PRVÝ KONTAKT S NINTENDO SWITCH 2 |
PRVÝ KONTAKT S NINTENDO SWITCH 2 |
Nintendo Switch 2 sa pomaly stáva realitou a spolu s hŕstkou vybraných novinárov sme mali šancu byť medzi prvými, ktorí si novú hybridnú konzolu vyskúšali. V Paríži sme v majestátnych priestoroch Grand Palais strávili s konzolou nejaké 4 hodiny, čo sa môže zdať ako dosť, ale rozhodne ešte nečakajte nejaký detailný rozbor konzoly, na to sa pozrieme až v recenzii. Tie 4 hodiny boli zamerané hlavne na hranie hier. Tých tam bolo na vyskúšanie viac ako tucet, pričom samotné konzoly boli zväčša dobre zapečatené v kioskoch, ako to už v takýchto prípadoch býva. Tu a tam som sa ale nepozorovane dostal k tomu, aby som si vyskúšal napríklad nový magnetický mechanizmus a ďalšie novinky v dizajne.
Najskôr ale poďme na to, čo už viete. Teda aspoň veľká časť z vás - hardvér novej konzoly. Keďže práve tam sa asi nachádza väčšina zmien a noviniek, ktoré vás zaujímajú:
To nie sú zlé čísla, ale zas Switch 2 nebude ani žiaden trhač asfaltu. Nintendo sa tu snaží nájsť kompromis medzi výkonom, výdržou, váhou a rozmermi. Na reálne posúdenie ako výkonu, tak aj výdrže sme s konzolou strávili málo času, ale zhruba si už viete urobiť obraz o tom, aké vylepšenia tu Nintendo prinieslo a čo od konzoly zhruba dostanete. Musím uznať, že podpora 4K rozlíšenia a vysokého snímkovania tu vyzerá dobre a pre človeka to už nebude taký skok prechádzať medzi platformami (neraz aj s tou istou hrou).
Prichádza tu ale rad aj na nejaké tie kompromisy. Konzola podporuje výstupy v 1080p, 1440p a 4K, pričom v 4K môžete zabudnúť na 120fps a konzola zvládne maximálne 60fps. Vysoké snímkovanie si užijete pri 1080p, takže tu neraz budete mať na výber, čo z toho preferujete. Ale to všetko je vlastne už aj dnes na konzolách štandardom a opäť pomáhajú Nvidia technológie. Medzi hrami, ktoré som si osobne vyskúšal, bol aj Cyberpunk 2077 v Ultimate Edition a musím sa priznať, že aj keď oproti PC verzii (na ktorú som zvyknutý) je to downgrade, vlastne je skvelé, ako tam hra beží a že sa tá dobre hrať. Síce v 30fps, ale na hybridnej konzole, ktorú kedykoľvek pripojíte na TV, odpojíte a idete s ňou niekam preč.
Pomáha aj displej, kde síce môže byť sklamaním, že to nie je rovno pri uvedení OLED (a aj keď nič nie je potvrdené, som si istý, že sa neskôr OLED verzie dočkáme), ale na LCD je prekvapivo dobrý hlavne v zvládaní farieb, čiernej, kontrastu a HDR. A nebol som sám, kto si to všimol. V handheldovom režime aj v zložitých podmienkach v Grand Palais sa na displej pozeralo dobre a hry tam ožívali. Jediná škoda je opäť širší čierny rám, ktorý tu nemusel byť a mohli sme dostať ešte o niečo väčšiu obrazovú plochu.
Dizajn sa nakoniec môže ukázať ako veľký problém Nintenda, ak bežný zákazník nedokáže rozlíšiť, že ide o novú generáciu konzoly. Podobný problém už Nintendo zažilo pri prechode z Wii na Wii U, kde nedokázalo odkomunikovať generačný skok pri relatívne podobnom názve a dizajne konzoly. Tu síce máme názov Switch 2, ale s dizajnom spoločnosť trochu príliš stavila na istotu, takže sa to na prvý pohľad veľmi ponáša na prvý Switch, akurát sme dostali rozdiely v detailoch – dva USB-C porty, mikrofón, inak umiestnené sloty na cartridge a pamäťovky a podobne.
Osobne nebudem fanúšikom zjednodušenia farebnej schémy, kde prvý Switch dával najavo svoju hravosť už len tým, že boli Joy-Con ovládače farebne odlíšené. Tu je všetko v matnej čiernej, pričom farebné sú akurát prvky okolo analógových páčok a vnútorná časť nových Joy-Conov, ktorú vlastne nevidíte. Pohľad na novú konzolu je trochu nudný a pripomína mi to, keď Lumia telefóny prešli zo žiarivých a živých farieb na nudné čierne, biele a šedé. Mnohým sa to ale môže naopak páčiť, keďže zase konzola vyzerá trochu decentnejšie. Farby nebudú rovno kričať, ak ju vytiahnete z puzdra na letisku napríklad.
