CD Project Red je štúdio, ktoré vytvorilo hry o Geraltovi, v ktorých sme strávili poctivé stovky hodín. Ako ste už mohli zistiť z našich fotiek alebo dojmov z nového datadisku, nedávno sa nám naskytla príležitosť nazrieť do útrob sídla týchto majstrov vývojárov osobne. Okrem trojhodinového gameplayu novej expanzie „O krvi a víne“ sme sa porozprávali aj so samotnými tvorcami. Jedného sa nám dokonca podarilo vyspovedať podrobnejšie a prinášame vám tak tento rozhovor. 

Ahoj! Mohol by si sa nám najskôr predstaviť a povedať niečo o tvojej pozícii v CD Projekte a ako si sa do firmy vlastne dostal?

Moje meno je Phillip Weber a v CD Projekte pracujem od vývoja tretieho Zaklínača. Predtým som ako veľký fanúšik tejto série vytvoril pomocou REDkitu mód k druhému Zaklínačovi s vlastným okolím a príbehom. Moja práca sa ľudom zapáčila a na jej základe ma pozvali do CD Projektu, kde mi dali za úlohu vytvoriť ukážkový level. Spočiatku som teda mal pracovať ako dizajnér. Nakoniec však viac ako samotný level zaujal príbeh, ktorý som doň zakomponoval a prijali ma na pozíciu scenáristu úloh.

O víne a krvi predstavuje poslednú expanziu k tretiemu Zaklínačovi a teda aj rozlúčku s týmto svetom. Nie je ti z toho trocha smutno?

Záleží na tom, z akého uhla sa na to človek pozrie. Na jednej strane áno, určite mi je smutno, Geralta milujem a do firmy som prišiel ako jeho veľký fanúšik. Na druhej strane sa však teším, že som sa mohol podujať na veľkom finále a ukončiť túto ságu. Pri tvorbe expanzie sme sa poučili z tvorby základnej hry a prvého datadisku a posnažili sme sa vytvoriť to najlepšie na záver.

Určite máš na svedomí hneď niekoľko nových úloh v hre, no vedel by si nám prezradiť, ktorá je tvoja najobľúbenejšia? A čo vlastne môžeme od úloh v novej expanzii očakávať?

Úlohy nechcem zbytočne spoilovať, no jednou z mojich najobľúbenejších je asi rytiersky turnaj, ku ktorému sa hráč dostane pomerne skoro. Písanie tejto misie ma bavilo a čerpal som veľa inšpirácie zo skutočných stredovekých príbehov. Nachádza sa tu znova niekoľko šialenejších úloh, ako to bolo v prvej expanzii (pamätné chytanie prasiat na svadbe). Celkovo si však myslím, že ide o veľmi dobre vyvážený mix. Nové územie je veľké, dosahuje takmer rozlohu Skelligských ostrovov, obsahu a úloh je tak omnoho viac ako v Srdci z kameňa. Je tu dokonca aj jeden quest, ktorý je inšpirovaný prvým Zaklínačom a určite poteší skalných fanúšikov v ktorých vzbudí nostalgiu. Skutočne každý by si tu mal nájsť to svoje.

Inšpirácia čerpaná zo stredovekých príbehov a rytierskych rozprávok je vskutku neprehliadnuteľná. Niekedy sa nám to však zdalo až príliš farebné, prečačkané, priam až gýčové. Nebojíte sa toho, aké ohlasy môže nové zasadenie vyvolať u fanúšikov?

Myslím si, že zmena je vítaná a ľudia ju ocenia. Mierumilovný a pokojný vzhľad prostredia bol našim zámerom. Inšpirovali sme sa najmä poslednou knihou zo zaklínačskej ságy, kde je Toussaint dopodrobna opísaný a myslím si, že sme sa do tohto opisu trafili. Územie je  mimo vojny a vyzerá pokojne, no iba na prvý pohľad. Pri písaní úloh sa okrem rozprávok a bájí inšpirujeme aj reálnymi zážitkami zo života. 

Mohol by si spomenúť aj nejakú vtipnú príhodu, ktorá sa vám pri vývoji prihodila?

Popravde je toho viacero. No raz sme narazili na vskutku bizarný problém. Jedna z chát v malej obci nám dookola každú noc vybuchovala. Nechápali sme prečo, jednoducho sme neboli schopní nájsť príčinu, pritom sme autori samotnej hry, no v tom momente bola múdrejšia než my. Neskôr sa však ukázalo, kde je problém. Ak niektorá z NPC postáv drží fakľu a niečo ju vyľaká, inštinktívne ju odhodí a začne utekať. No a zhodou náhod sa práve v danej chatke nachádzali sudy s pušným prachom, ktoré boli určené na jednu z úloh. Obyvateľ dediny sa pri nich pravidelne každý večer vyľakal, keď ho napadol vlk. A to spôsobovalo explózie - dodnes na túto príhodu s úsmevom spomíname.

Ako je to vlastne s časovou líniou? Záleží na poradí, v akom hráč jednotlivé expanzie prejde?

V podstate nie. Len na nový datadisk sa odporúča 35. level, zatiaľ čo pri Srdci z Kameňa stačil  level 30. Prejdenie prvého datadisku ale nie je nevyhnutnosťou, hráč ho ani nemusí vlastniť. Príbeh sa však navzájom ovplyvňuje – ak niečo hráč vykoná v jednej z expanzií, môže to ovplyvniť udalosti v druhej a aj v závere základnej hry.

Čerpali ste pri tvorbe rozšírenia aj z ohlasov komunity?

Určite. Triedenie inventáru či značkovanie na mape sme zaviedli z veľkej časti vďaka príspevkom na fórach. Aj samotné úlohy sú ovplyvnené feedbackom. S komunitou spolupracujeme radi. Je úžasné vidieť, ako ľudia v Poľsku, Rusku, ale aj na Slovensku či v iných krajoch tohto územia poznajú samotného Zaklínača. O to viac nás teší, keď sa im páči naša robota. Chceme, aby boli fanúšikovia spokojní a prihliadame na každý názor.

Pracuješ už v súčasnosti aj na Cyberpunku?

Zatiaľ nie, aktuálne sa sústredíme na dokončenie O víne a krvi a následne sa presunieme k práci na Cyberpunku, kde budem najskôr znova písať úlohy.

Na záver ešte neodoláme  a chceme sa opýtať – plánujete sa do zaklínačského sveta ešte niekedy vrátiť? Keby si mal hovoriť minimálne za seba, uvítal by si prácu na novej hre z tohto univerza?

Nič nie je vylúčené. CD Projekt a ľudia v ňom milujú Zaklínača. Sám som sa sem dostal hlavne kvôli tomu, že som bol veľkým fanúšikom prvých dvoch hier a aj kníh. Nie je teda pochýb o tom, že by som sa k tomu jedného dňa určite rád vrátil. Celé toto štúdio vlastne vzniklo s cieľom vytvoriť Zaklínača. Aktuálne sa tešíme na Cyberpunk, bude to pre nás nová výzva, ktorá nás určite naučí niečo nové. Budúcnosť je ale otvorená.

Ďakujeme za rozhovor.