Tohtoročná Tokyo Game Show sa odohrala ako obvykle na výstavnej ploche Makahuri Messe v biznis štvrti Chiba, kde veľké nákupné centrá vypĺňajú prázdne miesta medzi mrakodrapmi. Dva obrovské pavilóny boli rozdelené na osem neviditeľných hál, kde mala každá dôležitá firma postavená svoj malý súkromný cirkus. TGS funguje z jednej časti ako E3, na výstavnej ploche sú rozložené stojany so všetkými prezentovanými hrami a tie, ktoré nemôžu byť ukázané verejnosti, sú poschovávané v hoteloch a v biznis sekcii. Druhá časť je pripravená pre masy ľudí a tu sa ukázala bezchybná organizácia.

Zabudnite na prepracovanú nemeckú puntičkárskosť. Oproti Japoncom sú burani asi všetci Európania, vlastne celý svet. Každý jeden stánok mal vymedzené hranice, ktoré prakticky tvorili rôznofarebné koberce a záplava booth babes. Za týmito hranicami platili rovnaké pravidlá, pozerať to áno, fotiť a kamerovať nie. Stačilo však spraviť úkrok o 50 cm a krok vzad o meter a už sa dalo veselo točiť. Preto nebolo možné ani žiaden gameplay ani priamo detaily na hráčov priniesť, tejto vymoženosti sa dostávalo výhradne televíznym štábom.

Ale späť k stánkom. Aj pri vysokom počte návštevníkov nedochádzalo k chaosu a dezorientácii. Vytvorené cestičky zabraňujú, aby sa stánok svojvoľne zapĺňal a tak znemožňoval náhodnym okoloidúcim v očumovaní, takisto bráni aj v predbiehaní. Milá slečna vám ukáže, kde by ste sa mali postaviť, informačná tabuľa oznámi, ako dlho budete čakať. Postávanie sa odlišovalo titul od titulu, na kratochvíle s arkádami sa čakalo približne 5 - 10 minút, na nosné blockbustre 10 - 60 minút a na Monster Hunter 3 a Resident Evil 5 približne dve hodiny (súdiac podľa dĺžky radu).

Maniakálne boli vyriešené čakačky v stánku Sony. Výstavná plocha bola rozdelená na bielu, kde dominovali hry bez násilia a na čiernu, kde litre krvi a odrthnuté končatiny boli zámienkou, aby si od vás pred vstupom do minikina, kde sa premietali trailery a gameplay videá z vystavovaných titulov, vypýtali doklad totžnosti. Hneď za exitom z kina ste si vybrali titul, ktorý chcete hrať, vyfasovali ste lístoček, poprepletali ste sa provizórnym chodníkom a zastali pred správnym vchodom. Po cca 10 minútach si vás pozvala slečna, priviedla k vašemu stojanu, pred vaším zrakom dezinfikovala ovládač navlhčenou handričkou, podala vám ho do ruky, vysvetlila ovládanie a buď sledovala vaše počínanie, alebo prežívala gameplay (možno už po stý krát) spolu s vami rovnako intenzívne. Tlieskali, ak sa nám niečo podarilo, tešili sa, smútili, ak sme skapali atď. Booth babes na TGS nie sú len na okrasu, pri každom jednom stojane stojí vždy jedna a ochotne a za každých podmienok vám pomôže aj keď nevie po anglicky.

Keďže Tokyo Game Show je aj Trade Show, tak priamo na show floore sú predajné stánky so suvenírmi od výmyslu sveta. Square Enix zaujal hlavne neskutočne prepracovanými figúrkami a špecializovaným stánkom so soundtrackmi, Capcom zase rozmanitým sortimentom pokrývajúc všetky dôležité série, Softbank knihami a sprievodcami pre zásadné tituly a ďalšie, kde sa dali kúpiť nielen nálepky, prívesky, ale aj plyšáky známych postáv, kartičky, posteľná bielizeň s polonahými babami, hrnčeky, potítka, uteráky a ďalšie veci. Ak narazíte na svoju obľúbenú hru, je vysoká šanca, že tu utratíte poriadny balík peňazí práve na tieto oficiálne suveníry a nemusí ísť o kompletnú výstroj Leona (vrátane zbraní). Českí kolegovia z Bonuswebu tu nakupovali ako šialení, netrvalo dlho a aj my sme mali plné bágle „nezmyselných“ darčekov (o nich neskôr).

TGS je najväčšia herná udalosť na svete s takmer ideálnym načasovaním. Zatiaľ čo v Lipsku alebo na E3 sú len ohlásené hry s predbežným dátumom, na Tokiu sú upresnené a všetky zimné hity v hrateľnej podobe na stojanoch. Strategická pozícia však ani tento rok neprilákala Nintendo. Stánok tejto firmy by ste hľadali márne. Napriek tomu bolo výstavisko posiate handheldami DS a konzolami Wii, kde sa sústreďovali veľké počty ľudí. Či už to bolo pri stojanoch s neskutočne dobre vyzerajúcou ninja akciou Tenchu 4 (najskôr sme si mysleli, že ide o gameplay z PS3), alebo na poriadne pokračovanie Monter Hunter 3.

