Zatvorenie Studio Liverpool, najstaršieho štúdia v rodine Sony Worldwide Studios sme neobišli bez povšimnutia. S nástupom konzoly PlayStation stálo u zrodu moderného hráča a začali spolu písať novú kapitolu herného biznisu. So Studio Liverpool (predtým Psygnosis) sa spája mnoho hier, no iba jedna z nich rozkvitla v sériu a prerástla cez všetky generácie konzol PlayStation. ďalšou v historickom okienku je WipEout.
WipEout (1995, PSone, PC, SEGA Saturn)
Pôvodná idea vytvoriť rýchle, adrenalínové preteky prišiel Nick Burcombe v pube. Náruživý kluber si dokonale vedel predstaviť kombináciu rýchlej grafiky a dunivej elektroniky. Mimoriadnou oddanosťou alternatíve a technológiám sa podarilo najať mimoriadne talentovaný kolektív Designer Republic, ktorý vytvoril tak nadčasový vizuál a logotypy, že ich spoznáte v každej WipEout hre.
WipEout je rýchlym futuristickým racingom, na tratiach jazdia lode rôznych stajní, ktoré po sebe pália so zbraňami, ale nemôžu sa zničiť, iba spomaliť. WipEout bol vôbec prvou nejaponskou hrou pre konzolu PlayStation a vďaka unikátnej kombinácii grafiky a licencovaného soundtracku dostala konzolu do klubov.
WipEout 2097 (1996, PSone, PC, SEGA Saturn)
Mnohí si myslia, že prvým dielom je práve hra s číslicou 2097 v názve. Ide však o pokračovanie, ktoré nadviazalo na úspešné licencovanie alternatívnej elektronickej hudby. V hre ste okrem kultového Cold Storage mohli počuť tracky aj Prodigy či Underworld.
WipEout 2097 je v zámorí známy pod názvom WipEout XL. Debutovali tu nové trate aj zbrane, medzi ktorými bola aj ničivý vlna Quake. Po prvýkrát obtiažnosť priamo menila aj rýchlostnú triedu klzákov. Naopak vypadol splitscreen, čo sa nezaobišlo bez hlasnej kritiky. Napriek tomu sa iba rok po vydaní originálu tešila 2097-ka obľube a mnohí ju považujú dodnes za neprekonaný.
WipEout 64 (1998, Nintendo 64)
Psygnosis v dobe vydania WipEout 64 patrili už päť rokov pod krídla Sony. Udržovali si však nezávislosť a produkovali aj pre platformy tretích strán. Tretí diel WipEout sa dostal aj na Nintendo 64. Psygnosis boli známi, že ich hry patrili medzi technickú špičku a ako jedna z mála hier pre túto konzolu mala loadingy!
WipEout 64 položil základy módu Eliminator, hra počítala, koľko ste zničili súperov. Zmes tratí tvorili zrkadlovo otočené okruhy z predošlých hier, jednotlivé stajne disponovali challengami a na jednej obrazovke mohli hrať až štyria súčasne. S odstupom môžeme povedať, že šlo o remix ako o regulárny diel, ten prišiel o rok neskôr.
WipEout 3 (1999, PSone)
Posledná hra zo série pre PSone bola komerčným prepadákom, napriek tomu bola vydaná aj limitovaná edícia (vyšla iba v EU). Autori sa snažili vyjsť v ústrety hráčom a integrovali do hry splitscreen.
Z počítadla zničených súperov vznikol regulárny mód Eliminator. Hra rozšírila zbraňový arzenál a pribudli klasické časovky.
WipEout Fusion (2002, PS2)
Tri roky trvalo, kým sa opäť ukázal nový WipEout. Psygnosis si medzi tým adaptovali nové meno Studio Liverpool a tým boli kompletne pohltení Sony. Vo Fusion sa prvýkrát objavil obľúbený a vysoko hrateľný mód Zone. Krúženie dokola pri zvyšujúcej sa rýchlosti je stále pohlcujúce.
Zbrane sa dali odpáliť po prvýkrát aj smerom dozadu, nebolo sa však možné otočiť do protismeru. Každý z ôsmych tímov mal špeciálne zbrane a prehlbovali sa vzťahy špecifickými úlohami. Medzi zbraňami sa objavili novinky - bomba či plameňomet, pre ktorý to bola aj konečná stanica. Na tratiach sa začalo experimentovať viac so skratkami a klzáky sa dali vylepšiť upgradmi.
Desať rokov od vydania originálu stál WipEout opäť pri štarte nového systému. Pure bol unikátny v dodatočnom obsahu, ktorý pribúdal pravidelne vo veľkých balíkoch. Išlo o trate, skiny aj hudbu. V Pure sa zmenilo dobíjanie štítov, už nestačilo prejsť cez cieľ, ale energiu ste získavali pohltením power upov.
Ukončilo sa aj experimentovanie so zbraňami a vyformoval sa arzenál, ktorý sa prenášal z hry do hry. Pure s tuctom unikátnych tratí žal úspech a na pomery PSP aj vďaka výbornej prezentácii, kvôli ktorej sa naťahovali loadingy - trademark Studia Liverpool.
Vzťahy so tímami neboli nikdy tak prepracované ako práve v Pulse. Prekopaný systém progresu cez hexagonálnu sieť už nevyžadoval získanie medaile v jednotlivých pretekoch, ale vďaka akumulovaniu bodov ste mohli postúpiť aj bez toho, aby ste sa zúčastnili všetkých súťaží. preferovanie lodí prinášalo bonusy lojality a tie zase odomykali skiny či HUDy.
Pulse predstavil aj nový typ tratí s magnetickými časťami, vznikli tak loopingy, vývrtky, kolmé steny a iné pasáže popierajúce gravitáciu. Do hry ste si mohli preniesť aj vlastnoručne vytvorené skiny z editora na oficiálnej stránke.
HD verzia pre PS3 naučila hráčov nenávidieť meno Zico, pretože na získanie zlatej trofeje bolo nutné prekonať nezdolateľný čas jedného z programátorov. Verzia pre PS3 k tradičnej ovládacej schéme pridala možnosť vyberať zákruty pomocou Sixaxisu.
Pri vysokom rozlíšení dostalo vytváranie vlastných obrázkov vo foto móde konečne zmysel. Na geniálnu a dodnes neprekonanú trať Sol 2 zavesenú v oblakoch sa nezabúda.
O rok neskôr vyšiel k WipEout HD datadisk s názvom Fury. Kompletne prekopal súťaživý charakter, nahradil ho agresiou a ničenie súperov zbraňami. Už sa nehralo na prvé a posledné miesto. Po prvýkrát ste mohli ísť do protismeru a pustiť za chrbát Quake.
Labutia pieseň Studia Liverpool. Preteky nadzvukový klzákov sa dostali na samý počiatok, kedy sa trate ešte len budovali, obopínali mrakodrapy a začali sa formovať stajne. Posledný diel série je súčasne aj najprogresívnejším. Zbavil sa medailových pozícií, multiplayer nahradila online kampaň a všetko sa podrobilo minimalistickému spracovaniu. Zmizlo aj preferovanie stajní a lode sa rozdelili do troch tried, ktoré definovali vlasnosti a zbrane, aké mohli byť na palube. WipEout 2048 nie je najlepším dielom série, ale najlepšie vyzerajúcim.
Na menšom displeji vyzerajú trate vynikajúco a vďaka dvom DLC si môžete zopakovať kampane z HD a Fury. Do hry pridajú nielen trate, ale aj všetky lode.
