Nintendo si svoje značky hýčka. Nesnaží sa z nich nasilu dojiť, koľko sa len dá. Ak niekde nie je dostatok noviniek, nová hra jednoducho nevyjde. Čaká sa na vhodnú príležitosť a ešte vhodnejší čas, aby hra vynikla. A zdá sa, že v prípade série Star Fox takýto čas už pomaly 10 rokov nenastal. Takmer toľko sme totiž museli čakať na plnohodnotné pokračovanie. Pred 4 rokmi síce vyšiel Star Fox na 3DS, no bol to len port z Nintenda 64 a staval na starých známych základoch. Teraz je situácia úplne opačná.

Star Fox Zero visel vo vzduchu už pomerne dlho. Wii U si priam pýtalo takúto hru a v Nintende si toho boli vedomí, len nevedeli, v akej podobe by ju mali priniesť. Vývoja sa chopil Shigeru Miyamoto a začal s hrou experimentovať, pričom si nenápadne otestoval názor hráčov na jeho koncept drobnou vsuvkou na minuloročnej E3. Tá tohtoročná nám už priniesla plné odhalenie aj s informáciou, že hra príde ešte tento rok. Čo nás v nej teda čaká?

Hru sme mali možnosť vyskúšať si na Nintendo Post E3 Tour v Katowiciach a, pochopiteľne, pútala asi najväčšiu pozornosť po boku titulu Super Mario Maker. A čím viac ľudí sa okolo hry premlelo, tým zaujímavejšie bolo sledovať a počúvať ich dojmy, ktoré si od stojana odnášali. Všetci si mohli vyskúšať dvojicu rozdielnych levelov a úvodný tutoriál, ktorý ich mal pripraviť najmä na novinky, ktoré Zero prináša. A veru padol vhod. Bez neho totiž v úvode hry budete tápať. Nebol to len môj dojem, s podobnými pocitmi od hry odchádzali aj iní novinári. Čo však nemusí byť vôbec zlé.

V Star Fox Zero sa miesi nostalgia s experimentálnym prístupom. Nájdete tu niečo staré a tradičné a hneď potom vám hra pod nos naservíruje nové herné mechanizmy, s ktorými sa musíte chvíľku popasovať. To všetko pri snahe vyťažiť čo najviac z možností ovládania, ktoré Wii U ponúka. V zásade je tak celá hra vystavaná okolo dvojice displejov, ktoré takto používate. Prvý je na gamepade, druhým je vaša TV. Nevýhodou je, že v tomto prípade budete musieť zabudnúť na Off-TV Play režim, keď sa budete chcieť hrať, no vaša polovička bude mať s televízorom iné plány.

Je zbytočné chodiť okolo horúcej kaše. Zero ponúka dvojicu pohľadov. Nie je to výber, ale nutnosť. V boji potrebujete obe obrazovky, každú ale na niečo iné. Hra sa v zásade od predchodcov svojím základným konceptom nelíši. Stále je to letecká akcia, kde sa pohybujete vo vymedzenom priestore a likvidujete desiatky rôznorodých nepriateľov, pričom sa snažíte prežiť nielen ich nápor, ale aj prekonávate rôzne prekážky. Niekedy sú to menšie koridory, inokedy zas otvorený priestor vo vesmíre, kde si môžete užiť väčšiu slobodu. V hrateľnej ukážke sa však kládol dôraz na dynamiku a neustálu akciu.

Stále sa niečo deje, nestíhate sa okolo seba obzerať a tu a tam na vás navyše z vysielačky kričí Falco, Peppy alebo Slippy, aby ste im pomohli. A práve preto sa musíte neustále obracať a dávať si pozor na to, čo je pred vami, aj na vlastný chvost, aby z vášho Arwingu niekto nespravil kus vesmírneho šrotu. Ak svojich parťákov v boji ochránite, tiež vám dokážu s náletmi nepriateľov pomôcť, no hlavne sa musíte spoľahnúť sami na seba. A tu do hry vstupuje spomínaná dvojica obrazoviek.

Miyamoto si vysníval koncept, v ktorom je obrazovka gamepadu použitá ako pohľad z kokpitu, pričom obrazovka televízora slúži na celkový prehľad. V tomto prípade je to tradičná kamera umiestnená za vaším chvostom, kvázi pohľad z perspektívy tretej osoby. Okrem Star Fox Zero tento koncept uplatnia aj ďalšie autorove projekty. A úprimne, je to chaos. Zo začiatku neviete, kam sa máte skôr pozrieť. Na televízore vidíte aj nástrahy, ktoré lietajú okolo vás a ohrozujú vás z bokov alebo zozadu. Taktiež sa lepšie orientujete pri rôznych manévroch, keď sa snažíte na poslednú chvíľu vyhnúť riadeným strelám.

