Virtuálna realita má v postmodernej filozofii svoje miesto už niekoľko desaťročí ako jedna z kľúčových tém. Podľa niektorých teoretikov už dávno žijeme vo virtuálnej realite, keďže svet okolo nás je natoľko modernizovaný. Vzhľadom na technické prostriedky virtuálnej reality tak, ako ju chápeme v spojitosti s hrami a technológiami, však jej éra začína len teraz, aj keď tu nejaké pokusy boli už v minulosti. Oculus, Vive, PSVR a ďalšie nám ale už ukazujú potenciál, ktorý sa v tejto technológii skrýva. A je to len začiatok. Aj napriek tomu, že sa VR javí ako trend, nie všetci sa chcú vydať takouto cestou. Príkladom je aj Microsoft.

Áno, Microsoft síce na Xbox One plánuje podporu VR headsetu Oculus Rift, no to je zatiaľ hudba budúcnosti. Sám sa vo VR sfére nepohybuje, to ale neznamená, že nemá veľmi podobné plány. Nechce nás vtiahnuť do virtuálnej reality, chce rozšíriť svet okolo nás, na čo mu má slúžiť vlastná technológia Microsoft HoloLens. Tú nám autori prvý raz predstavili začiatkom minulého roka a odvtedy ste mohli vidieť rôzne prezentácie - napríklad aj na E3. Teraz na jar sme sa dočkali vydania predprodukčných verzií a jednu z nich sme si mohli vyskúšať na Game Days na podujatí Fest Anča, kde ju zabezpečila spoločnosť Inloop.

Možno ste už mnohí skúšali rôzne VR technológie, ale ťažko sa vám predstavuje to, čo HoloLens oproti nim ponúka. Tiež je to headset, vlastne okuliare, ktoré si dáte pri používaní na hlavu a pred očami máte optiku. Nie priamo displeje ako v prípade VR headsetov, lebo môžete cez sklá pokojne vnímať celé prostredie okolo vás. Ako keby ste sa pozerali cez obyčajné okuliare. Sklá pred vašimi očami sú ale zároveň 2,3 MPx širokouhlý stereoskopický displej, ktorý vaše okolie dokáže pomaly premeniť na nový svet.

HoloLens funguje tak, že neustále sníma svet okolo vás a podľa toho, akú aplikáciu si v zariadení pustíte, do vášho prostredia premietne rozšírenú realitu. Môže to byť plocha na prehrávanie videí či prezeranie obrázkov, no rovnako to môžu byť aj predmety v prostredí. Vybavíte si telefonát na Skype a razom už môžete bojovať s mimozemšťanmi, ktorí na vás útočia priamo u vás doma. Samozrejme, zariadenie skúma prostredie tak, aby ste nemohli napríklad nabúrať nosom do steny. Rozšírená realita je prispôsobená tomu, čo máte okolo seba. Vníma steny, stĺpy, prípadne to všetko jednoducho vidíte sami.

Ak ste videli nejaké prezentácie na E3 či podobných akciách, kde predvádzali možnosti technológie napríklad v Minecrafte, zatiaľ to nie je až také dokonalé. Rozmiestnenie rozšírenej reality okolo vás a vnímanie hĺbky prostredia je na tom veľmi dobre, no pozorovací uhol je pomerne malý. Akoby ste na to všetko nazerali cez nejaké okno, pričom stále periférne vidíte svet bez AR. Uvidíme, ako sa s tým Microsoft popasuje v produkčnej verzii HoloLens, no aj tak zatiaľ ponúka veľmi slušný a najmä netradičný zážitok. VR je často sugestívnejšia forma niečoho už známeho. Toto je v takejto miere niečo úplne nové.

