Tých pár jednotiek, s ktorými hru začínate vážnie nie je bohvie čo, takže sa treba pustiť do práce. Máme tu starého známeho roľníka, ktorý môže plniť niekoľko funkcií. Nielenže stavia budovy, nosí vodu, maká na ryžových políčkach, ale po vycvičení sa z neho stáva nádejný adept na zabitie, čiže nový vojak vašej armády. Spočiatku sú to slabučkí „oštepári“, padajúci po niekoľkých ranách. Neskôr získate prístup k ďalším stavbám a teda aj jednotkám. Tie sa od seba dosť odlišujú, niektoré sú lepšie na boj zblízka, iné útočia na diaľku a sú zraniteľné a nájdete medzi nimi také skvosty ako samurajov, či gejše, ktoré ovládajú kúzelné umenie. Za toto všetko sa samozrejme platí a ako ste už možno postrehli, budete potrebovať dve veci: ryžu a vodu. Zaujímavosťou je, že políčka s ryžou treba aj polievať, aby vám po kompletnom vyzbieraní úrody narástla nová.
Najsilnejšou zbraňou Battle Realms sú pravdepodobné nové nápady, ktoré sem autori pridali. Novinkou určite príťažlivou a zaujímavou je nelineárny dej. Už v prvej chvíli sa musíte rozhodnúť, či pomôžete nevinným dedinčanom, ktorých vraždia despotickí banditi, alebo sa naopak pridáte na stranu teroru. Vašej rozhodnutie má potom samozrejme vplyv na vývoj ďalších udalostí. Príjemné je zastúpenie hrdinov. Okrem Kenjiho počas kampane stretávate rôzne osobnosti sveta BR, ktoré sa pridajú na vašu stranu. Je rozumné ich využívať, pretože disponujú veľkou silou a špeciálnymi schopnosťami ako silnejší útok, alebo ochranná aura okolo jednotiek. Pozitívne hodnotím aj dobre spracovaný systém vylepšení. Už som spomínal ryžu a vodu. Existuje však aj tretia surovina – jing – ktorú získavate spolu s bojovými skúsenosťami. Nazbierané jingi môžete premeniť na upgrady vašich jednotiek, zvyšujúce ich zdravie, dostrel, silu. Zaujímavý je spôsob vylepšovania jednotiek: kombináciou rôznych výcvikov získate celkom nový typ bojovníka. Dobré sú aj drobnosti, ako napríklad možnosť zhodiť balvan z kopca a zničiť tým nepriateľskú budovu, jazda na koni, či prítomnosť staminy – sily, ktorá sa spotrebováva pri kúzlení a ďalších nadštandardných činnostiach.
S bojmi je to však už horšie. Strategické plánovanie pokojne hoďte za hlavu, dá sa obmedziť na zoradenie jednotiek do formácie a jednoduché hromadné vyslanie na nepriateľa. Kombinovať jednotky býva z času na čas užitočné, nie však nevyhnutné. Niečo môžete ovplyvniť rozdelením armády, formáciami a smerom útoku, keď však dôjde na boj muža proti mužovi v tej rýchlosti väčšinou nebudete stačiť zasahovať tak, ako by ste si to predstavovali. Skutočne ma štvalo početné obmedzenie jednotiek, pretože počítač mával často prevahu. To zbytočne naťahovalo niektoré misie a znižovalo rýchlosť hry. Aspoňže to ako-tak zachránil terén, ktorý sa dá využívať na väčší dostrel a príkazy ako „nevyhľadávaj nepriateľa“ alebo „strieľaj, len keď sa nepriateľ dostane na dostrel“ vhodné na obranu. Prvý krát som ich začal častejšie používať, pretože ma strašne naštvalo, keď sa môj kľúčový hrdina rozbehol cez polku mapy, aby sa hrdinsky postavil zhruba 50 nepriateľským kušostrelcom a o pár sekúnd bol rozsekaný na cucky.
Technické spracovanie bolo pre mňa príjemným prekvapením. Na čele stojí pekná, detailná grafika v tri dé. Prostredie je pestrofarebné, mraky vrhajú tiene a často si všimnete potešujúce maličkosti ako motýle poletujúce nad lúkou, či vtáky čvirikajúce v lese. Budovám a jednotkám by neublížilo viac polygónov, ale aspoň sú pekne rozanimované, vedia útočiť viacerými spôsobmi a keď na ne nedávate pozor, pokojne si ľahnú do trávy a na chvíľu si pospia (dúfam, že je vám jasne, že to sa netýkalo budov). A kúzlenie samozrejme sprevádzajú patričné svetelné efekty. Veľmi príjemná hudba dotvára tú pravú japonskú atmosféru a o zvuky tiež môžem pochváliť.