Na druhej strane, pri pohľade z kokpitu dokážete presne mieriť, lepšie sledovať nepriateľa, ktorý priamo pred vami uteká. No a nakoniec viete aj dokonale zamieriť a vypáliť salvu, ktorá protivníka znesie z oblohy. Takže kam sa najskôr pozriete? Hore alebo dole? To je dilema úvodných chvíľ, z ktorej sa však pomaly stáva niečo prirodzenejšie. Rýchlo si zvyknete a kým sa zameriate na jednu obrazovku, druhú sledujete periférne. Spoznáte momenty, kedy je vhodné venovať sa jednej a kedy zas druhej. A pomerne rýchlo prešla do krvi aj orientácia a po „prvom kole“ v dvojici levelov už nebol taký problém nepriateľa zamerať aj bez pohľadu z kokpitu, no nie tak presne.

Stále je to však výrazne subjektívny element, ktorý si buď osvojíte, alebo sa pre vás stane prekážkou, ktorá rozhoduje o tom, či hre venujete viac času. Je fajn, že sa v Nintende snažia inovovať, no musia počítať s tým, že si teraz sami zredukovali potenciálnu cieľovku pre Star Fox Zero. Okrem toho sa však zdá, že hra bude mať čo ponúknuť a ukážka bola aj vďaka už spomínanej dynamike skutočne zábavná. Mohli sme si vyskúšať napríklad aj ďalšiu podobu Arwingu, ktorý sa vie priamo v boji premeniť aj na pozemné „choditko“ v štýle AT-ST zo Star Wars. Každá podoba má svoje výhody a dostane vás na iné miesta. Musíte len vedieť, kedy sa oplatí transformovať. V ukážke však chýbal nový Gyrowing.

Jedna z misií nás zaviedla na planétu, kde sa odohral obrovský boj s množstvom nepriateľov. Niektoré nepriateľské jednotky boli vzdušné, no často bolo nutné vyhýbať sa paľbe pozemných jednotiek, s ktorými hra taktiež nešetrila. Práve vtedy bolo vhodné zmeniť podobu na Walkera a skúsiť sa s nimi vysporiadať takto. Ten padol vhod aj na plošinách, kde sa dokázal voľne pohybovať a lepšie tak reagovať na prichádzajúce útoky. Na záver nechýbal ani súboj s bossom, ktorého bolo možné poraziť dvomi rôznymi spôsobmi a bolo teda iba na hráčoch, ktorý im viac vyhovoval.

Oveľa zaujímavejšia však bola druhá misia, aj keď v nej nešlo až tak o krk (a tým pádom hráči nemuseli až tak často dopĺňať zdravie). Zaviedla nás však do vesmíru, kde prebiehal útok v blízkosti obrovskej stanice. Na scéne sa objavil aj Pigma, ktorý sa postavil na čelo bežných nepriateľov a v boji dokázal poriadne zamotať hlavu vďaka svojim krkolomným manévrom. Aj ten však o chvíľu padol a už zostala len nepriateľská stanica. Na ňu bolo taktiež možné zaútočiť dvomi spôsobmi. Keďže jeden z nich obsahoval prelet vnútornosťami stanice s odpálením reaktora v jej útrobách a už dlho sme nemali možnosť zalietať si v štýle Return of the Jedi, je vám asi zrejmé, ktorú cestu ľudia väčšinou volili.

Star Fox Zero je milým, ale aj podivným prekvapením. Na ovládanie hry si bude treba zvykať, no zatiaľ to vyzerá tak, že myšlienka, ktorá stojí za týmto konceptom, funguje. A čo je hlavné, hra vyzerá byť zábavná. Stále sa v nej niečo deje, akcia neutícha a súboje s bossmi vedia prekvapiť. Najmä tým, že by v hre nikdy nemal byť len jeden spôsob, ako ich dať dole. Hra síce nevyzerá najkrajšie (pravdepodobne daň za rýchlu akciu s množstvom nepriateľov), no vizuálne neurazí. Hudba sa počúvala príjemne a dabing mal svoje kvality. Koncom roka sa dozvieme, ako to dopadne vo finále. Star Fox Zero to ale má našliapnuté slušne.