Pozitívom je, že popri práci s HoloLens nestrácate poňatie o okolitom svete. Pokojne tak môžete telefonovať či sa rozprávať s ľuďmi. Budete pritom síce vyzerať o niečo čudnejšie, ale zariadenie v ničom neprekáža. Celé sa nesie v duchu intuitívnosti, aby vám neprekážalo a tomu musí zodpovedať aj ovládanie. Tlačidlo na zapnutie je na ráme hadsetu, rovnako aj ovládanie hlasitosti. Po zapnutí máte pred sebou prehľadné a jednoduché menu v Modern UI štýle. Položky si môžete vyberať pomocou ovládania hlasom (zabudované mikrofóny) alebo pohybom hlavy a gestami rúk. HoloLens rozoznáva jednoduché gestá, ako ukázanie ukazovákom, otvorenie dlane, potiahnutie a podobne, takže je ovládanie naozaj jednoduché. V menu je Cortana, vidíte stav batérie, pripojenie k sieti a podobne.

Zariadenie rozoznáva hlasové príkazy veľmi dobre, čo sa ukázalo práve na Game Days, kde bol buď hluk, alebo bolo treba rozprávať potichu. Príkazy musia byť, samozrejme, v angličtine, no pri testovaní nenastal ani jeden problém. Rovnako slušné je ovládanie gestami, kde možno badať korene HoloLens v Kinecte. Senzory máte vlastne na čele a gestá predvádzate pred tvárou. Tu už však boli menšie problémy, no pravdepodobne len softvérové. V jednej z hier napríklad nie vždy zabrala streľba ukazovákom, no to mohlo byť spôsobené tým, že je v nej nízka kadencia. V balení na ovládanie nájdete aj Clicker, ktorý slúži na rolovanie, výber a iné funkcie, pričom sa dá používať nielen na ovládanie, ale aj na iné funkcie v rôznych aplikáciách (aj hrách).

HoloLens nie je zariadením, ktoré by sa pripíjalo k PC či Xboxu. Ak ste boli na Game Days a vyskúšali ste si headset, tiež vás asi prekvapil fakt, že je samostatný. Všetok potrebný hardvér je priamo v ňom. Je tam výkonný procesor od Intelu, grafický čip, 2 GB RAM a 1 GB HPU pamäť. Na ukladanie slúži 64 GB flash. Headset disponuje bezdrôtovým pripojením vďaka wi-fi a ponúka aj Bluetooth, obsahuje tiež micro USB port. Neobťažujú vás káble, nie je nutnosť pripojenia. Iba nabíjanie je prekážkou. Na jedno nabitie headset vydrží také 4 hodiny, čo je pomerne slušné. Doba nabíjania môže byť okolo 2 hodín. Je to možno na dnešnú dobu trošku extrémny prípad, ale pokojne môžete ísť zo zariadením aj niekam von.

Headset pôsobí futuristickým a v porovnaní s Vive alebo Oculusom aj kompaktnejším a možno aj elegantnejším dojmom. Skladá sa z dvoch hemisfér, pričom tá vonkajšia tvorí zariadenie a tá vnútorná má držať headset na hlave. Na zadnej strane je koliesko, ktoré slúži na doťahovanie, aby ste headset prispôsobili hlave. Neobsahuje žiadne popruhy, nič vám nejde priamo cez hlavu. Aj napriek tomu dobre sedí. Je pohodlný a aj ľahký, váži len o niečo menej ako napríklad Vive (579 gramov). Trošku problémom je, že dosť z tej váhy máte na nose, kde vás po dlhšom používaní môže začať headset tlačiť.

Poďme sa ale pozrieť na to, čo vás zaujíma asi najviac. Má HoloLens do budúcnosti čo ponúknuť v oblasti hier? To je ťažko povedať na základe prezentovaných titulov. Tých sme si vyskúšali hneď niekoľko a treba povedať, že rovnako ako v prípade VR headsetov, aj tu sú to skôr prezentačné tech demá, ktoré nie sú až také plnohodnotné hry ako skôr nádejné koncepty. Ukazuje to napríklad sci-fi akcia RoboRaid, kde ničíte robotické drony, ktoré na vás útočia vo vašom prostredí. Strieľate ich buď Clickerom alebo ukazovákom. Je to naozaj len tech demo, ktoré ukazuje, že sa hry dajú aj takto ovládať.