OLED verzia pôvodného Switchu vážila niečo cez 300 gramov, pričom s dvojkou sa dostávame na nejakých 535 gramov, čo je veľký skok, ale konzola je väčšia, robustnejšia, ovládače pôsobia pevnejšie a tiež robustnejšie. Joy-Con 2 ovládače sú stavané pre väčšie ruky a naozaj do nich lepšie padnú a to aj pri držaní len jedného ovládača, kde oceníte väčšie ZL a ZR tlačidlá. Takže síce narástla hmotnosť, ale zase sa o niečo zlepšila ergonómia a konzola je celá väčšia. Pritom ale zachovala hrúbku prvej generácie Switchu, čo je dosť zaujímavé, takže stále sadne dobre aj do detských rúk.
Ovládacie prvky zostali viac-menej nezmenené, akurát sú trochu upravené, takže napríklad triggery sa stláčajú lepšie, ale stále nie sú analógové. To znamená, že nefungujú ako na iných ovládačoch, kde napríklad hĺbka stlačenia sa prenáša na stlačenie plynu v racingovke, ale majú len dve polohy - stlačená a nestlačená. Je to škoda, na Switch tak nevzniknú hry ako Forza či GT, keď nedokážete detailne pracovať s brzdou či plynom.
Najvýraznejšou zmenou nových Joy-Conov je nové magnetické pripájanie, o ktorom v diskusiách kolovali nejaké obavy, ale musím povedať, že funguje veľmi dobre. Jednoducho ovládače zaklapnete do konzoly a pomocou jediného nového tlačidla na oboch stranách ich zase odpojíte a vyberiete. Skvelý systém, intuitívny, pevný a zabezpečený proti náhodnému odpájaniu. Rovnako na Joy-Cony pripevníte aj nové nástavce, ktoré z nich spravia o niečo pohodlnejšiu myšku, takže lepšie kĺžu po stole. Jednoducho ich nasadíte a rovnako jednoducho stlačením tlačidla zložíte.
No a to je asi najvýraznejšia novinka. Oba nové Joy-Cony dokážu fungovať ako optická myška. Obsahujú snímače a stačí ich položiť na stôl a okamžite sa zmenia na myš, kedy môžete ovládať kurzor. Veľmi to neladí s klasickým konzolovým hraním, ale fungujú napríklad aj na nohaviciach či iných povrchoch. A som prekvapený, ako dobre to funguje. Prepínanie je okamžité a skvele to ukazuje Metroid Prime 4, ktorému sa ešte budem venovať v samostatnom článku. Takže hráte klasicky ako na konzole, ale môžete si mieriť pohybom. Nestačí vám to? Stačí otočiť ovládač a položiť snímačom na stôl, kedy sa behom okamihu sám prepne na myš. Žiadne nastavovanie v menu ani nič podobné. Funguje to bleskovo, intuitívne a prekvapivo dobre.
Pribudlo C tlačidlo, o ktorom sa pred oznámením konzoly viedli dohady a slúži na novú chatovaciu funkciu. Tlačidlo je ako na Joy-Conoch, tak na Pro ovládači. Jednoducho ho stlačíte a môžete sa začať spájať s priateľmi, pričom využijete zabudovaný mikrofón, ktorý obsahuje aj funkciu rušenia okolitých ruchov pomocou umelej inteligencie. To sa však na akcii veľmi nedalo vyskúšať. Rovnako aj možnosti vyskúšania novej Nintendo kamery na chatovanie boli obmedzené, ale okrem toho ju využijete aj v rozšírenej verzii Super Mario Party Jamboree, kde sú na ňu naviazané nové minihry. Nečakajte žiaden zázrak a rozhodne to nebude povinná výbava, ale môže poslúžiť fajn.
V krátkosti sa mi podarilo si vyskúšať aj nový Pro Controller pre Switch 2, ktorý ale nie je až tak zaujímavý. Je to kvalitný ovládač, ale v zásade je to len malá evolúcia oproti predchádzajúcemu. Má detailnejšie HD vibrácie, takže cítite viac drobností (rovnako túto funkciu podporujú nové Joy-Cony), ale to dnes už nie je také terno. Obsahuje výstup na slúchadlá, ale to je tiež bežná vec. Vyzdvihnúť musím zadné programovateľné tlačidlá. Nebol som na ne úplne zvyknutý, takže sa stalo ojedinelé náhodné stlačenie, ale umiestnenie je fajn, rovnako pocit z používania. Celkovo sa javí ako kvalitný ovládač, ale skôr evolúcia ako revolúcia. Čo nie je zlé, predchádzajúci je výborný, ale nečakajte veľké zmeny.
Vôbec sme nemali možnosť pozrieť sa na systém a ani mnohé iné detaily. Ako som už písal, bolo to hlavne o hrách, pričom sme si ich vyskúšali viac – ako nové exkluzivity, tak 3rd party hry, crossgen tituly, vylepšené Switch hry a dokonca aj kultový F-Zero GX z GameCube knižnice, ktorá bude dostupná pre novú konzolu po vydaní. Čo hra, to iný zážitok, preto ich v najbližších dňoch detailnejšie rozpíšem, respektíve aspoň niektoré. Ale teda aspoň telegraficky niektoré rýchle dojmy.
