Pravdepodobne sa kvôli tomu budú páni z Bohemia Interactive hnevať, ale porovnávaniu Armed Assault a Operation Flashpoint sa nedá nevyhnúť. Nebyť škriepok ohľadom licenčných práv, pokojne by sa ArmA mohla volať OFP2. Samotní autori sa zrejme takémuto označeniu bránia (určite za to môžu aj vyššie spomínané ťahanice o práva), svedčí o tom už varovná vetička v jednej z úvodných obrazoviek hry, ale je to proste tak. Vojenská FPS-ka postavená na motíve čo najreálnejšieho vykreslenia moderného vojnového konfliktu so všetkým, čo k tomu patrí – to bolo hlavné heslo OFP a rovnakým mottom sa riadi aj ArmA.

Ostrov Sahrani by ste na glóbuse hľadali márne. Politická situácia, ktorá na ňom panuje, vám napriek tomu bude známa z televíznych správ či novín. Ilúziu stability medzi severosahranskou komunistickou republikou a demokratickým štátom na juhu sa darí udržiavať najmä vďaka prítomnosti amerických jednotiek v južnej časti ostrova. US jednotky majú za úlohu dohliadať nad dodržiavaním prímeria a zároveň cvičiť armádu juhu pre prípad invázie zo severu. Práve v momente, keď je väčšina amerických jednotiek po ukončení výcvikovej misie odvelená späť do svojej krajiny a v Sahrani ostáva len pár vojakov, zaútočia na juh komunisti zo severu a postavia vás, ako jedného z posledných yankeeov, priamo doprostred vojnového konfliktu.

Celkovo vás v ArmA čaká 28 náročných misií. Nie všetky sú povinné, niektoré (bočné) len pomáhajú zredukovať počty jednotiek, či inak oslabiť nepriateľa, aby ste v hlavnej kampani mali menej práce. Misie pokrývajú takmer každý aspekt skutočnej vojenskej kampane, od nočného ničenia tankov partizánskym spôsobom, až po masívny útok na pozície protivníka. Od typu misie samozrejme záleží vaše vybavenie i počet ľudí v jednotke. Sniperskú pušku použijete pri ostreľovaní konvoja z vodnej veže, výbušniny pri ničení dôležitého mosta, zoči voči obrnencovi pomôže len protitanková päsť. Zmena nastáva, keď bojujete v rámci tímu. Pomerne ľahké ovládanie jednotiek cez číselné skratky, resp. skrolovacím kolieskom na myši, sa v kombinácii s mapou alebo strategickým 3D náhľadom na bojisko (zobrazí sa po dvojnásobnom stlačení medzerníka) stanú mocnou zbraňou v rukách každého taktika.

Jednotky bývajú špecializované (raketometčík, medik atď.), takže vhodným plánovaním sa dá vyriešiť každá situácia. Jedna vec je taktiku si naplánovať, druhá ju vykonať. Vojaci sa snažia ako vedia, ale sem tam sa proste niekto o niečo zasekne, vrhne pod kolesá tanku, či bezhlavo vbehne priamo pred nepriateľské guľometné hniezdo. Oveľa horšie je na tom umelá inteligencia protivníka. Vojaci zo severu v určitých situáciách nereagujú na streľbu, so stoickým kľudom sa prizerajú smrti kamaráta stojaceho pol metra od nich, či absolútne nereagujú na váš príchod a keď im popri uchu začnú svišťať guľky, už je väčšinou neskoro. Niekedy zase ostávate po jednom, dvoch (vojna sa s nikým nemazná a ArmA sa tomu snaží priblížiť čo najviac) olovených pozdravoch ležať v kalužiach krvi a ani neviete, odkiaľ (z ktorej strany) sa na vás smrtka s kosou zniesla, pretože nepriateľ o vašej pozícii vedieť nemohol.

Sahrani zaberá podľa slov vývojárov plochu okolo 400 km2. Pešie presuny medzi vzdialenejšími lokáciami preto nepripadajú do úvahy a tak sa k slovu dostávajú dopravné prostriedky. Po vzore Operation Flashpoint je k dispozícii široká plejáda džípov, APC, tankov, stíhačiek a inej techniky - ak by sme si zase mali pomôcť vyhlásením autorov, tešiť sa môžete na vyše 50 rôznych kúskov, vrátane stacionárnych guľometov a poľného delostrelectva. Možno to je len problém novinárskej verzie, resp. problém mojej konfigurácie (viď. nižšie), ale počas hrania som nemohol nasadnúť ani do jedného nepriateľského stroja, čo je rozhodne škoda.

Zdrvujúcu kritiku si zaslúži absencia tutorialu. ArmA nie je ľahká hra, ani čo sa týka ovládania, ani základných možností a postupov. Komandovanie vojakov pod vašim velením, riadenie techniky i ostatné činnosti by si rozhodne aspoň základné vysvetlenie zaslúžili. Priame vrhnutie do boja bez akéhokoľvek tréningu spolu s obrovskou krajinou a aj priveľkou voľnosťou pôsobia, že ArmA nedokáže „chytiť“ a pohltiť vás tou správnou atmosférou. K „chladnému“ hernému zážitku prispieva tiež totálna neosobnosť spolubojovníkov. Poznáte ich len po čísle, nemusíte sa o nich starať, pretože v každej misii dostanete čerstvú zásobu nových regrútov, takže poslať ich na nezmyselnú smrť môžete s ľahkým srdcom a ešte ľahším vedomím nekonečného zástupu posíl. Kvôli objektívnosti treba poznamenať, že sa autori zrejme pokúsili implementovať určitý model povyšovania vojakov (stúpa im hodnosť), na ich chovanie to však vplyv nemá.

