Napadlo vás niekedy, prečo vlastníte práve tú a tú konzolu? Respektíve, že nemáte zatiaľ žiadnu a ani nechcete? Samozrejme, za primárny faktor by sa dala označiť uvádzacia cena, prípadne to, čo ste vyžundrali u rodičov. Poznal som to na vlastnej koži sám, keď som chcel od rodičov Amigu a dostal som „len“ PC-čko, pretože to bolo (hlavne) na prácu do školy výhodnejšie a činiteľ hrania nebol podstatný. Pre rodičov. V priaznivejšej finančnej situácii však rozhoduje aj faktor exkluzivít, zaužívaných značiek a v neposlednej rade štartovacie tituly konzoly. U nás sa začali na povrch sveta drať koncom 80-tych rokov, no bol to nehorázne drahý a nedostatkový tovar, hlavne importovaný alebo bohatým ujom a tetou poslaný zo zahraničia. V západnej Európe, USA a Japonsku začal súboj o zákazníkov už začiatkom 70-tych rokov minulého storočia a odvtedy sa zbrane spoločností nasadených do boja len zlepšujú.

Niekedy exkluzivita herných titulov môže rozhodnúť o naklonení vážok kupujúceho k jednej či druhej strane. Najväčšie a najmasívnejšie predaje sa strhávajú niekoľko mesiacov po vypustení systému a ak hrozí, že v podobnom čase (väčšinou sú to Vianoce) vypustí konkurenčná firma svoj produkt, treba si zákazníkov získať okrem marketingu, ohováraním alebo virálnou reklamou aj švindľom, dobrým nápadom, či nejakou tou exkluzívnou alebo zaručenou hrou a sériou.

Pripadá vám to ako súboj Sony verzus Microsoft? Áno, no bolo tomu tak už od prvopočiatkov herných konzol. Vždy sa našiel rival, ktorý chcel precikať práve najlepšiu konzolu na trhu. V novom seriáli nahliadneme do nostalgickej histórie súboja Atari vs Coleco, Nintendo vs SEGA, ale pozrieme sa aj na súboj Sony vs zvyšok sveta a na to, koho dejiny pasovali za víťazov a porazených. Bude o tom, že nielen meno, cena a reklama rozhodovala, ale hlavne štartovacie tituly, ktoré zo začiatku herné systémy predávali.

Magnavox Odyssey (1972)
 

Prvú generáciu konzol začneme s nie veľmi známou Odyssey, ktorej pôvodnou hrou bol samozrejme Pong. Jej názov však nemali právne doriešený a tak ju museli premenovať na Tennis. Veľa zákazníkov sa tiež bálo, že systém bude fungovať len s televíziami značky Magnavox a tak sa systém a ani Pong veľmi nerozšírili, k čomu pomohol aj fakt, že konzola nemala žiadny zvukový výstup.

Neskôr firmy, zaoberajúce sa konzolami s Pongom, umiestňovali viditeľne na škatule nápis "Works on any television set, black and white or color".

Fairchild Channel F (august 1976)

K tomuto systému sa dodávali od výroby dve zabudované hry. Tennis a Hockey. Jedná sa samozrejme o variácie Pongu s dvomi až štyrmi paličkami. Že ju nepoznáte? Nezúfajte.

Dieru do sveta neurobila a Pong u nás v socializme, aj keď oveľa neskôr, vedeli zmajstrovať aj nadšenci na elektroniku z časopisu Amatérske rádio.

Atari 2600 (Október 1977)

Atari ponúklo dovedna deväť štartovacích titulov. Medzi tie lepšie patrili hry Combat a Indy500. Combat je v podstate praotcom všetkých tunelerov a jemu podobných titulov. Dva tanky stoja proti sebe v bludisku na jednej obrazovke. Indy500 zasa môžeme označiť za pra-pra-deda závodných hier z vtáčej perspektívy.

V novodobej histórii inšpiroval napríklad Ironman’s Off road z Amigy alebo podobné boli aj závody Death Rally na PC.

Coleco Vision (August 1982)

Až dvanásť launch titulov ponúkalo Coleco, no len niektoré písali históriu. Nintendo licencovalo vtedy ešte automatovú novinku Donkey Kong, z pseudo 3D pohľadu boli všetci paf v hre Zaxxon, ktorá sa dočkala nekonečne veľa portovaní snáď na všetko, čo malo v sebe tranzistory a máme tu aj prvý náznak spojiť filmovú licenciu s hrou (Smurf: Rescue in Gargamel Castle, čiže po našom Šmolkovia).