Top hra akcie? Metroid Prime 4. Podľa mňa to bude jeden z adeptov na hru roka. Hralo sa to výborne, pôsobí to veľkolepo, grafika je pekná a vidieť hru na konzole v 120fps vyrazilo dych. Navyše som si ani sám neuvedomil, že som pri hraní vystriedal všetky spôsoby hrania, lebo som medzi nimi prechádzal tak intuitívne. Zamestnanec Nintenda ma neskôr upozornil, že mu pripadalo zaujímavé, ako som hral ako s klasickým gamepadom, domieril som si pohybom a proti záverečnému bossovi som zrazu hral ako s myšou, aby som presne cielil na slabé miesta.
Mario Kart World je zas najväčšia zábava na akcii a v Knockout turnaji pre 24 hráčov som skončil tretí, kde ma tesne pred koncom niekto trafil zelenou korytnačkou. Je to klasický Mario Kart, ale akosi lepší, väčší, zábavnejší a bohatší. Je to väčšia nádielka obsahu ako osmička do všetkými rozšíreniami. Drag x Drive je multiplayerovka, ktorá by sa dala sumarizovať ako Rocket League na vozíčku a je postavená na gimmicku ovláfania myškami. Zahrali sme si dva zápasy a bavil som sa viac, ako by som vopred tipoval.
Nintendo Switch 2 Welcome Tour je nepochopiteľne hra, ktorá nie je zadarmo bundlovaná ku konzole. Prečo? Toto je krok, ktorý Nintendo zabolí. Síce sa hra bude predávať pod 10 eur, ale toto je aj tak skôr techdemo na prezentáciu možností novej konzoly. Niečo ako Astro’s Playroom. F-Zero GX som si opäť zamiloval a nechápem, prečo Nintendo značku ignoruje. To si po vydaní dajte, skvelá hra. Ale prečo nevychádza GameCube knižnica aj na Switch? Pochybujem, že by to konzola nezvládla Vylepšené Zeldy (Breath of The Wild a Tears of Kingdom) vo vyššom rozlíšení a snímkovaní sú stále úchvatné hry, akurát krajšie. Závidím tým, ktorí sa do nich pustia vôbec prvý raz. Otázne je, aká bude politika Nintenda s upgradom týchto hier.
Donkey Kong Bananza je veľkým prekvapením. Čakal som niečo presne v duchu predchodcov, ale ono je to vlastne rozsiahla platformovka v 3D prostredí, ktorá je o deštrukcii, kedy sa budete doslova pretĺkať zničiteľným prostredím, hľadať skryté poklady, plniť vedľajšie úlohy, stretávať rôzne postavy a podobne. Rovnako sa budem v samostatnom článku detailne venovať aj Cyberpunk 2077 Ultimate Edition, čo môžem stručne zhrnúť ako prekvapenie. Nebeží ideálne (porovnávam s PC verziou, na ktorú som zvyknutý), ale aj tak som bol prekvapený, že sa hra hrala tak dobre a tak dobre vyzerala. Pritom ešte port nie je dokončený a do vydania sa dá ešte vylepšiť. Tu zase niekto čaroval.
Vylepšený Kirby, nový port Street Fighter 6, Hades II, Split Fiction a ďalšie hry, ktoré nám boli k dispozícii, sa hrajú rovnako dobre ako aj na iných platformách. Tam naozaj nebolo čo detailnejšie rozoberať. Napríklad ten Street Fighter 6 je stále kvalitná bojovka bez ohľadu na to, kde ho hráte, pričom nový Switch nemá mať prečo problém s takouto hrou. Ale je fajn, že tu budeme mať novú alternatívu, kde po hrách siahnuť.
Je toho stále kopa, čo o Switch 2 nevieme. Niektoré veci zatiaľ neboli oficiálne oznámené, iné možno ešte visia vo vzduchu a možno ani v samotnom Nintende ich nemajú stanovené. Nevideli sme softvér, nemohli sme si vyskúšať priestorový zvuk, nemohli sme sa vŕtať v slotoch na pamäťové karty a podobne. Dokonca aj Joy-Cony, s ktorými sme hrali, neboli úplne tie, ktoré si kúpite. Boli totiž chránené proti krádeži (po novinárskych dňoch nasledujú aj verejné), takže tie káble, ktoré vidíte na fotkách, tam reálne nebudú a ovládače sa nebudú takto nabíjať.
Ale už teraz je možné vidieť potenciál. Bude to hit? Bude to prepadák? Ťažko povedať. Nintendo je teraz v inej situácii a PC handheldov je tu už viacero, už aj Xbox si chce odkrojiť z koláča. Ale Nintendo tieto veci jednoducho robiť vie a tu to vidno. Po 4 hodinách som odchádzal spokojný a zabavený. Vyskúšal som si zábavné hry, zahral som si na zaujímavej novej konzole, ale nečakajte druhý príchod Krista. Toto je jednoducho výkonnejší, kvalitnejší a možnosťami bohatší Switch. Tam to končí aj začína.
