Odkiaľ prišiel nápad na vojnovú hru, kde sa nehráte na hrdinov? Prečo vás postavy a ich osudy v This War of Mine chytili za srdce? Aj o tom nám porozprával Pawel Miechowski z poľského nezávislého štúdia 11bit Studios. Úspech na nezávislom poli so svojou drámou sledujúcou vojnu z pohľadu civilistov okamžite katapultoval vývojárov medzi tie najznámejšie mená v tomto regióne. No nezaspali na vavrínoch a dozviete sa aj niečo málo o novom projekte, na ktorom v štúdiu pracujú.

Ahoj, mohol by si sa predstaviť našim čitateľom?

Volám sa Pawel Miechowski a mám na starosti písanie a marketing v 11bit Studios, kde pracujem už od roku 2010, pričom predtým som pracoval v CD Projekt a ešte predtým v Metropolis Software. Ja a môj brat Grzegorz pracujeme v tejto oblasti už od 90. rokov a úplne si užívame tvorbu hier a dúfame, že ich spravíme ešte o dosť viac (smiech).

Prečo si sa rozhodol práve pre písanie príbehov pre hry?

Robil som to už od strednej a úprimne, nechcem robiť nič iné a ani neviem, ako robiť niečo iné. Študoval som žurnalistiku a vždy som rád písal a vytváral príbehy a dialógy, takže keď sa naskytla príležitosť písať niečo pre hry, zobral som to. Herný priemysel je určite jednou z najkreatívnejších vetiev šoubiznisu, takže toto je miesto, kde môže človek priviesť svoje nápady k životu, bez ohľadu na to, aké fantastické alebo fiktívne sú.

Chcel by si si vyskúšať aj písanie scenárov pre TV a film?

Ani nie. Neviem, ako to funguje (z produkčného hľadiska) a som dobrý v tom, čo teraz robím. Verím, že písanie pre film alebo televíziu môže byť brilantné, avšak vytvárate lineárny príbeh, pričom v hrách môžete vytvoriť celé univerzum alebo prostredie, v ktorom môžete rozprávanie príbehu posunúť ešte ďalej tým, že dáte hráčom možnosť porozprávať vlastný príbeh. Dokonca aj ak vytvoríte lineárnu hru, stále môžete vytvoriť herné mechanizmy, ktoré z toho spravia „žijúce" médium, ktoré môžete tvarovať podľa svojich prianí.

Predpokladám, že napríklad písanie pre Game of Thrones musí byť úžasným zážitkom, keďže vytvorilo také silné a bohaté postavy, ale v hrách dokážete vytvoriť celé svety na základe pravidiel, ktoré ste si s priateľmi vymysleli. To je podľa mňa krása herného vývoja. Samozrejme, aj v televízii môžete vytvoriť kompletné fiktívne svety a postavy, no v hrách je stále voľný priestor pre hráčov, ktorý sa dá vyplniť extra príbehmi. A takto sa môže vytvoriť určitý druh „nezávislého" univerza.

Vaše štúdio, 11bit Studios, sa stalo známym vďaka sérii Anomaly. Uvidíme niekedy aj ďalšiu časť zo série? Chcel by si rozšíriť jej príbeh?

Nie, vôbec (smiech). Verím, že nielen ja, ale aj ostatní ľudia sú vyhorení a aj keď budeme Anomaly hry podporovať formou aktualizácií (napríklad kompatibilita s novým iOS), radšej by sme sa sústredili na vývoj nových hier. Anomálií som mal už dosť (smiech). Som rád, keď počujem pozitívnu spätnú väzbu od hráčov, ktorí si hry užívajú, ale po niekoľkých rokoch už nedokážem vymyslieť nové veci do Anomaly univerza. Je na konci. Chceme robiť nové veci. Preto bola hra This War of Mine takou veľkou zmenou - nie iba výzvou, ale úplne iná ako to, čo sme robili predtým.

This War of Mine bol skutočne veľký krok vpred oproti konceptu Anomaly série. Čo vás inšpirovalo?

Hľadali sme nové nápady a na jednom z našich stretnutí Grzegorz rozprával príbehy o ľuďoch, čo prežili vojnu, ktoré čítal a povedal, že by sme mali spraviť hru o ľuďoch, čo sa snažia prežiť počas vojny. Ihneď sme sa zapálili pre tento nápad. Každý súhlasil, že to bude skvelá hra, ak k nej pristúpime s určitým rešpektom, spravíme ju dospelou, s poriadnou výzvou. A ak by sme ju postavili na skutočných príbehoch (emóciách a spomienkach ľudí, ktoré si pamätajú z vojny), mohli by sme priniesť simuláciu, ktorá zachytáva túto realitu.

