Ak radi čítate kvalitnú sci-fi literatúru, máme pre vás tip na dobré knihy od renomovaného ruského autora Dmitrya Glukhovskeho, ktorý vás vo svojom diele zavedie do útrob futuristického metra. Nie náhodou táto sága inšpirovala tvorcov videohier a to je aj jeden z dôvodov, prečo sme analyzovali jednotlivé knihy a porovnali ich s hernou adaptáciou. 

Metro 2033 

V  roku 2005 zaujal ruský spisovateľ a moderátor Dmitry Glukhovsky milovníkov sci-fi literatúry svojím debutom Metro 2033. Svet po apokalypse, s ktorým sa čitatelia zoznámia na bezmála 350 stranách, sa od iných katastrofických vízií líši už samotným prostredím, v ktorom sa odohráva. V súlade s názvom sa tak čitatelia prenesú do hlbín moskovského metra, ktoré kedysi slúžilo na prepravu a po globálnej jadrovej katastrofe sa stalo posledným útočiskom ľudí na svete.

Kniha venuje značný priestor opisom prostredia, v ktorom sa udomácnili preživší. Vďaka autorovej výrečnosti  a umnej práci so slovami aj temné a pochmúrne podzemie pôsobí veľmi farbisto, hoci tam vládne večná tma prerušovaná iba skromnými lampami a ohniskami, pri ktorých sa chúlia zúbožení obyvatelia metra. Temné chodby ani zďaleka nie sú pusté a bez života, pretože sa tam okrem ľudí skrývajú aj iné bytosti a nástrahy, ktoré robia toto prostredie permanentne nebezpečným. Bývalé stanice metra sú jedinou, hoci pochybnou istotou a útočiskom, kde sa uplatňujú zákony nového sveta a platí sa nábojmi, ktoré majú cenu zlata. Ale pritom sa jednotlivé komunity do značnej miery líšia svojou štruktúrou, filozofiou a spôsobom života - ak sa dá nazvať životom každodenné živorenie a boj s hladom, večnou tmou a „duchmi", ktorí striehnu v zdanlivo opustených častiach metra.

Akokoľvek bezútešne pôsobí civilizácia skrytá v podzemí, stále sa prejavuje jej smäd po živote a  vznikajú rôzne spoločenské skupiny a sekty, ktoré povzbudzuje ich viera, náboženské presvedčenie či politická orientácia. Aj v týchto nemilosrdných podmienkach sa ľudia rozdeľujú na základe svojich priorít a presvedčenia. Pri putovaní čitateľ spoznáva novodobých fašistov zo Štvrtej ríše, zanietených komunistov, náboženských fanatikov či  obchodníkov, ktorí rozvíjajú svoj biznis ešte aj pod zemou. Hoci sa jedná o diametrálne odlišné prostredie, zdá sa, že ľudia sa vo svojej podstate nezmenili a stretávame sa tak s dôverne známymi problémami a motívmi, ako je rasizmus, triedne a spoločenské rozdiely a byrokracia.

A v tomto svete večnej noci žije aj hlavný protagonista Arťom - jeden z mnohých preživších,  ktorý v podstate nijakým spôsobom nevyniká, ale tak ako mnohí iní túži po lepšej budúcnosti a chce nájsť nejaký hlbší zmysel svojej existencie. A keď sa jedného dňa naskytne príležitosť, Arťom sa jej chopí a vydáva sa na dobrodružnú výpravu, ktorá síce má neistý koniec, ale sľubuje záchranu pre domovskú stanicu VÚNH a možno aj všetkých ľudí v metre.

Zdá sa, že sa najväčšia hrozba ukrýva na povrchu, kde už ľudia dávno stratili svoje domovské právo a odhodlajú sa tam ísť len po zuby ozbrojení stalkeri v plynových maskách a ochranných oblekoch. Títo odvážlivci riskujú svoj krk, aby z ruín pod klenbou oblohy, ktorú si väčšina obyvateľov metra už ani nevie predstaviť, priniesli dôležité suroviny alebo vzácnosti, medzi ktoré patria aj knihy. Pre Arťoma sú to hrdinovia, ktorí sú spojnicou medzi honosnou minulosťou a takmer bezútešnou prítomnosťou. A nádejou na lepšiu budúcnosť.