Dominantnosť platforiem bola diktovaná handheldami a mobilnými hrami. Dokonca na stánkoch bolo možné naraziť aj na PS2 stojany, až na poslednom mieste bola PC platforma, ktorú predbiehali dokonca automaty! O spoločnosti predvádzajúc svoje nové hardvérové novinky (FragFX, Haptyx) nebol absolútne záujem. Západ tu frčí v iných podobách, ktoré sa približujú k japonským predstavám a definíciám o zábave.

Stačí, aby hra mala blízko legendárnej sérii Ace Combat a pri stánku HAWX sa robila rada, paradoxne to tak nefunguje pri FIFA 09. Všetci fanúšikovia futbalu hrali Pro Evo 2009. U nás sa nadáva na vizuál Prince of Persia, tam ho žerú! Všeobecne stánok EA zíval prázdnotou, aj keď to o niekoľko metrov ďalej vrelo. A to sa nebavíme o malom stánočku, ale o skutočne veľkej búde, ktorá hlasito dávala o sebe vedieť. Západné firmy musia bojovať s úplne odlišnou demografiou, chuťami a vkusom. Firmy, ktoré sa odhodlali minulý rok sem ísť prezentovať svoje produkty, tu tento už neboli. A vieme prečo. Japonci vnímajú zábavu „tak trochu“ inak.

Je to ťažké definovať, no v podstate ide o vnímanie, prijímanie a odovzdávanie. Vážnosť strieda nadnesenosť. Nie sú rozoberané komplexy hlavných postáv, úchylky, ale len ich cesta k cieľu, vyvrcholeniu. Môže za to aj životný štýl a skutočnosť, že pri striktnom dodržiavaní pracovnej morálky takých nezmyselných povolaní ako riadenie dopravy na prázdnej ceste, aby mohli chodci prejsť bezpečne na druhú stranu, potrebuje aj taký dopravák nejaký zaručený útek z reality. A aj kvôli tomuto faktu sa ľahšie identifikuje s postavou, ktorá márne hľadá bojmi s monštrami svoje miesto v spoločnosti.

Tý-dží-es Ou-ejt

A to je najväčší rozdiel medzi TGS a nami dôverne známou a neďalekou Games Convention v nemeckom Lipsku. V Tokiu sa nik nenaháňa, nikto nikam nebeží, každý je milý a ochotný. Výstavná plocha Makuhari Messe je síce menšia, zato ten štedrý priestor je využitý s maximálnou efektívnosťou. Medzi stánkami sú väčšie a širšie cestičky, pričom celá hala pôsobí kompaktnejším dojmom a budí dojem, že na menšej ploche je toho podstatne viac. Zablúdiť je nemožné, ale zabudnúť, kde ste videli bowling hraný v štýle Wii Sports na mobile s 3D okuliarmi je tak jednoduché ako sa nechať uniesť rôznymi sprievodnými akciami so živým vystúpením sláčikového kvarteta alebo speváčok či tanečníčok.

Japoncom stále robí problém prijať next-gen cestu, ale rýchla adaptácia nových technológií napríklad zo strany Apple (iPhone) je blesková. Vedia rýchlo a pružne reagovať na medzery na trhu. Samotné hry pre mobily sú asi o dve generácie pred nami. Grafika konkuruje PSP a o ovládaní pohybom nehovoriac. Hry pre mobilné telefóny a handheldy často dostávali toľko priestoru, koľko tie najväčšie a horúce mega bomby (Star Ocean 4, Last Remnant, Resident Evil 5). My si ešte stále robíme srandu z toho, ako niekto môže hrať hry o varení či operovaní, ale ak vidíte, aký má Cooking Mama obrovský stánok a na pódiu varí šefkuchár pred stovkou ľudí, ten uštipačný úsmev zmizne.

Ten priepastný rozdiel medzi japonským a západným dokonale vystihuje prázdnota EA stánku, ale aj všetky trailery premietané na mamutích next-gen HD paneloch v kinách strategických hráčov, v ktorých sa sústreďovali davy. Nech boli akokoľvek kvalitné videá z Halo Wars a Fable 2 Japonci sa medzi sebou rozprávali alebo si pripravovali svoje mobily a foťáky na ozajstrnú kvalitu. Keď prišla na rad Bayonetta a prísnu učiteľku kamera opisovala mezdi nohami od venušinho pahorku po zadoček, tak prestali dýchať, keď rolovalo video z Final Fantasy XIII Versus bolo možné zazrieť slzu v očiach a keď bol v Sony odpálený trailer na Dress, hru, kde sa obliekate do značkových handier, podlamovali sa mnohým kolená a dokonca ako jedinému titulu tlieskali!!! Aj také je Japonsko. Bez rozdielu vyznávaného videoherného náboženstva, ktoré je u nás stále nepochopiteľné a nikdy pochopené nebude správne.

Áno, je tam divná a iná kultúra. Áno, sú iné baby, iná strava, iný vzduch, ale aj tam sa hrajú hry a ľudia vyrážajú do ulíc za zábavou. Ale. Oni neberú tú zábavu tak vážne, oni sa skutočne bavia a tá radosť je na nich vidieť. Uveriť znamená vidieť. Pochopiť znamená zažiť. Ak stále špekulujete nad otázkou: Ísť, či neísť? Odpoveď je len jedna, tak ako aj mekka videohier. Vyberte si.