Ukrutná adrenalínová akcia s úžasným videom a audiom, ktorá ma viac menej presvedčila o tom, že ísť do Xboxu360 bude správne rozhodnutie. Náš prvý a vlastne zatiaľ aj posledný (dúfam že nie na dlho) Sector event skrátka pohol aj mnou a to sa rozhodne medzi fanúšikov Microsoftu neradím. Tak teda, čo ma dokázalo nalomiť k tak zásadnej investícii? Lost Planet. Demo, ktoré bolo odprezentované na spomínanej akcii, skrátka zapôsobilo na všetky moje zmysly a tak som pomaly, ale isto začal kalkulovať, kde a na ktorých miestach ušetriť, aby som si mohol vysnívanú mašinku kúpiť. Dnes, keď Xbox360 slávi jeden úspech za druhým, mám konečne možnosť podeliť sa s dojmami, ktoré vo mne čerstvo vydaná finálna verzia Stratenej Planéty zanechala. Už teraz vám ale môžem povedať, že spolu s Gears of War a Rianbow Six: Vegas sa Lost Planet stáva tretím kráľom, bez ktorého si herné Xbox360 nebo ani len neviem predstaviť. Tak teda, nasadnúť do Vital Suitov, nabiť rotačáky... ide sa na Akridov!

Zdá sa, že ďaleká budúcnosť nebude pre ľudstvo ani náznakom ružová. Aspoň tak si to predstavuje viacero herných štúdií, ktoré nám prostredníctvom svojich titulov ukazujú, aká mizerná a chatrná rasa to v skutočnosti sme. Locusti, Stroggovia, pekelné Doomovské obludy, Cryptosporídia, to všetko nám v hernom podaní dáva až neskutočne do držky a ak mám byť úprimný, v prípade, že nezmeníme náš ľahostajný prístup k všetkému navôkol, skôr či neskôr nás podobná pohroma určite dostihne. A ak sa hrozivé vízie raz naplnia, potom, potom nám ostane len jediné – vyhynúť, alebo vrhnúť sa do vesmíru a chtiac nechtiac kolonizovať. Kolonizovať odľahlé a na výsosť nebezpečné planéty, na ktorých nás možno stretne ešte väčšia katastrofa než tá, pred ktorou utekáme. To, dámy a páni, bude skutočný koniec našej civilizácie.

Dosť bolo, pre zmenu mojich vízií, je čas čeliť nástrahám mimozemského sveta. Tému kolonizácie som nezvolil len tak ledabolo. Práve príletom pozemských vesmírnych plavidiel na bohom zabudnutú a do morku kostí zamrznutú planétu E.D.N.III začína vcelku zaujímavo vyzerajúci príbeh, oboznamujúci nás so základnými faktami, ktoré by nám mali dopomôcť k ľahšej aklimatizácii v tamojšom prostredí. Dozvedáme sa, že ľudstvo v snahe nájdenia nového domova pomerne úspešne začalo s kolonizáciu danej planéty až do momentu, kedy sa po prvý krát stretlo s domorodou chrobákoidnou rasou Akridov, čo znamenalo (pre ďalšie fázy osídľovania) značne problémy. Nasledovali prvé krvavé strety medzi príslušníkmi oboch rás (ľudstvo samozrejme ťahalo za kratší koniec), ktoré vyústili v objav, majúci pre pozemšťanov neopísateľnú cenu.

Akridovia, nepriateľ No.1, si totižto vo svojich schránkach uchovávajú akýsi zdroj tepelnej energie, ktorý môže byť zozbieraný a následne použitý na všemožné účely. A práve táto oranžová hmota donútila našich potomkov zostať na planéte a bojovať, pričom vďaka vynálezu bojových mechov, tzv. Vital Suits, aj získať akú-takú kontrolu nad osídlenými územiami. Samozrejme, že prvé roky bojov boli pre ľudstvo fatálne, čo neskôr vyústilo k predčasnému a značne neskoordinovanému exodu, ponechávajúcemu tak na planéte napospas niektorých svojich bratov, vzdorujúcich tak mnohopočetnej akridskej presile. Snežný piráti, ako sa títo osamotení bojovníci neskôr nazvali, teraz brázdia snežné pustatiny s jediným cieľom – získať vzácnu termálnu hmotu len a len pre seba.