Nádej je však niečo, čo v metre mnohým chýba. Hlavne keď sa situácia v podzemí čoraz viac zhoršuje. Niektorí dúfajú, že sa raz vrátia na povrch, kde dostanú druhú šancu, iní sú zmierení s osudom a sústredia sa len na prežitie, ďalší sú naplnení pesimizmom a skepsou. V knihe sa neraz vyskytujú rôzne úvahy, ktoré prinútia čitateľa zamyslieť sa. Často  sú to ťažké myšlienky a prognózy, ktoré môžu vyvolávať až depresie. Napríklad už na prvých stranách  čítame:

„Budeme hanblivo vyliezať hore, aby sme si rýchle uchmatli ešte jeden kanister benzínu, ešte trošku niečích handier a ak budeme mať z pekla šťastie, ešte za hrsť nábojov. Potom budeme čo najrýchlejšie utekať naspäť do svojho dusného podzemia, zlodejsky sa obzerajúc napravo-naľavo, či si to nikto nevšimol. Pretože tam, hore, už nie sme doma. Svet nám už viac nepatrí..."

Ani samotný koniec hry nie je veľmi optimistický, s čím malo problém aj pôvodné vydavateľstvo. Avšak pointa je veľmi silná a zanechá v čitateľovi hlboký dojem. Preto ak vás lákajú knihy s katastrofickým scenárom a netrpíte klaustrofóbiou, Metro 2033 vás rozhodne osloví a bez váhania siahnete aj po nasledujúcej knihe.

Metro 2033, autor Dmitry Glukhovsky, vydavateľstvo IKAR, 352 strán

Knihu si môžete kúpiť na stránke Bux.sk.  

Metro 2034

Mohlo by sa zdať, že všetko, čo je dôležité, už bolo povedané a nemá zmysel vracať sa do podzemia, ale Dmitry Glukhovsky neodolal a po druhý raz vstúpil do tej istej rieky. Tentokrát už však nie tak suverénne a presvedčivo, hoci Metro 2034 spočiatku čitateľa naozaj chytí a len tak ľahko nepustí.

Tentoraz nie je ústrednou postavou Arťom, ale má za seba adekvátnu náhradu v podobe hneď niekoľkých rôznorodých postáv. Opäť ide o istú formu záchrany sveta, hoci len toho dožívajúceho v podzemí, a pritom možno aj o záchranu človeka ako takého a ľudskosti, ktorá v drsných podmienkach a bezútešnosti postupne vymiera.

Príbeh je vnímaný z perspektívy viacerých protagonistov, medzi ktorými je aj jeden starý známy, ktorý v pôvodnom titule iba sekundoval Arťomovi. Tu spočiatku vystupuje pod prezývkou Čatár. Môže pôsobiť hrdinsky, ale súčasne je nevyspytateľnou a rozporuplnou osobou, ktorá vyvoláva pozitívne aj negatívne pocity. Naproti tomu staručký rozprávač Homér či ťažko skúšaná Saša majú menej komplikované charaktery a napriek svojej jednoduchosti si získajú sympatie čitateľa. Trochu mimo je mladý flautista Leonid, ktorý pôsobí umelo a príliš účelovo.

 

Kniha je útlejšia, nie však dejovo chudobnejšia. Príčinou zoštíhlenia je výrazne menej opisov prostredia. Metro 2034 už vstupuje do sveta, ktorý nám autor predstavil v predošlej časti a odkazuje na ňu aj čitateľa. Nemusí sa teda zdržovať siahodlhými opismi. Namiesto toho sa sústredí na dej, ktorý tak naberá na dynamike. Hoci v konečnom dôsledku ide opäť o putovanie, ktoré má aj napriek prítomnosti nových hlavných protagonistov podobnú štruktúru ako Metro 2033. Tentoraz však výprava nepôsobí až tak pompézne.

Hoci spočiatku je nová hrozba lákavým tajomstvom, postupne sa čaro neznáma vytráca a autor sa viac zameriava na analyzovanie postáv na úkor deja. Návraty do minulosti pred jadrovou katastrofou alebo prvých rokov v podzemí sú síce atraktívne a vytvárajú  ucelenejší obraz o tom, čo sa vlastne odohralo, ale nosný príbeh pokrivkáva. Postupne poľavuje a autor akoby strácal niť a len ťažko udržal pokope dej, ktorý sa mu pod rukami pozvoľna rozpadá. Záver je sotva uspokojivý, pripomína béčkové filmy a môže vyvolať dojem, že spisovateľ už to chce mať všetko za sebou. Osudy postáv, ktorým sa starostlivo venoval na viac ako 200 stranách, sa odrazu príliš strmo rútia k záveru, ktorý je akoby šitý horúcou ihlou. A strhne so sebou aj dôležitú osobu navyše, ktorú autor nasilu vtesnal do deja,  hoci sa jej  venoval iba minimálne,  pritom ju však degradoval a akoby uprel všetky jej zásluhy z minulosti.  