Takže nápad prišiel od jediného človeka - Grzegorza. Začali sme vývoj prototypu. Bolo to relatívne jednoduché, pretože sme cítili, že je to inšpiratívne a mali sme mnoho nápadov, ako to spraviť a hráčom objasniť, že sa snažíme zobraziť vojnu namiesto toho, aby sme z nej robili zábavu. Akčne orientované vojnové hry sú „zábava" - a aj keď mi to neprekáža, nie je to podľa mňa všetko. Hry môžu hovoriť o čomkoľvek a This War of Mine hovorí o dráme a tragédii vojny - ale hovorí o tom jazykom hier - interakciou, hernými mechanizmami a podobne.

Hráčom záleží na postavách v This War of Mine. Čo je podľa teba hlavný dôvod? Sú vytvorené podľa skutočných ľudí a ich osobností?

Sú zakomponované určité techniky zamerané na to, aby hráčom záležalo na postavách v hre. Napríklad ich hra často postaví do nepredvídateľných situácií. Vtedy hráči nevedia. ako majú reagovať, a tak sa začnú sústrediť na detaily a každá drobnosť viac zaváži, hrajú pozornejšie a dávajú pozor na to, čo sa deje protagonistom hry. Pritom sa, prirodzene, viac spájajú s týmito postavami. Herné postavy (ich fyzická podoba) sú založené na nás (vývojároch), ale ich osobnosti sú fiktívne, avšak snažili sme sa v nich zachytiť ducha skutočných ľudí. Takže tu nájdete rozdielne osobnosti, ktoré reagujú rôznymi spôsobmi - sebeckí ľudia sa nestarajú o ostatných, húževnatí sa menej boja, krehkí zas reagujú intenzívnejšie na zlé skutky alebo smutné udalosti.

Vytvorili sme simuláciu mnohých bežných typov osobností, pretože sme chceli zachytiť podstatu skutočných ľudí. Nakoniec, je to významná časť This War of Mine - hráte s postavami, ktoré môžu byť bežnými ľuďmi ako vy alebo vaši priatelia a rodina. To preto, lebo hru sme tvorili s tým, že je realita jej hlavným pilierom (okrem iných, samozrejme) a našou najväčšou inšpiráciou. This War of Mine je skutočne hrou výrazne založenou na realite.

Zvažovali ste pri vývoji aj zakomponovanie RPG prvkov, ktoré by posilnili postavy? Body za zväčšenie inventára, znížený pocit hladu...

Nie, skôr presne naopak. Inšpirovali sme sa realitou, a to znamená žiadny tutoriál, žiadne nastavenia obtiažnosti, žiadny veľký inventár - dokonca ani nepoužívame slovo inventár, ale voláme to „naše veci" - a spravili sme to také blízke skutočnosti, ako to len bolo možné (vzhľadom na digitálny zážitok). To bolo potrebné, aby sme herný svet udržali koherentný a natoľko realistický, ako sa len dalo.

Myslíš si, že môže byť This War of Mine považovaná aj za edukačnú hru? Môžu sa ľudia niečo naučiť aj sami o sebe,  napríklad z náročných morálnych rozhodnutí?

Stala sa takou, lebo je to morálny kompas - či už to chceme alebo nie. V rámci toho sa hra môže stať edukačnou. Avšak nakoniec je to stále len digitálne prostredie a my môžeme len dúfať, že nás nikdy nečaká skutočný test - skutočná vojna. Hra však dokáže preveriť ľudské správanie, a vlastne sme aj boli v kontakte s niekoľkými univerzitami v Európe aj USA. Nakoniec sme dostali zadarmo vzdelávaciu licenciu pre This War of Mine a učitelia využívajú hru, napríklad na lekcie psychológie, ktoré ukazujú, ako sa niekto správa v neštandardných situáciách. Ak sa do This War of Mine skutočne ponoríte, potom vás dokáže naučiť aj niečo o vás samých a nemusí to byť práve príjemná lekcia.

Čo máš osobne na hre najradšej?

Myslím, že zrejme je to fakt, že je nástrojom na rozprávanie príbehov, takže si ľudia vytvoria svoj vlastný, namiesto toho, aby zažili už pripravené. Som hrdý na to, že sme nástroj na rozprávanie príbehov, v ktorom môžete vytvoriť pravdepodobne tisícky rôznych variácií.

Chcel by si spraviť aj pokračovanie This War of Mine?

Nie. Pracujeme na aktualizáciách a novom obsahu, no zostane to v tomto univerze. Taktiež už pracujeme na novom projekte. Pribudnú určite nové veci, ale budú umiestnené do sveta Pogoren - fiktívneho mesta, kde sa This War of Mine odohráva.