Nejde samozrejme o prvú takúto licenciu (Atari malo už svojho Supermana a Spider-Mana (a nechvalne známe fiasko E.T. the Extra-Terrestrial, pozn. Junker)), no bol to správny krok, ako ovplyvniť ľudí pri kúpe, pretože šmolkmánia sa vo väčšom merítku, než u nás koncom 90-tych, odohrala vo svete o dekádu skôr (kto nemal nálepky s abecedou nežil, pozn. Junker). 

Atari 5200 (November 1982)

Nástupca slávnej 2600-ky sa snažil naskočiť na rozbehnutý vlak Coleco Vision a stihnúť tak Vianoce, no prepadol na plnej čiare. Systém mal len tri launch tituly: Galaxian, Super Invaders (predávali sa už aj na 2600, takže žiadne novinky) a Super Breakout, z čoho Galaxian bol v podstate len vylepšeným Invadersom. Konzola postrádala spätnú kompatibilitu s 2600-kou a ovládače boli vyrobené veľmi nekvalitne.

Konzola bola navyše ober-veľká a firma nevenovala dostatok pozornosti ani financií na propagáciu a vývoj kvalitných titulov. Zastávali názor, že po úspešnej 2600-ke sa bude 5200-ka predávať sama. Nepripomína vám to niečo?

Nintendo Entertaiment System (Júl 1983)

Od tretej generácie konzol sa priplietlo do hry Nintendo s vlastným zábavným systémom. Mega úspešný Donkey Kong ako launch titul nesmel chýbať, pridali ešte Donkey Kong Jr., čo bola variácia na pôvodnú hru systému Game and Watch. Tretím titulom bol Pepek námorník (Popeye), kde si zjavne brali inšpiráciu z Coleco Vision.

Na launch trocha málo, no keď sa na US launchi (október 1985) objavil Duck Hunt (streľba na kačky) so Zapper gunom ako prídavným zariadením, Japonci a aj amíci doslova zošaleli a kupovali NES na kilá (opäť si neodpustím poznámku: nepripomína vám to niečo? (tu sa sluší dodať, že bolo to Nintendo, ktoré postavilo herný biznis po veľkom páde opäť na nohy, pozn. Junker)). Najväčším launchovým bestsellerom, alebo ak chcete Console sellerom, či modernejším pojmom Killer titulom, sa stala skákačka Super Mario Bros., kvôli ktorej musel mať konzolu každý.

Sega Master System (Október 1985)

Pokus firmy SEGA mal byť konkurentom pre NES, ktorý pohltil už takmer 95 % trhu. Zvláštnosťou launchových hier bolo, že niektoré boli zabudované priamo v konzole a boli rôzne pre PAL aj NTSC teritóriá. V Japonsku okrem zhovadilosti Teddy Boy Blues, čo bolo bludisko s milión obrazovkami, vyšla ešte závodná motorková hra Hang On. V USA pribudla pri uvedení konzoly hra Safari Hunt, čo bola čistá vykrádačka Duck Huntu z NESu, ku ktorej SEGA dodávala aj „originálny“ Light Phaser a na spustení v Británii pridali ešte Action Fighter, ktorý pre zmenu úplne vykradol hru Spy Hunter (1983).

SEGA v podstate ponúkla to, čo Big N o dva roky skôr, no technické možnosti stroja boli ďaleko pred NESom. Máličko kvalitných titulov a penetrácia trhu Nintendom bola však príliš veľká. SMS tak skončil na smetisku. Malou pikoškou bolo, že niektoré systémy SMS mali v biose integrovanú hru Snail Maze (jednoduché bludisko s hadom na jednej obrazovke), ku ktorej sa dalo dostať podržaním tlačidla hore, 1 a 2. V nepriamom dôsledku sa tak jedná o prvú easter egg launchovú hru vôbec.

NEC Turbo Grafx 16 (Október 1987)

Prvá konzola, u ktorej sa môžete stretnúť s regionálnym obmedzením hier. Launchovky predstavovali Monster Lair a Fighting Street, čo vám síce veľa nepovie, ale ak prezradím, že je to prvotina Namco a predskokan Street Fightera, tak už vám asi zapne. NEC vyrážal hlavne do súboja proti NESu a spoluprácu zaisťoval aj Hudson Soft, firma známa vytvorením Bombermana. Úspech však prišiel až na krídlach Turbo Grafx CD, kedy sa jednalo o prvú konzolu podporujúcu toto médium a v Japonsku sa stala populárna pod menom Erotická konzola, pretože vedela prehrávať dokonca videá v 256 farbách a veľa firiem stavilo na interaktívne filmy s erotickými motívmi, čo teda Japonci môžu.

V ďalšej časti seriálu sa pozrieme na zoznam launch titulov od štvrtej generácie vyššie.