ArmA funguje na modifikovanom OFP engine. Ten už má za sebou nejaký ten rôčik a ani pridanie moderných grafických efektov (HDR a spol.) nedokázalo preklenúť rozdiel medzi top titulmi dneška a „deduškom“ Flashpointom. Engine si poradí s vykresľovaním veľkej vzdialenosti a použité modely techniky i vojakov sú skutočne spracované precízne a s citom pre detail. Stromy a budovy už takú prísnu kritiku neznesú, panelové domy vymodelované štýlom „kocka potiahnutá textúrou“ pôsobí pri „namakanom“ Humwee ako mercedes v cigánskej osade.

Práve megalomanské zameranie hry má podľa mňa zásadný vplyv na najväčšiu slabinu ArmA, ktorou sú bugy. Už v OFP autori bojovali s mnohými problémami a ani niekoľko dávok patchov ich všetky neodstránilo. Obrovský otvorený svet, stovky modelov vozidiel, vrtuľníkov, transportov, zbraní, budov, jednotiek atď., k tomu ozvučenie, umelá inteligencia, jednoduché ovládanie, dobre navrhnuté misie, vyvážená hrateľnosť a ďalšie aspekty tak rozsiahleho projektu boli zrejme nad sily (alebo rozpočet) Bohemia Interactive a tak to s vojnou na Sahrani nakoniec dopadlo tak, ako to dopadlo.

Keď som o odstavec vyššie spomínal grafiku a chválil som modely techniky, vychutnáte si ich len na skutočne nadupaných mašinách osadených grafickou kartou od Nvidia. Prečo? Podľa oficiálneho vyhlásenia si totiž ArmA príliš nerozumie s grafickými kartami (resp. ovládačmi) Radeon. A to bol presne aj môj prípad. Zo začiatku sa mi v niektorých momentoch nezobrazovali určité geometrie v poriadku, niečo sa opravilo nainštalovaním najnovších ovládačov, väčšina chýb však ostala. Nastalo mailové komunikovanie s vývojármi, ja som ich uisťoval, že môj HW je v poriadku, oni zas mňa, že je v poriadku herný kód.

Deformované modely vojakov, naruby fungujúce LOD (level of detail – z diaľky sa objekty vykresľujú menej detailne a čím viac sa k objektu blížite, zapínajú sa detaily a skvalitňujú textúry), chýbajúce textúry, nečitateľná mapa s popisom misie (to sa potom dosť ťažko hrá), prechodné steny, padanie hry a jedna modrá obrazovka (BSOD) však jednoznačne svedčia o tom, že buď programátori v ATI alebo v BI nerobia svoju prácu v poriadne. Môj skromný typ bol, že niektoré z problémov by teoreticky mohlo spôsobovať aj použitie Starforce, ale v rovnakom oficiálnom vyhlásení sa rozoberá aj táto kauza so záverom, že protipirátska ochrana za nič nemôže. To treba vysvetliť doske môjho stola, ktorá po (zhruba) tisícom páde hry musela zniesť aj pár tvrdých úderov. Niekedy som jednoducho viac času pri hraní ArmA strávil vo Windows než v hre samotnej.

Dobre, dajme tomu že mám spolu s polovicou všetkých ostatných hráčov na svete „smolu“, že sme si namiesto „zelenej“ vybrali „červenú“ grafickú kartu. Prejdime teda k bugom, za ktoré žiadna grafika nemôže. Teleso nadľahčované kvapalinou je nielen nadľahčované, ale aj dokonale chránené. Že ste to nevedeli? ArmA vám dá názorný príklad. Voda ako materiál je totiž nepriestrelná. Aj nepriestrelná voda je iba malina v porovnaním s tým, čoho všetkého môžete byť ešte na bojisku svedkom. Misia s hlavným cieľom odstrániť nepriateľského dôstojníka oddychujúceho po náročnej práci v miestnom hoteli pre mňa skončila dobehnutím do vzdialenosti cca 100 metrov od hotela. Potom som už len neveriacky sledoval nápis o úspešnom splnení úlohy a odstránení dôstojníka.

Päťstý pokus o doprovod leteckého konvoja v útočnej helikoptére, kedy som sa vždy snažil presne plniť príkazy veliteľa letky a zakaždým som skončil bezradne poletujúc nad zemou a čakajúc na ďalšie rozkazy bez najmenšej šance splniť úlohu, som vyriešil pokusom o dezerciu a ... bol som za to odmenený rovnakým blahoprajným oznámením! Ešte že si v hre môžete 4-násobne zrýchliť čas a na rozdiel od OFP aj uložiť v ľubovoľnom momente pozíciu, inak by vaše nervy, vlasy a nepochybujem, že aj stolové dosky dostali riadne zabrať.