Máte starší počítač, ktorý by potreboval zvýšiť výkon, prípadne plánujete stavať novú zostavu, ale neviete ako začať? V našej novej sérii článkov vás prevedieme celým procesom, od vysvetlenia základných pojmov, až po praktické testy.

Hoci pre viacerých môže byť výber správnych a hlavne kompatibilných komponentov triviálna záležitosť, pre veľkú skupinu ľudí môže ísť o komplikovaný proces, v ktorom vystupuje množstvo neznámych pojmov a to ich od výberu komponentov skôr odradí. Stačí ale málo a dokážete relatívne rýchlo získať základný prehľad, či už v technológiách, alebo produktoch.

Základná doska

Ako už hovorí samotný názov komponentu, od základnej dosky záleží kompletný výber kompatibilných komponentov.

Počítač – to je veľká stavebnica pre veľké deti. Základným stavebným kameňom je základná doska, na ktorej máte rôzne konektory pre ďalšie periférie ako sú socket pre procesor, konektory pre SSD/HDD disky, PCIe sloty pre grafické alebo prídavné karty alebo aj sloty pre pamäťové moduly. Keďže existujú rôzne typy modulov, každý má iný konektor, aby nebolo možné urobiť chybu pri ich pripájaní do MB. A práve to, aké konektory má vaša základná doska k dispozícii, určuje aj to, aké komponenty do nej môžete pripojiť.

Keď má napr. vaša základná doska socket pre procesory Intel určitej generácie, nie je možné doň vložiť procesory AMD a naopak. Socket má svoj tvar a rozmery, ktoré vám to jednoducho nedovolia. Rovnako tak do slotu pre DDR4 pamäte nie je možné pripojiť DDR5, pretože majú iný tvar a rozmer, takže ich do konektoru pre DDR4 fyzicky nedostanete. Keby sa vám to náhodou podarilo, tak len s veľmi brutálnou silou a za cenu fyzického poškodenia konektorov alebo samotných modulov.

Popis slotov na základnej doske

Pri výbere RAM je dôležité myslieť na to, že pamäte nie sú spätne kompatibilné. Teda ak plánujete kupovať základnú dosku s DDR4 pamäťami, resp. už takú vlastníte, nemôžete do dosky osadiť DDR5 moduly. Rovnako to platí aj pre staršie moduly, teda do DDR4 neosadíte DDR3 moduly a tak ďalej. Na prvý pohľad banalita, no existuje množstvo používateľov, ktorí si neuvedomujú tento fakt. Samotným pamätiam sa budeme ale venovať v ďalšej časti, no je dobré už pri výbere základnej dosky myslieť aj na to, aký typ pamätí plánujete použiť.

Či už zvažujete procesory Intel alebo AMD, treba si dať veľký pozor na voľbu správneho socketu. Pri výbere základnej dosky by ste preto mali mať už jasno v tom, ktorý model procesoru plánujete použiť. Napr. ak by ste aktuálne zvažovali voľbu procesoru AMD Ryzen 7. generácie, tak musíte siahnuť po doske so socketom AM5. Aktuálne ide o prvú generáciu procesorov na novom sockete, takže v tomto prípade nespravíte chybu. No ak sa vrátime v prípade AMD o generáciu späť k 5. generácii Ryzen procesorov, dostaneme sa k socketu AM4, ktorý je tu s nami už niekoľko rokov - prakticky od príchodu Ryzen série procesorov. Tu už môžete naraziť na staršie verzie základných dosiek ktoré sú stále v predaji a na trh prišli napr. už s 3. generáciou Ryzen procesorov. Množstvo z nich je síce kompatibilných s novšími procesormi, no je na vás, aby ste si overili kompatibilitu u výrobcu napr. s 5. generáciou Ryzen. Často bude potrebné pri prvom spustení aktualizovať aj BIOS na novšiu verziu, aby sa zabezpečila kompatibilita s novším procesorom. S podobným problémom sa ale častejšie stretnete napr. pri upgrade staršieho procesoru za novší. Preto ak si nie ste na 100% istý, overte si kompatibilitu CPU u výrobcu základnej dosky. Často sú to 2-3 kliky a trocha čítania, no ušetríte si kopu času a hlavne peňazí.

