Predaje utešene narastajú, ani tieto Vianoce sa možno nedostane na všetkých, nový hardvér prúdi k hráčom, ale Miyamoto už vraj vyčerpal všetky svoje nápady. Znamená to koniec parádnej renesancie Nintenda, ktoré už bude nasledovať iba zotrvačnosť?

Nintendo zažíva skvelé obdobie. Už dva roky predáva Wii s fantastickými výsledkami a chrlí jeden štatistický úspech za druhým. No posledné mesiace ukazujú, že Japonci prišli síce s excelentným nápadom, získali si masy, no otázna je ďalšia cesta výrobcu. Iste, po nasadení takého skvelého nápadu sa veľmi ťažko tvorí stratégia na budúce obdobie, no je potrebné vôbec nejakú mať.

Pozrite sa na trojicu významných udalostí od júla do októbra (E3, Games Convention, Tokyo Games Show) a zistíte, že Nintendo tlačí ten istý koncept stále dookola. Hráči postávajúci pred TV a konzolou mávajú rukami a hrajú... de facto stále tie isté tituly. Wii Sports a Wii Play. Na výstavách sa pridávajú novinky, no keď dôjde na konferenciu, Nintendo sa pochváli 33 miliónmi predaných kusov, dvomi megabestsellermi a o tom, čo robí s trhom. Áno, dosiahnuté úspechy budú vždy súčasťou prezentácií výrobcov a v ich prvej polovici sa vždy radi pochválite, najmä keď vám analytici pritakajú, že ste lídrom na trhu. Lenže líder býva o to ostrejšie sledovaný a najmä jeho kroku do budúcna.

Je zaujímavé sledovať aj paralelné vyjadrenie Shigeru Miyamota, že mu momentálne došli nápady pre Wii. Začiatkom augusta totiž Miyamoto po predstavení Wii Music uviedol, že to bol jeho posledný z celého radu nápadov pre Wii koncept. Takže keď si to spočítame, Miyamoto vymyslel toho dosť a postupne pretavil svoje idey do reálnych produktov počas dvoch rokov. Ešte je príliš skoro všetky jednoznačne ohodnotiť, zatiaľ sa niektoré stretli s väčším, iné s menším úspechom.

Nikto nenamieta, že Wii Remote a Nunchuk sú zásahom do čierneho. Bez nich by bolo Wii iba Gamecube 2 pre pár nadšencov Zeldy, Sonica, Maria, Waria a spol. O tom, ako dopadne Wii MotionPlus, sa presvedčíme asi až v budúcom roku, keď reálne príde, vyskúšame ho a uvidíme ako zareaguje celý herný trh. V rámci predstaveného hardvéru však ide len o nadstavbu už existujúceho konceptu, takže od neho možno čakať fajn upgrade, ale asi nie prevrat v percepcii či technológii.

Čo máme ďalej? Wii Music prichádza v celom rade hudobných hier ako jedna z posledných, no pri etablovanom SingStar, resp. v kompánii cca v rovnakom čase vychádzajúcich Lips od Microsoftu to nebude mať jednoduché.

Wii Zapper bol na pohľad zaujímavou hračkou pre milovníkov akcií, no zatiaľ ho využilo len pár titulov a o masovom rozšírení zatiaľ hovoriť nemožno. A to príde ťažko až po roku od uvedenia... Volant dodávaný s Mario Kart je trošku lepší prípad, pretože dostal silnú softvérovú podporu – síce primárne od jediného závodného titulu, no keďže sa ho za pol roka predalo viac ako 8,5 milióna kusov, je to úspech. Hoci opäť sa natíska otázka, do akej miery tu zažiaril softvér a do akej hardvér.

Azda najúspešnejšou prídavnou platformou popri základnej dvojici Remote-Nunchuk je Balance Board vo Wii Fit balení. Atakuje 9 miliónovú hranicu predaja po necelom roku (hoci mimo Japonska je len pár mesiacov) a minimálne Ubi Soft chce z neho vyžmýkať určitý potenciál v tohtoročných hitoch. Pokiaľ bude taký Rayman Raving Rabbids TV Party stáť za to, nemusí byť Balance Board spätý už iba s jednou hrou.