Kto čakal tréningovú misiu na úvod, bude z prvých okamihov hry poriadne rozrušený. Nie je čas na vysvetľovanie, je treba preskúmať neďalekú, obrovskou kupolou zastrešenú usadlosť a to hneď! Váš hrdina, snežný pirát Wayne tak dostáva zbraň do ruky a v spoločnosti niekoľkých ozbrojených chlapov sa vydáva na prieskum terénu. Prvý vyrazený poklop, prvé použitie záchytnej harpúny a už si to proti vám valí (doslovne) prvý naštvaný Akrid. Dávka z vášho samopalu ho ale rázom zmení na kocku ľadu, ktorá po rozbití zanechá životodárnu termálnu hmotu. Nasleduje ďalšia miestnosť s akýmisi poletujúcimi trilobitmi (ich smrť je otázkou jedného náboja), ktorá vás privedie až na hlavnú ulicu, poskytujúcu predsa len väčšie možnosti pre pohyb. Chvíľku oddychu ale náhle preruší ozrutný Akrid prezývaný "Green Eye“, pred ktorým sa dávate na zbesilý útek, končiaci objavením niekoľkých Vital Suitov, znamenajúcich aspoň aké-také šance, že zo súboja vyviaznete živý. Snaha o protiútok ale končí neúspešne a tak je Wayne v poslednej chvíli zachránený svojim otcom, ktorý mu prostredníctvom sebaobetovania poskytuje drahocenné minúty na útek. A práve posledne menovaná tragédia sa následne stane hnacím motorom, ktorý bude hnať Wayna dopredu za odplatou, nepredstavujúcou nič menšie, ako vyhubenie rasy Akridov.

Presne takto som si predstavoval úvod klasickej adrenalínovej akcie. Žiadne zdržiavanie či zbytočne rozpravy, všetko dôležité sa dozviete zo statických tutoriálových obrazoviek, vďaka čomu už od prvotných okamihov zažijete dokonalé skĺbenie zbesilej akcie a audio-vizuálnej hostiny, presne v duchu mindless filmových akčňákov z produkcie M. Baya. A to pritom hovorím len o prológu. Rýchly spád si totižto hra udržuje aj po zbytok hlavnej kampane, kde v 11 misiách na vás čaká nespočet súbojov s rozmanitými akridmi, prestreliek so snežnými pirátmi, či pamätihodných bitiek s originálnymi bossmi, ktorí vás svojimi rozmermi nielenže ohúria, ale aj prekvapivo rýchlo zneškodnia. Veľký kus práce na výbornej hrateľnosti odvádza samotný design levelov. Snehom zaviate a odľahlé pláne nie sú jediným prostredím, v ktorom si zabojujete. Na ceste za odplatou sa totižto neraz ocitnete pod povrchom zeme či v provizórnej mestskej zástavbe, vďaka čomu vám ani raz nenapadne, že to autori s tou zimou predsa len trošičku prehnali. Jednotlivé levely navyše obsahujú kopec zničiteľných vecí, počnúc barelmi, vrakmi a balvanmi a končiac stenami, či strážnymi vežami, takže okrem ničenia hávede si budete môcť zvýšenú agresiu vybiť aj na patrične interaktívnom prostredí. Tomu teda hovorím akčný obsah!

Ready for some real action? Tak teda poďme na vec. Mierne ťažkopádne ovládanie, nemožnosť dokonalého rozhľadu, nemotorný hlavný hrdina a jeho slimačie tempo. Uff, vďaka bohu, že som to zo seba dostal tak skoro. Chcete vedieť viac? Ok, aby ste náhodou nepovedali, že túto gamesu zbytočne nadhodnocujem. Ovládanie, vec, ktorá dokáže aj z nádejného titulu spraviť doslovný prepadák, síce v titule Lost Planet nepredstavuje neprekonateľný problém, ale pokiaľ si človek nezvykne, môže v neskorších fázach hry zapríčiniť nie príliš vítanú frustráciu. Problém totižto spočíva v komplikovanom využívaní niektorých čudlíkov, ktoré spolu so zníženou rýchlosťou cielenia a rozhliadania sa (alebo ako to nazvať) neumožňujú dostatočne rýchle reakcie na zmeny v okolí, ako by človek potreboval. Navyše, ak k tomu pridám nepochopiteľnú limitáciu zorného poľa (skrátka, chcete sa pozrieť na oblohu, ale nemôžete, lebo vám to hra nedovolí), vo výsledku sa môže pasovanie s ovládaním zmeniť na holý boj o život (samozrejme ten virtuálny).

Je síce pravda, že bežný človek si na ovládaciu schému zvykne behom 5 minút, ale aj tak by som od tvorcov čakal o čosi elegantnejší systém kontroly, keďže takto som občas spravil úkon, ktorý rozhodne nebol v pláne. Ako drobné negatívum musím hodnotiť aj animácie hrdinu po zásahu ťažším projektilom, ktoré taktiež trpia spomalenosťou a kým sa Wayne postaví na nohy, stihnete si odbehnúť aj na malú. Do tretice musím spomenúť ležérne reflexy vašej postavy a to v súvislosti s rýchlosťou jej pohybu. Skrátka, máte v pätách ozrutného “Duna style“ červa (mimochodom parádne spracovaného), ale namiesto toho, aby ste brali nohy na ramená, váš zverenec namiesto šprintu zvolí pohodový poklus, často krát pre vás znamenajúci stratu životodarnej tepelnej energie.