Rovnako ako pri AMD, aj Intel má svoje verzie socketov. Aktuálne budete pri Intel zostavách pozerať najmä po LGA1700 sockete. Intel síce nedržal takú dlhú podporu jedného socketu ako AMD, no aj tu si viete overiť, či do daného socketu viete osadiť novší procesor, prípadne si môžete overiť, či sa oplatí siahnuť po výkonnejšom z danej generácie.

Pri základnej doske by vás v prípade skladania nového herného počítača mala zaujímať aj verzia PCI Express slotu pre pripojenie grafickej karty. Aktuálne je možné siahnuť po PCI Express 5.0 verzii, takže sa viete pripraviť na prípadný upgrade v budúcnosti. Na rozdiel od slotu pre RAM, tento je spätne kompatibilný. Takže ak disponujete grafickou kartou ktorá využíva PCI Express 3.0 alebo 4.0 môžete mať istotu, že karta bude pracovať korektne. Pri upgrade grafickej karty je taktiež rozumné overiť si verziu slotu a verziu štandardu, ktorý využíva nová grafická karta. Kartu síce viete využívať aj v staršom slote, no nikdy nedosiahnete očakávaný výkon. To,  aký výkon získate, by malo byť pre vás smerodajné a určuje, či sa vám daný upgrade oplatí alebo je rozumnejšie už rovno zainvestovať do novšej zostavy.

Rozdiel medzi SATA M.2 a NVMe SSD

Už roky základné dosky disponujú M.2 konektorom pre pripojenie rýchlych SSD diskov. M.2 konektor na starších základných doskách ale nemusí zaručene podporovať NVMe disky. Do M.2 konektoru bolo možné pripájať aj SATA M.2 SSD, ktoré viete od nových NVMe diskov rozlíšiť už aj vizuálne na základe počtu zárezov ( SATA M.2 SSD ich má dva, NVMe len jeden). To aký M.2 SSD je kompatibilný s vašou základnou doskou sa, samozrejme, dozviete zo špecifikácie od výrobcu vašej základnej dosky. Podrobnejšie rozdiely medzi týmito SSD si môžete prečítať napr. na stránke kingston.com.

Pri nových zostavách má zmysel pozerať rovno už po rýchlych PCIe 4.0 diskoch, ktoré aktuálne ponúkajú asi najlepší pomer cena-výkon, prípadne ak chcete to najnovšie, tak už sú prvé verzie PCIe 5.0, ale túto zbernicu má len pár základných dosiek (väčšina disponuje ešte len max. PCIe 4.0 a aj tá môže byť len pre jeden disk. Ak teda sú napr. na základnej doske 3× M.2 sloty, jeden môže byť 4.0 a zvyšné dva dokonca iba 3.0 – je to pomerne bežná vec). Tu si ale treba dať pozor a overiť si, či daná doska podporuje najnovšiu generáciu diskov, prípadne či všetky sloty podporujú rovnaké verzie diskov. Opäť teda platí odporúčanie overiť si pred kúpou možnosti danej základnej dosky. V prípade upgradovania staršej zostavy si taktiež overte, aké verzie podporuje základná doska.

Rýchle SSD disky bez chladiča môžu trpieť na prehrievanie

Ako ste si teda už mohli všimnúť, od základnej dosky závisí takmer všetko. Takže ak sa rozhodnete upgradovať už existujúcu zostavu, najjednoduchším spôsobom ako začať je overiť si možnosti svojej základnej dosky. Môžete zistiť limity pre RAM, grafickú kartu, ale aj disky a prípadne aj limit pre procesor.

