však bol dojem lepší pri väčšom displeji na XL-ku. Nehovorím teraz o obraze ako takom, ale o schopnosti prispôsobenia 3D efektu, ktorý XL displej držal stabilnejšie a taktiež vhodnejšie a rýchlejšie prispôsoboval jas displeja pri zmenách osvetlenia. Tým nemyslím, že pri menšom modeli by to bolo zle, stále je to lepšie ako pri pôvodných modeloch, no keď porovnávate displeje hneď vedľa seba, lepší dojem je z toho väčšieho.

Displej menšieho modelu v Nintende napumpovali steroidmi, a tak sa väčšie rozmery zariadenia pretavili aj do väčších rozmerov displeja, čo ocenia najmä tí, ktorým sa displej 3DS zdal malý, no pôvodné XL bolo až príliš veľké. Vrchný displej narástol z 3,53" na 3,88", ten spodný dotykový zas z 3,00" na 3,33". Celková obrazová plocha tak narástla o 20%. Nový XL model má oba displeje rovnako veľké ako starý. Nezmenili sa ani rozlíšenia displejov, takže v prípade XL modelu už v obraze môžete badať výraznejšie zuby, čo niekomu môže kaziť dojem. Na druhej strane, displej na XL podával lepšie zobrazenie farieb, ktoré sa zdali byť sýtejšie a živšie. Vylepšenia sa dočkali aj kamery, ktoré síce rozlíšením nenarástli, no fotografie robia lepšie. Stále však musíte brať do úvahy, že sú to kamery s VGA rozlíšením, a teda ak vám nezáleží na 3D fotkách zo zadnej kamery, lepšie fotky vám zabezpečí aj podpriemerný smartfón.

Starý pes sa naučil nové kúsky

Circle-pad je zhruba o 1 mm v priemere menší, jeho tuhosť sa nijako zvlášť nezmenila, takže s ním „kĺžete“ plynulo. Start a Select tlačidlá sa presunuli spod spodného displeja vedľa neho. Pod ním tak zostalo len Home tlačidlo, vyriešené oveľa lepšie ako pôvodne. Tlačidlá ABXY na menšom z dvojice nových modelov sú farebné, presne v štýle SNES gamepadu. XL model ich má vo farbe vyhotovenia handheldu, avšak písmená sú farebne rozlíšené. Najzaujímavejší je však drobný prírastok nad nimi.

Možno si ešte pamätáte C-Stick na GameCube ovládačoch. Nebol to plnohodnotný analóg, aký sa nachádzal na ľavej strane ovládača, no jeho funkciu zastal obstojne. A podobný C-Stick môžeme nájsť aj tu, keďže si asi v Nintende mysleli, že tu už nie je miesto na plnohodnotný Circle-pad. Prvý dojem z neho nebol práve najlepší, je to prakticky malý a tuhý kúsok gumy, ktorý trochu vytŕča nad telo handheldu. No už po chvíli zistíte, že je prekvapivo dobre funkčný. Takmer s ním nepohnete, no to ani nemusíte. Stačí skutočne len jemný pohyb a už ho registruje. Prakticky aj po ňom len kĺžete bruškom palca a stačí len trošku pritlačiť.

Využiť ho majú najmä akčné hry, z noviniek napríklad IronFall: Invasion alebo Moon Chronicles, oceníte ho aj v hrách, kde hrá dôležitú úlohu orientácia s kamerou, napríklad Monster Hunter 4 Ultimate. Nie je však jedinou novinkou. Vzadu, medzi L a R tlačidlami, nájdete aj ZL a ZR, ktoré taktiež rozširujú možnosti pre akčné hry. Ak ste už niekedy skúšali Circle-pad Pro, prakticky všetky ovládacie novinky nahrádzajú jeho možnosti, no rovno na handhelde. Pri uchopení (oboch modelov) dáte prirodzene konce ukazovákov práve na ZL a ZR, L a R tlačidlá tak musíte obsluhovať strednými článkami ukazovákov, no rýchlo si na to zvyknete a hry budete ovládať intuitívne.

Čo nového sa skrýva pod kapotou?

V úvode som písal, že New 3DS a New 3DS XL nepredstavujú novú generáciu, ale len medzigeneračný stupienok. Neponúkajú však len vylepšenia toho, čo si už hráči dlho žiadali, no zopár noviniek sa skrýva aj v ich útrobách. A možno práve toto je najkontroverznejšie vylepšenie nových modelov. Tie si, samozrejme, zachovávajú dokonalú spätnú kompatibilitu s 3DS a DS/DSi hrami, no predstavujú zaujímavý prísľub do budúcnosti, kedy sa vývojári môžu oprieť o výkonnejší hardvér a prinesú tak hry, ktoré na staršom 3DS/XL/2DS nepôjdu. A prvou lastovičkou je JRPG Xenoblade Chronicles X.

