Niekedy nechápem zbytočnú kombináciu grafických štýlov väčšinou v indie hrách. Napr. dizajn úrovní je v HD kvalite, ale niektoré prvky, ako sú predmety alebo viditeľné časti vašej postavy, napríklad ruky či zbrane, sú v pixelovej podobe 2D alebo 3D. Môže to fungovať, ale len keď zvolené grafické štýly nie sú veľmi ďaleko od seba. Hyperviolent však do tejto kategórie hier nepatrí.  

Hyperviolent sa radí medzi brutálne FPS starej školy v štýle klasických 3D akčných titulov založených na grafike a hrateľnosti z deväťdesiatych rokov. Titul vyšiel z rúk štúdia Terminist Arcade, ktoré síce nemá na svojom konte veľa hier, ale rozhodne má ambície vojsť do herného sveta pomocou pixelovej nostalgie z minulého storočia. Známy vydavateľ Fulqrum Publishing sa v poslednom čase vyžíva v retro akciách a po slušnej FPS várke Forgive Me Father a akčnej nádielke Dread Templar bolo logické, že si zoberie pod svoje krídla ďalšiu, pre zmenu sci-fi strieľačku. 

Po odpovedi na núdzový signál zo vzdialenej baníckej kolónie Commodus Asteroid 27-C sa ocitnete v strede agresívnej a krvavej potýčky medzi jej obyvateľmi. Pri hľadaní odpovede na šialenstvo zúčastnených v komplexných chodbách stanice musíte odhaliť nielen tajomstvá asteroidu, ale aj zárodok samotného zla.

Keďže ide o typickú FPS, nečakajte špeciálne typy ovládania. Pohyby a útoky myšou a klávesnicou sú už stará známa klasika. Začínate výstupom zo svojej rakety a po chvíli si hneď môžete vyskúšať tlačidlo pre platformu, s ktorou sa vyveziete na nástupište a váš horor s touto hrou môže začať ...a to doslova. V prvom rade, keď sa rozhodnete hrať túto hru s predbežným prístupom, si musíte uvedomiť, že nie je hotová a potrebuje sériu silných aktualizácií. Upozorňujem bojachtivých hráčov, že si treba dobre pozrieť minimálne systémové požiadavky. Pretože ohľadom tejto informácie niečo nie je v poriadku.

Hyperviolent sa vo svojej prezentácií chváli kombináciou low-poly 3D grafiky s ručne kreslenou estetikou a la Duke Nukem 3D…a na to potrebuje 8 GB RAM, grafickú kartu Nvidia GTX 960 a procesor Intel i5-7400. Poviete si však - keď mi to bude sekať na mojej staršej šunke, tak zmením rozlíšenie hry, alebo sa vyhrám s nastavením grafických efektov. To je vcelku racionálna rozvaha, ktorá zíde na um snáď väčšine hráčov,... avšak škoda, že to nenapadlo tvorcom hry po prvotných spätných väzbách a dvoch aktualizáciách hry. 

Ak vlastníte kvalitné PC, nad chodom hry sa nepozastavíte, ale keď máte hoci len o zopár rokov staršie PC a RAM pod 8GB, Hyperviolent ani nespustíte. Čo je vcelku vtipné, keďže hra vyzerá horšie ako Blood z roku 1997 a potrebuje hardwér pomaly moderných hier. Chápem, že štúdio na tomto probléme rozhodne pracuje, ale základné nastavenia grafiky a problémy s výkonom hry by mali mať vyriešené už v demách videohier a nie v platených verziách.

Možnosť nastavenia displeja hry tu síce okrem iného nájdete, ale obsahuje len zbytočné položky, ako je výber typu merania teploty a pod. Ak ste pohodlne prekročili hranicu minimálnych hardvérových požiadaviek, uvíta vás až príliš pixelový štýl. Hlavne čo sa týka jednotlivých predmetov hry a nepriateľov. Je jasné, že tvorcovia išli po nostalgií deväťdesiatych rokov, ale všetky elementy hry majú poriadne kostrbatú grafiku, až je to iritujúce. Paradoxne, dizajn levelov a vašich zbraní či inventára je na lepšej úrovni. Čo ma ako hráča trochu uráža. Hyperviolent ponúka dva rôzne typy kvality grafiky, čo je podľa mňa kontraproduktívne.

