Milujem ten pocit, keď sa mi nečakane do rúk dostane hra, ktorá ma predtým nezaujímala, no v okamihu spustenia ma do kresla usadí tak pevne a hlboko, že sa z neho nevyhrabem až do chvíle, keď sledujem záverečné titulky. A to je tak trochu aj prípad netradičnej adventúry D4. Hru som poznal, no nijakú zvláštnu pozornosť som jej od ohlásenia nevenoval. Ani s jej recenzovaním som vlastne nepočítal. A v tomto momente si už akosi neviem predstaviť svoju hernú jeseň bez nej.

Pravdou je, že aby ste si dokonale užili D4: Dark Dreams Don't Die, musíte byť tak trochu iní. A obľubovať iné hry. Tak trochu iný je aj Hidetaka Suehiro. Poznáte ho možno pod prezývkou Swery a je hlavným mozgom, ktorý stojí za touto hrou. Niečo z jeho predchádzajúcich prác už možno poznáte, no ak ste sa raz v obchode nechali zlákať málo známym hororom Deadly Premonition, toto meno už nikdy nezabudnete. Príbeh vám zamotal hlavu, postavy si vás získali a až na technické chyby to bol úžasný zážitok. A teraz si Swery od „japonského Twin Peaks“ odskočil. Ale nie zas príliš ďaleko. D4 bude hráčom Deadly Premonition povedomé, no zároveň je hra taká unikátna, že ju len ťažko prirovnať k niečomu na trhu .

Hlavným hrdinom D4 je detektív David Young, ktorý sa často rozpráva sám so sebou. Aj keď podobne ako agent Francis, ani David nikdy nie je úplne sám. Sprevádza ho spomienka na jeho zosnulú manželku Little Peggy. V tomto prípade je to však personifikovaná spomienka, ktorá naberá skutočné kontúry a Davidovi nie len stiera hranice medzi realitou a fantáziou, ale občas ho aj vedie ďalej a naznačí mu to, čo v podvedomí tuší. To však nie je jeho jediná „špeciálna schopnosť“.

David by bol relatívne klišéovitým hrdinom tejto detektívky. Utápa sa v žiali a v alkohole, je sarkastický a má sklony k sebaľútosti. Len tie cigarety vymenil za žuvačky. Ale pri tom všetkom nie je vôbec otravný. Je to sympaťák. Psychicky narušený, ale sympaťák. A aby toho nebolo málo, pri smrti svojej ženy síce stratil pamäť, no nadobudol schopnosť ponárať sa do minulosti. Stačí len nejaký predmet, ktorý bol predtým súčasťou silnej traumy či inej významnej udalosti a David sa ponorí niekoľko chvíľ pred túto udalosť, aby zistil, čo za tým stojí. Pohybuje sa po miestach, kde sa to udialo, rozpráva sa s ľuďmi, ktorí tam boli, ale väčší vplyv na minulosť nemá. Alebo áno?

Zvyšok príbehu vám je už asi zrejmý. Príde bývalý kolega z protidrogového, aby Davidovi dal prípad, ktorý nemôže odmietnuť. Jednak ho dokáže vyriešiť jedine on, no tentoraz už skutočne ponúkne vodítka k vražde jeho manželky. David sa musí dostať do lietadla, z ktorého zmizol dôležitý svedok. Udrel blesk a dotyčný sa len tak vyparil. No to ešte hlavný hrdina netuší, že mu v ceste nebude stáť len protivný grázel, ale aj drsný šerif, partia výstredných pasažierov a posádka, ktorá rozhodne nie je normálna.

A to je ďalšie z veľkých Sweryho kúziel. David totiž nie je jedinou sympatickou postavou. Počas vášho pátrania sa vám do cesty postaví relatívne pestrá paleta osôb, ktoré si jednoducho zamilujete a v niektorých prípadoch už pri prvom stretnutí. Každá je skutočne svojská a unikátna. Na archetypy sa tu nehrá a aj keď je napríklad šerif na pohľad tradičným nevrlým „drsňákom“, má aj druhú stránku. A to je jedna z tých obyčajnejších postáv. Nájdete tu extravagantného módneho návrhára so svojou plastovou priateľkou, tajomného obra, ktorého správanie si nebudete vedieť vysvetliť a najmä ženu, ktorá je mačkou. Alebo mačku, ktorá je ženou, to je jedno. Každopádne u vás býva, kŕmite ju, hrá sa klbkami a vie vás zásobovať šikovnými doplnkami. Navyše ak popracujete na vzťahu s ňou, odmení vás drobnými bonusmi.

D4 je adventúrou. Avšak nie tradičnou a taktiež nie lineárnou. Pri prechádzaní vlastne aj relatívne áno, ale čas v nej nebeží lineárne. Vraciate sa späť do minulosti, potom ste zas v súčasnosti, okolité indície vám naznačujú, kde a kedy sa nachádzate a do toho všetkého vás ešte prenasledujú spomienky na mŕtvu Little Peggy. Tie sú niekedy živšie ako inokedy, až sa začínate strácať v kolotoči okolo vás. Ale baví vás to, užívate si to a nechávate sa vlnou bizarností unášať ďalej. Pritom sa opäť prejavuje podobný pocit, ako keď ste sledovali Lyncha. No v celom tom mixe badať aj Sweryho túžbu hrať sa a ponúknuť niečo vlastné, úplne originálne.