No na zozname všetkých ideí vidieť, že Miyamoto postupuje metódou pokus-OK-omyl, pričom zatiaľ sú skôr úspešní v krátkodobých cieľoch, no rozpačito vychádzajú v tých dlhodobých. Je vidieť, že Nintendo nemá problém so stratégiou rozširujúceho hardvéru a za pár šupiek solí väčšie i menšie škatuľky. Za dva roky vychrlilo skutočne mnoho konceptov – našincovi sa to môže zdať až príliš, pretože keď vidíte zoznam všetkých doplnkov pokope, príde vám ako dosť bohatý na obdobie 24 mesiacov. Na druhej strane však mnohé iba prešli okolo a postaviť na nich celú stratégiu by bol omyl.

Miyamoto teda urobil veľmi solídny plán, ktorý však podobne ako celý Nintendo Wii koncept vstáva a padá na niekoľkých princípoch. Je to zvláštne porovnanie aj s celým trhom – hoci sa spočiatku môže zdať, že všetci výrobcovia si zakladajú na hardvéri a Nintendo najmenej, je to presne naopak. Sony či Microsoft urobia konzolu, no potom si zakladajú na jej funkciách cez množstvo nových firmvérov. Nintendo je v oblasti periférii najsnaživejšie, postavilo si na nich svoje piliere úspechu v tejto generácii. A je pravdepodobné, že už za dva roky sa z nich vytrieskalo pri pomerne rýchlom tempe (hoci opäť je otázne, či by bolo lepšie ho natiahnuť na tri či štyri sezóny) takmer všetko a je otázne, čo ďalej? Miyamoto sa nateraz vyprázdnil z nápadov...

...na druhej strane však on, ani Nintendo nemajú potrebu rozmýšľať nad ďalšími. Veď Wii sa predáva úspešne a zlomové nápady nie sú potrebné pre nákup nového hardvéru, ale pre jeho udržanie. To by bolo možné riešiť cez samotný softvér a výrobcovia sa už chytajú celkom solídne.

Čo čaká Nintendo Wii v ďalších rokoch? Chrlenie ďalších periférií na čas zastane – Miyamoto bude vymýšľať nové nápady, no na iných dvoch frontoch. Jednak chce využiť potenciál Wii pri kľúčových sériách ako Zelda a Super Mario. A na druhej strane sa môže pripravovať na nástupcu, novú konzolu...

Nintendo zatiaľ môže editovať ešte špecifikácie Wii – núka sa väčšia pamäť (hoci to je skôr štýl HD konzol od konkurencie) či HD rozlíšenie. A samozrejme nové farby a minimálne úpravy, ktoré je potrebné realizovať pre udržanie svojej ceny. Zníženie ceny zatiaľ nie je potrebné, hoci už nie je najlacnejšou konzolou tejto generácie – Xbox 360 ho už predbehol.

Je zrejmé, že Wii čakajú podobné roky ako Nintendo DS. T.j. ešte aj druhá či tretia revízia s novým dizajnom či pár novými funkciami – a nezabúdajme na farebné verzie! Množstvo herných periférií či noviniek nás asi nečaká. Množstvo očakávaní prejde na samotné hry – third-party vývojári už vidia vo Wii potenciál, aj ich predaje sa občas vyšvihnú na vyššiu úroveň. A keď už to vyzerá úplne nevábne v očiach hard-core hráčov, objaví sa pár poriadnych titulov ako pred tohtoročnou Tokyo Games Show.

No hoci predaje naďalej závratne stúpajú, tento Nintendo koncept nie je úplne stopercentný a nejedného hráča nechá na vážkach, že čo vlastne s konzolou bude ďalej. Nové periférie už azda nemajú zmysel, Nintendo by sa konečne malo začať zameriavať na jeden z najväčších problémov: kvalitu resp. celkovo priemernú kvalitu svojich hier. Pretože zatiaľ čo v minulosti mnoho titulov bolo skutočne výborných, na Wii sa to začína len tak hemžiť párty jednohubkami a priemerným brakom či konverziami PS2 hier. Nintendo už má množstvo periférií – presvedčí nás v rokoch 2009, 2010 či 2011 aj čoraz kvalitnejším softvérom, pre ktorý vlastne hardvér vznikol?