Ruinátor ťažko vzdychol. Vianočné sviatky sa skončili a dni plné pohody vystriedal stres a chvíle nabité povinnosťami, prácou a učením. Mama sa už neusmievala ako keď prišli susedove deti a pri vchodových dverách spievali koledy (Vtedy sa usmieval aj Ruinator, lebo krpcov ostreľoval vajíčkami ako delostrelectvo nemecké tanky v Blitzkrieg: Rolling Thunder). Jej blažený výraz, pripomínajúci tigra, ktorý ulovil svojho lovca sa stratil. Tvár matky teraz vyzerala ako tlama týždeň nenažratého nazgúla a jej pohľad pripomínal ohnivé Sauronovo oko v dvojitom prevedení. Možno preto sa Ruinátor cítil pri hraní  Lord of the Rings: Battle For Middle-Earth ako doma...

Ale nie všetko bolo zlé. Po dvoch týždňoch strávených s rodičmi na dovolenke niekde v Afrike sa vrátil Ruinátorov verný priateľ Dorian "Smrtihlav“ Tutulík. Každú chvíľu by sa mal ohlásiť. Aj Cool Dado sľúbil, že sa zastaví a prinesie nejakú "ohnivú vodu“, aby si dodatočne pripili na nový rok. Ruinátor nervózne pokukoval na hodinky, nepočul zvonček, ale podľa dunenia pochopil, že matka labutím krokom zamierila ku dverám. Keď mu po tlmenom výkriku zo susednej izby zaľahlo v ušiach, naisto vedel, že má návštevu. Zakrátko sa objavil Dorian. Bol opálený a trochu kríval. Ruinátor sa s obavami zahľadel na svojho priateľa, ale keď pochopil, že Smrtihlavova koža je čierna od slnka a nie od maminho horúceho oleja, spokojne mu podal ruku. Tie vyhrážky o upaľovaní chuligánov, čo zvádzajú jej synčeka na zlé chodníčky, mama asi predsa len nemyslela vážne. Ale pre istotu číslo prvej pomoci ešte nezahodil. Smrtihlav bol ako vymenený. Predtým vyzeral dosť zle, ale teraz... teraz vyzeral ešte horšie.

Veru, štrnásť dní bez počítača sa veľmi nepriaznivo podpísalo na zdravotnom stave dobrého kamaráta. Vyzeral ako znetvorený mutant, akých Ruinátor likvidoval pílovými kotúčmi v Half-Life 2. Bolo zbytočné pýtať sa, aká bola dovolenka. Asi nikomu tak veľmi nesadlo meno priamo na telo, ako v tejto chvíli Dorianovi "Smrtihlavovi“.

Ruinátorove úvahy narušili ďalšie otrasy zeme a padnutá omietka, ktorá pocukrovala Dorianove vlasy. Nasledovali nové tlaky na ušné bubienky, potom vo dverách skromnej izby zastal Cool Dado. Nevyzeral oveľa lepšie ako Smrtihlav. Ruinátor si spomenul na desivý obraz, ktorý každé ráno vidí v zrkadle. Napadlo ho, že keď sú takto všetci traja pokope, vyzerajú ako Rodinka Úžasných. Nieže by boli takí supermani, ale každý, kto by ich teraz uvidel, určite by onemel úžasom, pri pohľade na tie držky...

Cool Dado si rozzipsoval tmavomodrú vetrovku a s blaženým úsmevom odhalil fľašu červeného vína. Keď ju podával Smrtihlavovi, aby ju otvoril, posťažoval sa, koľko úsilia ho stálo, aby ju celú a v bezpečí dopravil do Ruinátorovej izby. Jeho nudné rozprávanie zakončilo hlasné: PRÁSK!

Smrtihlav sa vyľakane pozrel na svojich druhov. Vyzeral bezradne ako medveď v klietke, v hre Zoo Tycoon 2. Potom civel na rozbitú fľašu pri svojich nohách. Ruinátor pozbieral črepy a kým sa Cool Dado dohadoval so Smrtihlavom, zapol si počítač a spustil Armies of Exigo. Keď už Cool Dado škrtil Doriana pridlho, Ruinátor vypol hru a rázne zasiahol. O hodinu bolo znovu všetko v úplnom poriadku. Kamaráti sa pomerili a tešili sa na multiplayer session, ktorú si naplánovali na budúci víkend.

Keď Ruinátor osamel, začal inštalovať novú hru. Zdalo sa mu, že to trvá pridlho. Ale keď si spomenul na Doriana ,,Smrtihlava“ Tutulíka, ktorý sa domov vracal s monoklom a krívajúcimi nohami, sadol si na stoličku a trpezlivo vyčkával.