Pritom to rozhodne nie je žiadny výrazný skok vo výkone. Pôvodné modely mali Dual-Core ARM11 MPCore a single-core ARM9, Nové už sú vybavené štvorjadrom ARM11 MPCore s frekvenciou 268 MHz. Z toho jedno jadro je rezervované pre systém. RAM sa zdvojnásobila na 256 MB, grafický čip z nej má rezervovaných 10 MB, v minulosti to bolo len 6 MB. 1 GB interná flash pamäť zostala. Ihneď si však všimnete, že je celý systém výrazne svižnejší. Hry sa načítajú rýchlejšie, to isté platí aj o aplikáciách. Rýchlejšie je aj spustenie či sťahovanie z eShopu. A to je pravdepodobne podstatnejšie vylepšenie ako dodatočný výkon pre niektoré hry. Napriek vyššiemu výkonu však nehráte kratšie. Batérie od úplného nabitia po úplne vybitie som testoval s hrou Tomodachi Life. Priznávam, že to nie je ideálna hra pre vyťaženie maxima z hardvéru, no aj tak ilustruje zaujímavé fakty. Menší model vydržal takmer 5 a pol hodiny, ten väčší to ťahal ešte o 25 minút dlhšie.

Jedna vec je však úplne nepochopiteľná. New 3DS nie je len pre úplne nových hráčov, ale aj pre tých, čo už staršie 3DS/XL/2DS majú. No Nintendo akosi predpokladá, že svoj starý kus vyhodíte do koša. Ponúka možnosť transferu dát medzi starým a novým zariadením, ktorá nie je práve jednoduchá a musíte pritom prenášať pamäťové karty. No svoje Nintendo ID môžete mať len na jednom. Ak máte viac digitálneho obsahu, zahráte si ho len na jednom zariadení a to platí aj o mnohých ďalších digitálnych veciach. Je odvážne myslieť si, že tým Nintendo majiteľom starých kusov nezdvihne žlč.

Nájdete tu ešte niečo?

Obsah balenia je typicky nintendovský. Nájdete tu AR kartičky pre rôzne minihry a aplikácie s rozšírenou realitou, ktoré chvíľku zabavia a potom na ne už do konca života zabudnete. No a ešte je tu nálož manuálov, za ktorú padla časť pralesa. To je všetko. Podobne ako v prípade 3DS XL, aj v tomto prípade v balení nenájdete nabíjačku, čo je ďalší len ťažko pochopiteľný krok. Za konzoly dáte od 180 do 240 €, záleží od modelu alebo bundlu. A je trochu hlúpe, keď si k tomu musíte pripočítať ďalších 10 € za samostatnú nabíjačku. Ale aspoň môžete využiť staré príslušenstvo. Rozmery nenarástli o toľko, aby sa už nové modely nezmestili do obalov z tých starých.

Oplatí sa ísť do New Nintendo 3DS a XL? Jednoznačne áno, ak ste nad 3DS už nejakú dobu premýšľali, no váhali ste. Po štyroch rokoch má konzola za sebou obrovský katalóg plný rôznych zaujímavých hier a tomu sa len ťažko hovorí nie. Slušne sa rozrástla aj ponuka rôznych aplikácií, takže sa nemusíte báť nudy. Vylepšenia robia zariadenie ešte zaujímavejším, pričom konečne okrem vyššieho výkonu, oveľa lepšieho 3D a prepracovaného ovládania, ponúkne aj zabudovanú NFC podporu, z ktorej budú ťažiť amiibo figúrky. Zatiaľ ich síce nepodporuje žiadna hra, no už čoskoro sa to snáď po vzore Wii U zmení.

Iná je však situácia v prípade, keď už 3DS alebo 3DS XL dome máte. Aj v tom prípade majú nové modely čo ponúknuť, no zaskočí vás obmedzenie používania Nintendo ID iba na jednom zariadení a nepoteší vás ani relatívne zložitý proces prenosu. Je to len na vás a na tom, či vám zmeny a vylepšenia stoja za kúpu a výmenu. Chybičky tu sú, no všetky vyvažujú klady a vylepšenia. S novými modelmi sa hrá lepšie a pohodlnejšie ako predtým a ponúkajú aj niečo navyše.