Procesor

Komponent, ktorý je síce asi najmenej upgradovaný v zostavách, no občas viete aj upgradom procesoru získať veľký výkonnostný posun. Ak ale staviate novú zostavu a plánujete si ju ponechať dlhšie, je fajn sa zamyslieť, čo vlastne potrebujete a prípadne budete vedieť využiť. Občas je ale rozumnejšie vyhradiť si v rozpočte viac peňazí na procesor, nakoľko vymeniť napr. RAM alebo grafickú kartu je oveľa jednoduchšie než po rokoch meniť procesor. Zároveň získate aj väčší výkonnostný skok. Ak si ale netrúfate len tak odhadnúť, aký procesor bude pre vás dostatočný, existuje množstvo online databáz a porovnávačov, ktoré vám dokážu naznačiť, čo bude vo vašej konfigurácii úzkym hrdlom a nedovolí komponentu využiť maximálny potenciál. Dobrým nástrojom je napr. bottleneck-calculator, ktorý vám pekne ukáže, či je vaša zostava nakonfigurovaná optimálne. Prípadne si viete pozrieť koľko % výkonu získate voľbou lepšieho procesoru. Prípadné porovnanie hrubého výkonu procesorov si viete prehľadne pozrieť napr. na stránke cpubenchmark.net, kde sa okrem výkonu na jedno jadro a viac jadier dozviete aj informácie o spotrebe, roku vydania, sockete, veľkosti cache pamäte a iné. Ak ale chcete komplexnejšie informácie, ako napr. podporované chipsety základných dosiek, výrobné technológie alebo podporované inštrukcie procesora, odporúčame využiť web techpowerup.com a ich databázu.

Porovnanie AMD a Intel procesorov podľa typu socketu.

Ak je váš rozpočet výraznejšie obmedzený, alebo je vašou prioritou investícia do výkonnejšej grafickej karty, máte k dispozícii aj možnosť kúpy slabšieho procesora (napr. v prípade Intelu model i5 namiesto i7). Aj keď sa na prvý pohľad môžu nižšie modely procesorov zdať v porovnaní s vrcholovými modelmi málo výkonné, tak skutočnosť býva často iná. Najnovšia i5 môže výkonovo v hrách atakovať výkon staršej i9 alebo i7 pričom stále budete mať možnosť v prípade potreby vykonať relatívne lacný upgrade na top model danej generácie (s prihliadnutím na rapídny pokles cien procesorov po príchode novej generácie, prípadne bazárové kusy). Pri výbere sa ale oplatí myslieť aj na prípadné taktovanie. Odomknutý násobič majú pri Intel procesoroch len vrcholové modely s označením K, inak je násobič uzamknutý. S taktovaním síce dosiahnete menšie zvýšenie výkonu, no je potrebné myslieť aj na možnosti vašich zvyšných komponentov.

Chladenie

Množstvo výkonných nových procesorov buď neobsahuje pribalený chladič, alebo obsahuje menej efektívny chladič. Bundlovaný chladič je vždy len základný a nemusí vedieť vychladiť procesor pri maximálnej záťaži. Ak chcete získať komfort v podobe produkovanej hlučnosti, alebo využiť čo najdlhšie plný výkon procesora bez prehrievania. Pri výbere chladiča musíte hľadať model kompatibilný s vašim socketom, aby ste vedeli chladič upevniť do otvorov na základnú dosku. Samozrejme, moderné chladiče podporujú množstvo socketov, či už AMD alebo Intel. Treba si dávať hlavne pozor pri upgrade starej zostavy alebo naopak veľmi novej. Je tu reálna možnosť, že síce už existujú základné dosky a procesory, no chladič ešte nemá uchytenie pre danú verziu socketu. Niektorí výrobcovia predávajú úchyty pre najnovšie CPU ako voliteľné príslušenstvo za drobný príplatok.