Určite medzi pozitívne časti grafiky patrí vaša postava a jej zbrane alebo to čo z nich vidíte. Pekne vykreslené sú pixelové tvary vašich rúk a jednotlivých zbrani, ako aj efektov streľby. Dokonca HUD hry je na lepšej úrovni a informuje hráča presne o tom, čo potrebuje vedieť. Striedmo vložené 3D predmety naprieč úrovňami, ako krabice, konzoly alebo nábytok základne, sú tým typickým grafickým štandardom podobných hier, ktoré síce neuchvátia, ale plna svoj účel. Avšak 2D nepriatelia a predmety na zbieranie, ako zbrane, náboje či zdravie zapadli do ostatku grafickej kvality. Príliš neohrabané, ako aj ich animácie. Čím ste bližšie pri nepriateľoch, tým viac vidíte len farebné kocky bez tvaru. Rôznorodosť a pestrosť nepriateľov tiež veľmi nenadchne. Väčšinu stretávate len rôzne typy zombíkov, ktorí po vás buď skáču, alebo pália. Obsahujú len menšiu obmenu farby a typu oblečenia, ale inak sa farebná škála na nich veľmi nemení. Bossov je len pár a veľmi sa s nimi nezapotíte.

Zvuk je prekvapivo na výbornej úrovni. Efektný rev zombíkov vás miestami vydvihne zo stoličky a dáva hre slušnú dávku hororu. Hudba sa síce skladá z určitých pesničiek naprieč hrou, ale skôr funguje ako ambient s mixom zvukov prístrojov z prostredia. Atmosféra retro FPS je síce na mieste, ale ako som spomínal, kazí ju až príliš hranatý pixel art.  

Ak prehryznete grafickú stránku, tak na vás čaká vcelku slušný sci-fi horor. Na kockovaných nepriateľoch sa môžete vyblázniť s dvomi zbraňami naraz. Začínate síce s holými rukami, ale keďže ich máte obe zdravé, viete si určiť, ktorá ruka bude mať strelnú zbraň, ktorá chladnú zbraň alebo baterku ako svetlo. Výnimkou je, pochopiteľne, len obojručný raketomet. Váš inventár má totiž obmedzenú kapacitu, takže zabudnite na priamočiare zbieranie vecí a nábojov zo zeme a la Doom. Tu všetko musíte robiť manuálne.

Manažment inventára je vcelku vkusne spracovaný, aj keď manipulácia s ním trocha spomaľuje postup v hre. Totiž často sa vám bude stávať, že niektoré veci budete musieť uprednostniť pred inými. Našťastie, na kľúče alebo karty máte špeciálnu sekciu v inventári, tým pádom nie je nutné sa ich zbavovať. Každá zbraň má vlastný efekt a veľkosť v inventári. Pištoľ, úderová tyč alebo paralyzér veľa miesta nezaberú, ale pri brokovnici, puške a raketomete si musíte voľné políčka vedieť prerozdeliť. Tak isto náboje musia mať svoje miesto.

Tým pádom je možno dobre si zistiť dopredu, do čoho idete a akú zbraň zvoliť na danú akciu. Systém dvoch zbraní sa vám hlavne bude hodiť pri agresívnejších nepriateľoch, ktorí sa radi po vás rozbehnú a s krikom sa vrhnú na vás. Vystrelíte po nich pár nábojov a keď sú už blízko, dáte im po hlave napríklad sekerou. Tiež tým šetríte muníciu. V temných častiach stanice sa vám bude hodiť v jednej ruke baterka na hľadanie nutných predmetov. Život si vylepšujete lekárničkami a nezabudlo sa ani na upgrade zbraní a života. V neskorších verziách hry budete môcť obsluhovať aj vozidlo. 

K obrane vám pomôžu okrem skokov a rýchleho behu aj členité mapy levelov. Väčšinou, keď otvoríte niekde dvere, je veľká šanca, že na vás niečo vyskočí alebo po vás začne páliť. Ukryjú vás dobre umiestnené steny a rohy stanice, ale aj predmety na zemi alebo časti nábytku. Väčšinou sa budete pohybovať po technických miestnostiach zamestnancov, ale dostanete sa aj do viac civilnejších častí stanice, ako sú  typické laboratóriá a nakoniec aj do temných kanálov. Zatiaľ tvorcovia sľubujú vo verzií s predbežným prístupom 5 hodín hrania, ale závisí od vás, či budete hrať hru priamočiaro alebo budete čítať a napájať sa na terminály, sledovať informácie a maily obetí tohto vesmírneho masakru. Po dohraní hry je tu možnosť hrať novú hru s vyššou obťažnosťou. Čo bude vcelku náročné, keďže hra si ukladá pozície automaticky v určitých úsekoch úrovní.

Ak ste fanúšikom retro FPS akcií z deväťdesiatych rokov a užívate si nedávno vydané hry, ako Cultic, Ion Fury alebo Forgive me, Father, určite sa potešíte aj tejto brutálnej sci-fi strieľačke. Avšak počkal by som na plnú verziu. Pomer výkonu a grafiky by bolo treba vyvážiť alebo aspoň do hry vložiť možnosť nastavenia preferencií hrateľnosti pre lepší zážitok. Aj keď Hyperviolent neobsahuje výrazné glitche a bugy, stále potrebuje sériu silných aktualizácií.