Apropo, teplo. Všetky vyššie spomínané nedostatky by som za normálnych okolností pri tak atmosférickej akcii s chuťou prehliadal, ale keďže väčšinu času v hre strávite v mrazivých podmienkach, zákonite vám musí klesať aj telesná teplota (preto tá kritizovaná pomalosť). Tá má v podaní Lost Planet formu neustále klesajúceho tepelného ukazovateľa, ktorý je možné doplniť jedine zbieraním oranžovej termálnej hmoty. Tú dropujú vaši nepriatelia, čo pre vás znamená jediné: neustále ísť dopredu a bojovať. Darmo, nie ste na turistickom výlete a aj keď sa občas zastavíte nad malebnými scenériami, kvôli poklesu teploty to nikdy nebude na dlho. V okamihu stretu s tamojším osadenstvom už ale prichádzajú ku slovu argumenty. Pádne argumenty, sluší sa doplniť.

Základná útočná puška predstavuje kompromis medzi slušnou palebnou silou a presnosťou, zatiaľ čo brokovnica preukáže svoje klady v lokáciach, kde si na vás nepriatelia doslova stoja radu. Ostatné zbrane sú taktiež užitočné a každá z nich nájde počas hry uplatnenie. Veď uznajte sami; v ktorej hre bol rakeťák na zahodenie? Hra ale v zbraňovom arzenáli ide ešte ďalej. Ako budete prechádzať jednotlivými misiami, pomerne často vám cestu skrížia opustené a zdanlivo nefunkčné Vital Suity. Samozrejme, že do nich bleskurýchle nasadnete, následkom čoho sa váš ďalší postup stane vďaka primontovaných super zbraniam omnoho jednoduchší a ani ten najväčší Akrid nebude pred vašimi hlavňami v bezpečí. Navyše, tieto kovové monštrá sú natoľko sofistikované, že je možné ich zbraňové systémy cestou upgradovať, takže ak sa vám nepáči rotačák, môžete ho pokojne vymeniť za rakeťák. A aby toho nebolo málo, tieto smrteľné hračky sa dajú použiť aj v momente, keď idete po svojich, takže spôsobom zabíjania sa v tejto hre medze nekladú.

Prítomnosť viacerých Vital Suitov ale zvyčajne znamená jediné. Nablízku je boss, ktorý len čaká, až vás s hrdelným sykotom rozsápe na márne kúsky. Hra je z tohto hľadiska výnimočne štedrá a tak sa pripravte, že na šéfikov tu budete narážať so železnou pravidelnosťou. Ale či už to bude ozbrojený supermech, lietajúca akridská kráľovná, či spomínaný Green Eye, vždy sa bude jednať o okamihy, ktoré vám dozaista vyrazia dych. Pozadu ale rozhodne neostali ani klasickí protivníci, ktorí aj napriek slabšej inteligencii predvádzajú, že zmysel pre detail chlapíkom z Capcomu rozhodne nechýba. Lietajúce trilobity, chrobáci podobný hovniválom, medúzoidné príšery, či klasická háveď ala Starship Troopers vám budú neustále križovať cestu a či už to bude 50 kill alebo 200 kill, nikdy vás to neprestane baviť. Celkovo tak musím zhodnotiť singleplayer ako úžasne atmosférickú zábavu, ktorá je navyše bez problémov znovu hrateľná, keďže množstvo splniteľných achievmentov je tu vskutku obrovské.

Okrem singlu ale hra samozrejme ponúka aj multiplayer až pre 16 hráčov súčasne, takže ak máte solídne internetové pripojenie, rozhodne by ste si niektorý z módov mali zahrať. DM, Team DM, Fugitive či Post Grab vám umožnia nakopať zadky komukoľvek zo sveta a ak sa vám bude dariť, hra vás zato aj patrične odmení. Nové skiny pre vašu postavu či prestíž z dosiahnutého levelu tak predstavujú viac než pádne argumenty, prečo to s multiplayerom skúsiť.

O kvalitách technického spracovania nemá ani zmysel polemizovať. Nakoľko sa pusté, snehom zaviate prostredie môže javiť ako neatraktívne, Lost Planet nám dokazuje, že aj z neprívetivého dejiska sa dá vykúzliť pastva pre oči. Do detailov prepracované modely postáv a Akridov vás neprestanú ani po 5 hodinách udivovať a to isté je možné povedať aj o neskutočne príťažlivých efektoch zbraní, kde obzvlášť výbuchy a následná dymová clona nemajú na súčasnom hernom trhu konkurenciu. Za špičkovou grafickou stránkou nezaostáva ani úderné audio, ktoré v podaní 5.1 DD premení vašu domácnosť na nefalšované bojisko budúcnosti. A čo je na tom všetkom najlepšie, hra ani v tých najmasívnejších bojových stretoch neklesá v počte framov, čo sa o konkurenčnom Gears of War rozhodne povedať nedá. Skrátka, zrakovo-sluchová lahôdka.

Nemôžem si pomôcť, ale aj napriek spomínaným nedostatkom mi Lost Planet natoľko učaroval, že občas som uvažoval, či má ešte význam sa k ostatným súčasným akciám vrátiť. Neprestávajúca adrenalínová zábava, špičková atmosféra a zmyslom lahodiace technické spracovanie sú skrátka argumenty, proti ktorým nemožno odolať. Nie je v tom nič originálne, iba mesiace a mesiace usilovnej driny, ktorá si ale zaslúži byť odmenená. A tou odmenou bude váš záujem.