Niekedy exkluzivita herných titulov môže rozhodnúť o naklonení vážok kupujúceho k jednej či druhej strane konzol. Pozrime sa z historického hladiska na launchové hry pre konzoly od praveku až po súčasnosť. Dnes bez nejakých dlhých preslovov pokračujeme druhou časťou mapovania launch titulov.
Sega Mega Drive/Genesis (október 1988)
Preskočme rovno na štvrtú generáciu, ktorú odštartoval Mega Drive (v USA pod názvom Genesis, pretože Sega tu nedokázala zabezpečiť právnu legitimitu názvu). V ani nie desiatke launch titulov nenájdeme veľmi známe mená a tak to mohlo s touto konzolou dopadnúť nedobre. No šteklivé marketingové masáže (To be this good takes AGES, to be this good takes SEGA" a „The more you play with it, the harder it gets") a predsa len jeden launch titul to zahojili.
Ghouls’n Ghosts, čo je pokračovanie vele-úspešného Ghouls’n Goblins a Sega tak získala svojich priaznivcov. V roku 1991 prichádza Sonic, ktorý sa hneď stáva killer titulom, čo len upevňuje baštu Sege populárnej hlavne v Európe a z ježka je razom ikona Segy.
Super Famicon/Super NES (November 1990)
Ako to pri Nintende bývalo, neposkytovali veľa launch titulov, no minimálne jeden z nich bol killer titulom. Japonský launch mal len dve hry (US launch tri), no obe sa stali system sellerom. F-Zero a Super Mario World. F-Zero predstavovalo adrenalínové futuristické super preteky vznášadiel a ten, kto chcel hrať nového Mária, proste musel ísť do SNESu.
V US bola pridaná ešte hra Pilotwings, ktorá sa taktiež stala veľmi obľúbenou a dalo sa v nej hrať až 5 minihier, no štatút legendy nikdy nedosiahla.
SNK NeoGeo (1990)
Táto domáca konzola bola z určitého pohľadu revolučná, pretože obsahovala rovnaký hardvér ako MVS, čo bol populárny kioskový automat firmy SNK. Revolučná bola na tú dobu aj cena samotnej konzoly. 650 dolárov za systém a 200!!! dolárov za kartridge s hrou si mohol dovoliť len málokto. Pri štarte boli k dispozícii dve varianty konzoly, zlatá a strieborná. Zlatá obsahovala oproti striebornej o jeden ovládač viacej a k tomu hru Magican Lord, čo bola skrolovacia platformovka.
Okrem nej sa dali kúpiť ešte hry NAM 1975 (variácia Operation Wolf) a Baseball Stars (launch v USA). Dokopy ste teda pri štarte konzoly plus dvoch hrách mohli utratiť neuveriteľných 1050 dolárov, čo by vtedy predstavovalo asi 40 000 korún pri priemernom mesačnom zárobku 4000 korún.
Philips CDi (1991)
Prvý konzolo-prehrávačový hybrid na trhu, z ktorého sa predalo len niečo vyše 570 000 kusov a predával sa za „ľudových“ 700 dolárov. Na launch tituly sa nehralo, no neskorej vyšlo CD s kolekciou hier ako Tetris a rôzne varianty na „spoj štyri“. Tento systém bol od začiatku braný skôr ako prehrávač a hry boli len doplnkovou funkciou.
Jednou z prvých a najpopulárnejších bola hra Girl’s Club, v ktorej dievčatá mohli interaktívne randiť s až tridsiatimi najcoolovejšími chlapmi sveta. No nekúpte to za tie prachy.
SEGA CD / SEGA 32X (December 1991 / November 1994)
Sega sa chcela koncom roku 1991 odlíšiť a ponúkla tak miesto klasických kartridgov CD-čka. Launchové tituly však boli slabučké a spoliehali sa len na tonu sprievodných filmov. Napríklad Marky Mark: Make My Video a INXS: Make My Video, kde bol hráč strihačom klipov, vyhodnotil časopis PC World v roku 2007 ako osmičku v top 10 najhorších hier. Časopis Game Informer udelil hrám 0 hviezdičiek z 10, vôbec najnižšie skóre, aké kedy udelil.