Ukážka typov chladičov pre procesor

Pri voľbe správneho chladiča by vás malo zaujímať aj tzv. TDP (Thermal Design Power) procesora, ktoré je udávané vo wattoch. Výrobcovia chladičov často udávajú pre aké veľké TDP je daný model určený. Na výber potom máte zo vzduchových alebo vodných chladičov, no vo väčšine prípadov si viete vystačiť so vzduchovým chladičom.

Vodné chladenie je krátkodobo účinnejšie. Dokáže rýchlejšie odviesť teplo pri náraste výkonu, ale pokiaľ použijete nejakú AIO sadu vodného chladenia, je to len krátkodobý efekt, pretože v systéme je napustené len malé množstvo kvapaliny. AIO vodné chladenie pozostáva z pumpy a radiátora, v ktorom sa ochladzuje kvapalina. Aby sa schladila dostatočne rýchlo, sú na radiátore pripevnené klasické coolery (vetráky), ktoré produkujú takmer rovnaký hluk ako coolery vzduchových chladičov. Vodné chladenie je efektívnejšie a pravdepodobne aj tichšie pri nízkej záťaži, teda pri bežnej práci (word, surfovanie na sieti, sledovanie filmov). Pri maximálnom zaťažení CPU (hry, renderovanie, konvertovanie videa a iné na výkon náročné operácie) je rozdiel medzi AIO vodným chladením a vzduchovým chladením takmer zanedbateľný.

Samozrejme, bavíme sa o cenovo porovnateľných chladičoch, pretože nemožno porovnávať vodný cooler za napr. 100€ s vzduchovým za 30€, ktorý má k cene adekvátne nižší výkon a je hlučnejší, ale napr. cooler Noctua za zrovnateľnú cenu vám poskytne porovnateľný chladiaci výkon, no aj podobnú hlučnosť pri max. záťaži ako vodné AIO systémy.

Prepracované vodné chladenie zabezpečí najlepší výkon, no aj najviac starostí

Chladenie nepodceňujte, pretože lacné coolery s cenou pod 100€ nemusia dostatočne schladiť procesor (špeciále u najvýkonnejších nových i9 je už potrebné vodné chladenie s väčším radiátorom pre 3× 12 alebo aspoň 2× 14 cm coolery). Keď procesor nevychladíte, zapne sa ochranný mechanizmus, ktorý automaticky zníži jeho výkon, aby sa zabránilo jeho prehriatiu. S nedostatočným chladením tak procesor nikdy nedosiahne možný výkon. Naopak, keď máte veľmi výkonné chladenie, dokáže procesor pracovať často aj o niečo výkonnejšie.

Ušetrené peniaze následne viete investovať do iných komponentov. Nové chladiče väčšinou prichádzajú už s nanesenou teplovodivou pastou, takže ju nie je nutné dokupovať samostatne. Ak ale chcete použiť niečo kvalitnejšie, je to už len vec preferencií. Kvalitná pasta môže spraviť rozdiel aj niekoľko stupňov v teplote CPU, no každá pasta časom stráca účinnosť, preto je dobré aspoň raz za rok-dva prepastovať minimálne teplovodivú pastu na CPU. A, samozrejme, odporúčame aspoň raz za pol roka povysávať coolery a prefúknuť rebrá chladičov stlačeným vzduchom. Zlepší sa tým odvod tepla, predĺži životnosť a stíši hluk produkovaný počítačom.

