Cryo zvolilo opäť taktiku, vybrali úspešný komix a snažili sa ho previesť do digitálnej formy. Nebol to tentokrát dvorný maliar, ale Gregorz Rosinski, ktorý sa podpísal pod Thorgala. S týmto komixom sa je možné stretnúť aj v našich končinách, z čoho usudzujem, že bude mať väčšiu základňu fanúšikov, ako v prípade Salammba. Prečítať si komix, alebo si ho radšej zahrať? To je otázka, ktorá patrí na koniec, sám za seba môžem povedať, že by som si ho radšej prečítal ako zahral. Je to, ale otázka názoru.

Cryo postavil hru, netradične na engine kombinujúc 2D renderované backgroundy a 3D polygónové postavy, niečo na štýl Syberie, alebo Casanova. Týmto spôsobom je možné vniesť do scény množstvo detailov, ktoré by sa pri použití Omni3D určite stratili. Grafické spracovanie zvláštne kolíše, prvé lokácie vyzerajú úžasne, postupne kvalita klesá, stávajú sa stereotypnými, jednotvárnymi a kresba stráca svoje čaro, ku koncu znovu graduje a dosahuje na niektorých miestach kvalitu Syberie. O postavách to nemôžem povedať, je na nich vidieť nedostatok polygónov a občas sa hýbu ako roboti. Napriek rozdielnemu spracovaniu, je na tom Thorgal po grafickej stránke lepšie ako Salammbo, kde sa použil zastaraný engine. Keď som už začal rozoberať technické spracovanie, pozrime, alebo lepšie vypočujme ako to zvučí. Pravda je taká, že je to úbohé, kde sú tie nádherné orchestrálne skladby, kde sú tie prechody, tu nič také nepočujem. Jedine za zmienku stojí úvodná skladba, ktorá hrá v menu. Zvuky a dabing sú podobne ako hudba rovnako zanedbané, jedným uchom dnu a druhým von.

Hrať Thorgala je ako prechádzať sa ružovou záhradou. Nájsť predmet, na správnom mieste ho použiť a tak stále dokola. Hľadanie je uľahčované, blikaním predmetu, s ktorým sa dá manipulovať. Na nejaké namáhanie mozgových buniek nepríde, nebojte sa. Rovnako ako v Salammbe, prídu sa scénu akčné medzihry, tentokrát tu bude streľba z luku, sťažená časovým limitom, ktorý vás môže stáť smrť. Za najlepšiu scénu možno označiť súboj s obrom na hradbách, ktorý po vás hádže kamene. Celý priebeh hry je evidovaný štýlom komixu, podobne ako v Salammbo, ibaže bez slovného doprovodu. Každá prejdená epizóda predstavuje dve stránky, ktoré si môžete prezerať kedykoľvek.

Salammbo jasne dokázalo, že nevedomosť môže viesť k nude a postupne aj k odporu, Thorgal je na tom o trochu lepšie, keďže sa o svete a hrdinovi dozvedáte z rozhovorov, je to však úboho málo. Keď prídete na chuť tejto hre, dochádza jej dych, opakujúce sa úlohy, nezáživnosť a zrazu je koniec. Pri pohodovom hraní vám nemôže zabrať dohranie viac ako 8 hodín a to sa jedná o adventúru. Keby nedošlo ku krachu Crya určite by sme sa dočkali viacej Thorgalových dobrodružstiev na pokračovanie.

Thorgal Aergisson pred posledným súdom vo Valhale by si s týmto titulom neuspel!