Vo svete adventúr sa D4 asi najviac podobá na posledné kúsky z dielne Telltale. Odsýpa podobne plynulo, taktiež je tam klasické "puzzlovanie" odsunuté na vedľajšiu koľaj, no hra nie je taká ťažkopádna. Je ľahučká, s vtipom a trošku streleným humorom vás rozosmeje aj pár chvíľ potom, čo pred vás naservírovala ťažkú scénu. Rovnako ako adventúry od Telltale, aj D4 vás nemusí viesť za ruku. Jednoducho preto, že v každej situácii viete, čo sa od vás očakáva. Niektoré úlohy si možno nevšimnete, no v konečnom dôsledku to pre vás nebude veľký problém. A ak by ste aj náhodou nevedeli kam ďalej, hra obsahuje režim, ktorý vám zobrazí aktívne prvky.

Oproti Telltale titulom sa však D4 nehrá na nejaké silné zásadné rozhodnutia. Tie tu síce nájdete, no ovplyvňujú len váš bodový zisk a to, ako sa vžijete do postavy. Napríklad sa dostanete prvý raz do lietadla a ľudia v ňom na vás určitým spôsobom reagujú. Vy to, samozrejme, neviete, no môžete si voliť možnosti interakcie najbližšie tomu, ako by tieto udalosti a dialógy prebehli chronologicky. A D4 boduje aj v dialógoch. Často vám ponúkne viac možností, mnohé len na bližšie skúmanie sveta a detailov o ňom, aj keď priamo nesúvisia s vašim príbehom. A niekedy v hre nájdete aj dialógy navyše. Keď chcete uvoľniť atmosféru, môžete sa niekoho pýtať stále tú istú otázku a sledovať, ako sa jeho reakcie postupne menia.

Aktuálne máme v rukách prvú sezónu, ktorá pozostáva z dvoch epizód a prológu. Otvorený a možno aj trochu prestrelený koniec sa dal čakať, no kým sa k nemu dopracujete, strávite v hre zhruba 5 hodín. Pred sebou máte stále jeden a ten istý prípad, no to vám nebráni v tom, aby ste popri jeho vyšetrovaní plnili aj rôzne menšie vedľajšie úlohy, ktorých hra ponúka hneď niekoľko a pre rôzne postavy. Nie sú povinné, no ich plnenie vám rozhodne pomôže naučiť sa viac o svete, v ktorom žijete. Niektoré sú o hľadaní, iné o minihrách, no perfektne pasujú do hry, aby ste ani len náhodou nepocítili náznaky stereotypu.

Aj popri vedľajších úlohách je toho v hre strašne veľa na „vyvádzanie“ a to občas doslova. V hre sú porozhadzované desiatky rôznych predmetov, ktoré môžete skúmať a získavať za ne body (ktoré sa premieňajú na menu, za ktorú nakupujete u svojej mačičky), prípadne sa môžete venovať aj interakcii s inými predmetmi či ich zbieraniu. Taktiež vám prezradia viac o svete, o hlavnej postave a aj o tých vedľajších. A keby vás to náhodou nudilo, môžete skúšať, akým spôsobom postavy reagujú na rôzne štýly interakcie. Keď sa pred vami zohne letuška v obtiahnutej sukni, len ťažko odoláte uštipnutiu do zadku.

To najlepšie na záver. D4 je priamo stavaná na ovládanie Kinectom. Umožňuje aj ovládanie gamepadom, no nie je mu primárne prispôsobená a gamepad vtedy len emuluje akcie vykonávané pred Kinectom. A senzorom sa vôbec neovláda zle. Práve naopak, baví a udrží vás skutočne celých 5 hodín, ibaže si raz za čas budete musieť doplniť tekutiny. Kinectom je ovládaná postava, skúmanie, minihry a aj akcia. Všetko pomocou intuitívnych príkazov, kedy si vystačíte s jednou rukou a len ojedinele zapojíte aj druhú. Nakláňaním sa zas otáčate dookola a hra dokonca rozoznáva aj pohyby prstov. Navyše stále môžete pohodlne sedieť, dôležitá je len vrchná polovica tela a ovládanie je nevídane presné.

Postava Davida vo vašich rukách je limitovaná životom a staminou. Život stratíte v prípade, keď sa vám nebude dariť v niektorej z akčných sekvencií a spravíte príliš veľa chýb. Stamina sa zas míňa pri každej jednej akcii, ktorú v hre vykonáte. Aj preto si musíte oba ukazovatele neustále strážiť a v prípade potreby doplniť vodou či jedlom, prípadne vylepšiť u svojej mačacej dílerky. Navyše je tu aj energia pre vízie, kedy sa Davidovi zvýraznia dôležité objekty. Niekedy túto funkciu priamo potrebujete, no počas hry si často vystačíte aj bez nej. Papierovo tento systém nemusí vyzerať vábne, no prekvapivo dynamiku hry nijako nekazí.

D4: Dark Dreams Don't Die rozhodne nie je hrou pre každého. Či už témou, spracovaním, obsahom, ovládaním alebo dokonca aj graficky. Hrá sa dobre, zabaví vynikajúco, ponúkne nevídaný zážitok s ponáraním sa do minulosti, ktorú túžite zmeniť a taktiež sa na to veľmi dobre pozerá. No akosi musíte byť typ, ktorý rád skúma aj mimo vymedzených rámcov. Alebo len stačí mať náladu na niečo trošku iné. Potom vám, okrem všetkého vyššie uvedeného, poskytne aj bohatý herný svet prekvitajúci zaujímavými postavami so skvelým dabingom a hudbou, ktorá sa vám vryje do pamäti. Popkultúrne odkazy, ktoré znalcom rozšíria kútiky úst, sú samozrejmosťou.