RAM

Jeden z najjednoduchšie vymeniteľných komponentov, či už v PC, alebo väčšine notebookov, je pamäť RAM. Pokročilejším používateľom sa na prvý pohľad môže zdať, že pri výbere RAM nie je možné spraviť chybu, no opak je pravdou. To akú verziu vybrať sme popísali už v časti o základnej doske, takže platí, že výber typu modulov závisí priamo od základnej dosky a preto je potrebné sa zamerať na kapacitu, rýchlosť alebo časovanie. Rýchlosť sa dnes udáva ako hodnota vyjadrená v megatransféroch za sekundu (MT/s – pozn. niektorí výrobcovia stále nesprávne udávajú rýchlosť ako MHz), pričom maximálnu možnú rýchlosť pamätí, ktoré môžete osadiť, definuje základná doska. Pre zachovanie čo najlepšieho výkonu je odporúčané využívať vždy pamäte s rovnakou rýchlosťou a ideálne aj časovaním (moduly RAM treba kupovať v kitoch po 2 ks od jedného výrobcu). Časovanie býva pri moduloch označené ako hodnota CL, pričom v jednoduchosti platí, že čím nižšie číslo za CL, tým lepšie časovanie pamätí. Napr. CL16 je lepšie časovanie ako CL30 pri rovnako rýchlych moduloch (sledujte preto aj údaj MT/s alebo nesprávne uvádzaný MHz). Problematika s optimálnym výberom je, samozrejme, oveľa komplikovanejšia a budeme jej venovať samostatný článok. Aby ste ale vybrali RAM čo najefektívnejšie a nekupovali napr. príliš pomalé pamäte, alebo naopak v prípade menšieho rozpočtu zbytočne predražené pamäte, je dobré si overiť, akú rýchlosť pamätí dokáže váš procesor efektívne využiť. Napríklad na stránke techpowerup.com si viete v časti architektúra pozrieť maximálnu podporovanú rýchlosť pamätí. V uvedenom prípade získate napr. optimálny výkon už s DDR4 pamäťami s rýchlosťou 3200MT/s.

Porovnanie rozdielov medzi generáciami DDR1-4 modulov

Veľmi užitočný nástroj na overenie kompatibility RAM alebo diskov ponúka na svojich stránkach spoločnosť Kingston – kingston.com/configurator. Stačí do vyhľadávača zadať model vašej základnej dosky alebo označenie modelu v prípade notebooku, či hotovej PC zostavy od niektorého z veľkých výrobcov a Configurator v databáze nájde vhodné moduly a disky pre prípadný upgrade. Veľmi jednoducho si tak môžete zistiť limity vášho počítača a nájsť parametre, ktoré môžete využiť pri vylepšovaní vášho počítača.

Rozdiel medzi DDR4 a DDR5 vám nedovolí omylom osadiť pamäť do nekompatibilnej generácie slotu.

V prípade notebookov ale nezabudnite, že nedisponujú štandardnými veľkými DRAM modulmi, ale takzvanými SO-DIMM DDR modulmi, ktoré sú rozmerovo oveľa kompaktnejšie.

Jedným z praktických odporúčaní pri stavbe PC s menším rozpočtom je ušetriť radšej niečo na kapacite RAM a neskôr pamäť upgradovať. Napr. ak plánujete kúpiť PC zostavu s 32GB RAM, ale znamenalo by to šetrenie napr. na procesore, základnej doske alebo grafickej karte, je rozumnejšie radšej kúpiť len 2x8GB a časom doplniť ďalších 16GB RAM. Upgrade RAM je jednoduché, rýchle a cenovo menej nákladné riešenie než výmena niektorého z hlavných komponentov, ako napr. CPU. Rovnako sa dá postupovať aj v prípade, kedy si nebudete istí, či je daná kapacita pre vaše PC dostatočná. V tom prípade radšej siahnite po dvoch väčších moduloch, napr. 2x16GB a budete mať priestor pre prípadný ďalší upgrade PC v budúcnosti. Pri pamätiach ale nemá zmysel hrnúť sa do prehnane predimenzovaných kapacít. Pokiaľ si nie ste istí, že danú kapacitu skutočne využijete a potrebujete, odporúčame vám nechať si priestor pre upgrade a investovať radšej do ostatných komponentov. 16-32GB RAM by mala byť ešte nejaký čas pre bežných používateľov a hráčov dostatočná. Viac ako 32GB RAM dnes využije len málo používateľov a aj to len na tých najvýkonnejších počítačoch.

Notebookové verzie RAM sa označujú ako SO-DIMM