V HoloLens sa konečne vracia Conker, no ani to nie je skákačka, na akú ste boli zvyknutí. Opäť je to len menšia prezentácia konceptu. Young Conker pozve známeho veveričiaka priamo k vám domov, kde s nim budete riešiť rôzne drobné úlohy založené na zbieraní mincí a iných predmetov. Ovládanie nie je nijako zvlášť zložité, skôr je z veľkej časti automatické a do hry zasahujete najväčšou mierou pohybom hlavy a hľadaním objektov v prostredí. Conker musí niečo nájsť, no je to skryté a vy to musíte objaviť. Môže to byť za rohom, na stene a aj na strope.

To nie sú práve pozitívne dojmy, no titul Fragments nás na ne nechal ihneď zabudnúť. Detektívna adventúra najlepšie prezentovala potenciál hologramov vo vašom vlastnom prostredí. Nesie sa v jemnej tech-noir atmosfére, pričom vy sa stávate detektívom vo svete, ktorému nechýbajú vedľajšie postavy, s ktorými interagujete. Prevádzajú vás mechanizmami a aj príbehom. Navštevujete miesta činov, na ktorých musíte hľadať dôkazy a indície o tom, čo sa stalo. Nakoniec z toho musíte vyvodiť správny záver. Napríklad kam utiekol malý chlapec, ktorému jeho otec držal pri hlave zbraň. Je to o to viac zaujímavé, že aj keď to technicky nie je dokonalé, hra stále vkladá priamo k vám imaginárne predmety. Na stene pred vami je zrazu okno, za ktorým prší. Podlaha sa zmenila na hernú, ktorá je z dreva. Na stene je elektrická rozvodná skriňa alebo vás čaká konferenčný hovor so vašimi nadriadenými.

Fragments je naozaj hra, ktorá má šancu uspieť a možno ukazuje cestu k tomu, kam by sa AR hry v HoloLens mali uberať. Hre nechýbajú tradičné herné prvky, sú ale prispôsobené tak, aby fungovali s už opísaným ovládaním. Skvele tu funguje ovládanie hlasom, no pohodlne viete hrať aj gestami. Trošku mi pripomína uletenú, no vynikajúcu detektívku D4, je však výrazne vážnejšia, no stále unikátna. Zároveň je aj výrazne sugestívna, keď sa na obrazovke zrazu pred vami zobrazí akože vysielanie TV, v ktorom narieka matka, ktorej sa stratil syn. Grafika je slabšia, viete, že je to virtuálny svet. No aj tak vás obklopí tak, až sa doň vžijete.

Zaujímavo je v HoloLens riešený zvuk. Nenájdete tu slúchadlá ako v iných headsetoch. Po obvode vonkajšej hemisféry sú menšie reproduktory, ktoré sa starajú o to, aby ste mali zážitok z priestorového zvuku, ktorý už teraz funguje veľmi dobre. Vy zvuk počujete skvele, vaše okolie vôbec. Výbavu dopĺňa štvorica rôznych senzorov. Celý headset je uložený v kompaktnej krabici aj so všetkým potrebným vybavením. Celé to korešponduje s minimalistickým, no futuristickým vyznením headsetu. Možno by ste čakali, že bude podobná technológia vyzerať viac-sci-fi a príde v obskúrnom a veľkom balení, no je to presne naopak.

Počkajte, neutekajte ešte do obchodu. HoloLens je nádejný kúsok technológie do budúcnosti, no je tu niekoľko prekážok. Prvou je cena. Predprodukčné verzie sa predávajú za 3000 $. Druhou je fakt, že ešte stále je pred Microsoftom pomerne dlhá cesta a stále je čo vylepšovať. Napríklad treba zväčšiť zorný uhol, aby ste sa naozaj mohli obklopiť virtuálnym prostredím v tom skutočnom a raz to vyzeralo tak ako na prezentačných videách. No a nakoniec je to nasadenie. HoloLens nie je technológia na hranie, aj keď pre ňu už vyšli nejaké tie hry. Bude mať mnoho možností využitia, aj hry, no stále budú len vedľajšie. Napriek tomu je to však pozoruhodná technológia, ktorá nie je taká sugestívna ako VR. Je to ale niečo iné, zaujímavé. Nevťahuje vás niekam inam, iný svet umiestňuje do toho vášho a je ďaleko pred všetkými AR zážitkami, ktoré sme tu mali doteraz.