Vianoce si chceli v Sege spestriť ešte v roku 1994 vydaním periférie Sega 32X pre Mega Drive. Launchovky Doom, Star Wars Arcade a Virtual Racing Deluxe boli síce kvalitné a prinášali na zastaranú konzolu nový 3D vietor do plachiet, no táto expanzia bola drahá (160 dolárov, čo by bolo dnes niečo okolo 300 dolárov) a vyšlo pre ňu len zopár hier.
Amiga CD32 (Júl 1993)
Prvá 32-bitová CD konzola vypustená do západnej Európy a tiež záverečný počin firmy Commodore. Vnútornosti podobné Amige 1200 umožňovali pripojiť rôzne periférie, takže sa CD32 mohla vyvinúť až do plnohodnotného osobného počítača. Bundlované, čiže zároveň launchové hry boli Oscar a Diggers. Oscar bol klasická platformovka, ktorých bolo už predtým na Amige milión a lepších. Diggers bol zasa veľmi lacnou a nepodarenou kópiou Lemmings. Ani jedna z nich nevyužívala kapacity nového média naplno, vlastne šlo len o disketové verzie šľahnuté na placku.
3DO Company (September 1993)
Skutočnosť, že 3DO mala launch s 15-timi titulmi môže vyzerať dobre, no len Space Harrier bola jediná non-bundle hra, ktorá vyzerala ako next gen. V ostatných prípadoch sa jednalo len o porty z Genesisu, či SNESu. Tituly ako Sewer Shark, Corpse killer, Ground Zero: Texas a Jurassic park už boli predtým na Sega CD a boli urobené lepšie.
Z technologického hľadiska bol 3DO jasný trhač asfaltu, čo sa podpísalo aj na uvádzacej cene 699,95 dolárov!!!!, čo vtedy z kurzu dolára predstavovalo takmer 30 000 korún (priemerný plat bol okolo 5000 korún). O výrobu sa staralo niekoľko firiem, čo sa prejavilo v bundlovaných hrách pridávaných ku konzole. Panasonic bundloval Dragons Lair známu z automatov, verzia od Sanyo sa dodávala s hrou Myst (štatút kultu však dosiahla až na PC a Macoch) a verzia od Goldstaru prišla s Crash n Burn (násilné závody), ktorá ako jediná z pribaľovaných vedela naplno využiť potenciál 3DO.
Ak by vám niečo náhodou hovorila séria Need for Speed, tak vedzte, že vznikla práve na tejto platforme. Mesačník Electronic Gaming Monthly ešte zatĺkol posledný klinec do rakvy a udelil 3DO cenu Worst Console Launch, čiže najhorší štart konzoly.
Atari Jaguar (November 1993)
 |
Piatu generáciu poctilo svojím počinom aj Atari a skúša naposledy svoje šťastie. Ponúka tri launchovky: Cybermorph, Raiden a Trevor McFur in the Crescent Galaxy. Tá prvá, aj keď veľmi pozitívne hodnotená v časopisoch nikoho nenadchýna a druhé dve sú podpriemerné strieľačky. Aj keď v prípade Raidenu žije odkaz ďalej v jeho pokračovaniach na iných systémoch.
Atari veľmi chýba štartový killer titul, navyše Rebelion meškal s ich Alien vs Predator, ktorý mal stihnúť premiéru konzoly. Jaguar tak aj vďaka tomu, že zaspal dobu (používal nízko kapacitné kartridge) a nepriniesol kvalitné štartovné hry, u verejnosti prepadol.
Sega Saturn (November 1994)
Virtua Fighter, Daytona USA a Panzer Dragon. Trojica launchov a všetko system sellery. Zážitok dovtedy videný len na automatoch vstúpil do domácností. Všetko by bývalo dopadlo dobre a Sega si už mädlila ruky, keby nebol na trati nový hráč. Hráč, vďaka ktorému sa dnes s názvom Sega stretneme už len na kartónových škatuliach od hier. Sony. Akú úlohu zohralo Sony a ich hry vo vojne konzol sa dozviete nabudúce.
Súvisiace články:
História launch titulov: časť prvá