Metro 2034 si síce zachováva atmosféru pôvodnej knihy a má lepšiu dynamiku, ale samotný príbeh neohúri. Je menej presvedčivý, miestami pôsobí kŕčovito a napokon zanechá v čitateľovi len vlažný dojem. Nedosahuje kvality prvej časti.

Metro 2034, autor Dmitry Glukhovsky, vydavateľstvo IKAR, 224 strán

Knihu si môžete kúpiť na stránke Bux.sk.  

Metro 2035

Glukhovsky urobil dobre, že pri druhom návrate do metra vrátil na scénu Arťoma. A ak už nie na nič iné,  predošlá kniha bola dobrá aspoň na zoznámenie s novými postavami, ktoré teraz čitateľ vníma ako starých známych, čo Arťomovi slušne sekundujú. Súčasne si však autor minulou časťou trochu skomplikoval život, pretože s niektorými protagonistami už zjavne nepočítal a dosť kostrbato ich vracia späť do deja. Je ťažké uspokojivo vysvetliť ich počínanie z minulosti. Nadväzovanie na predošlé udalosti je trochu ťažkopádne a určité veci nedostatočne objasnené.

Príbeh spočiatku pôsobí len ako ďalší „poznávací zájazd" metrom a prechádzanie z jednej stanice do druhej už je trochu unavujúce. Autor však popri už známych, hoci do istej miery pozmenených lokalitách, ponúka aj pár nových. Minipríbehy zakomponované do hlavného deja sú pritom spočiatku zaujímavejšie ako samotná snaha Arťoma nájsť dôkazy o ďalších preživších mimo moskovského metra. Napríklad epizódka so sliepkou, ktorej vajce má na hladujúcej stanici cenu zlata (či skôr hromady nábojov) je zaujímavým rozptýlením počas trochu stereotypnej cesty. Osviežujúco pôsobia aj niektoré nové prvky a pasáže, ktoré vyznievajú mimoriadne drsne alebo naopak humorne, napríklad takí brokeri s výkalmi...

Putovanie metrom je už však napriek tomu okukané, a preto sa autor neobmedzuje len na dobrodružstvá v podzemí, ale je nútený vyliezať na povrch častejšie ako v predošlých knihách. Súčasne pre potreby diela vykresľuje svet tam hore trochu inak, ako ho charakterizoval predtým. Pri porovnaní s opismi z prvých dvoch častí je tu viditeľný rozdiel a niekedy autor priam popiera to, čo opisoval kedysi.



Vo chvíli, keď cestovateľská horúčka prestáva byť pútavou, sa príbeh, našťastie, posunie do inej roviny. Prináša rôzne zvraty a konšpiračné teórie, ktoré korešpondujú s pôvodným autorovým povolaním (žurnalista). Tým dokáže kniha čitateľa opäť upútať, hoci chvíľami môže byť zmätený a dezorientovaný. Najmä keď sú niektoré udalosti uponáhľané a opisované len zbežne, hoci by si zaslúžili, aby ich spisovateľ  trochu viac rozvinul.  Do popredia sa dostáva politika, ideologické rozpory, hladomor a občianska vojna.

Glukhovsky pritom neváha stiahnuť hlavných protagonistov hoci aj na samé dno. Pokojne ich poníži, vyváľa vo výkaloch a nepodá im pomocnú ruku. Avšak práve preto pôsobia tak skutočne a ľudsky. Ich osudy a činy nie sú heroické, robia chyby, morálne zlyhávajú a dostávajú sa do ťažkostí, z ktorých možno nikdy nenájdu východisko.

Autor v knihe preukázal dávku zručnosti pri narábaní so slovami a má pútavý rozprávačský štýl. Niekedy sa ale pri rozvíjaní deja zamotáva a ocitá v slepej uličke, no napokon z toho vždy úspešne vykorčuľuje a všetko dospeje k uveriteľnému koncu so zaujímavou pointou. Čitateľa prinúti zamyslieť sa, či sa vlastne všetci (v prenesenom zmysle slova) nenachádzame v jednom veľkom metre a nemáme podobný údel ako postavy z Glukhovského kníh. Takže jeho dielu nemožno uprieť výpovednú ani filozofickú hodnotu. A to už vlastne hovoríme o trilógii ako celku. Určite sa ju oplatí mať vo svojej v knižnici - prvý diel nabudí, druhý trochu sklame, tretí všetko usmerní a úspešne privedie do finále. Nekončí happyendom, končí zamyslením.

Metro 2035, autor Dmitry Glukhovsky, vydavateľstvo IKAR, 416 strán

Knihu si môžete kúpiť na stránke Bux.sk.
 

Metro videohry

Metro 2033

Séria Metro poznačila aj svet videohier. V roku 2010 vznikol akčný titul Metro 2033, ktorý vychádzal z udalostí prvej knihy. Vývojári  4A Games sa snažili držať predlohy, hoci pre potreby hry niekedy pozmenili dejovú líniu, niektoré prvky potlačili a iné pridali. 

Väčšina postáv, vrátane Arťoma, sa síce zachovala, ale prispôsobili sa potrebám akčného žánru. Samotná hrateľnosť je však výborná a  zahrňuje aj atypické prvky, ako je nutnosť na vybraných miestach používať ochrannú masku, ktorá sa môže poškodiť a vyžaduje filtre.  

Hra dodatočne vyšla v zdokonalenej Redux verzii a je právom zaraďovaná do rebríčkov top 10 videohier podľa kníh. A to aj napriek tomu, že je pointa v hernej adaptácii mierne pozmenená. Koniec je, a predsa nie je taký ako v literárnej predlohe. Ale tento krok vývojárov pochopíte v úvode druhej hry, ktorá voľne nadväzuje na udalosti z pôvodného akčného titulu.

Našu recenziu si môžete prečítať tu.

Metro: Last Light

Pokračovanie úspešnej hry na seba nenechalo dlho čakať, vyšlo v roku 2013 a tentoraz sa autori viac odviazali a nesnažili sa striktne držať diela Glukhovskeho. Dalo by sa povedať, že Last Light dopĺňa dej knižnej trilógie a rozoberá udalosti, ktoré sa mohli stať, kým sa Arťom nevrátil na scénu v knihe Metro 2035.

V hre dochádza k ozbrojeným konfliktom preživších v podzemí a hlavný hrdina stretne osudové postavy, ktoré sčítaný hráč zatiahnutý do akcie poľahky identifikuje. Arťom má v boji väčšinou nejakého spoločníka, používa zbrane, ktoré sa dajú upravovať, zhasína a zažína lampy, aby svetlom odplašil kreatúry alebo sa naopak ukryl pred nepriateľmi v tme. Atmosféra je lepšia ako v prvej hre, a to aj vďaka zaujímavejšie spracovanému podzemiu a novým prvkom. Je to rozhodne vydarený titul.

Našu recenziu si môžete prečítať tu.

Obidve hry vyšli aj vo vylepšenej Metro Redux edícii a nájdete ich aj v ponuke Progamingshop.sk.

Celkovo je prepojenie Metro kníh a hier veľmi zaujímavé a ak radi čítate a súčasne nepohrdnete dobrou akciou,  berte knihy aj videohry a čaká vás komplexný zážitok, ktorý stojí za to.
 

Fenomén Metro

Knižnou sériou Metro sa Dmitry Glukhovsky zaradil medzi najvýznamnejších spisovateľov sci-fi literatúry. Čitateľov zaujal najmä svojím rozprávačským štýlom a realistickou víziou, ktorá by sa za určitých okolností mohla stať desivou skutočnosťou. Jadrová hrozba je totiž stále veľmi aktuálna a keďže na plnohodnotné kolonizovanie vesmíru môžeme v najbližších desaťročiach zabudnúť, práve metro sa javí ako šanca na prežitie, keby sa niečo zomlelo.  

Príbehy z kníh majú svoje slabé miesta, ale väčšinou prevláda kvalita a Metro 2035 je dôstojným zakončením série a prinúti čitateľa zamyslieť sa. A tento zážitok si ešte môžete prehĺbiť hrami, ktoré veľmi zručne dotvoria obraz sveta po apokalypse, ktorý sa zahrabal pod zemou.