Masayuki Uemura má za sebou množstvo úspechov, no svet ho pozná najmä vďaka konzole NES. Pri nástupe do Nintedna pracoval na klasických hráčkách a až neskôr sa dostal do tímu, ktorý mal na starosti tvorbu herných konzol. Tento vývojový tím viedol ako dizajnér konzoly, ktorá dobyla svet, aj keď sa od NES až taký úspech neočakával. Profesor Uemura v týchto dňoch navštívil Slovensko, a to na pozvanie Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, ktorá spolupracuje s Ritsumeikan University v Kyote, na ktorej Uemura pôsobí ako profesor. My sme si túto príležitosť na stretnutie nemohli nechať ujsť a prinášame vám rozhovor.

Foto: Kristián Pribila

Aký je to pocit, keď hráči po tak dlhej dobe aj tu na Slovensku stále spomínajú na NES a jeho hry?

Aby som bol úprimný, prekvapilo ma to. Totiž, už asi päť rokov si hovorím, že na NES už ľudia museli zabudnúť. Ešte predtým, ako som začal robiť na NES, tak naša firma vyrábala rôzne hračky a hry. Množstvo z nich bolo ovplyvnených západom - boli napríklad z plastu. No a po troch rokoch boli pre ľudí nudné, takže bolo nutné vytvoriť opäť niečo nové. O niektoré z nich však bol záujem dlhé roky - konkrétne môžem spomenúť kvetinové tradičné japonské karty Hanafuda, a tak sa o ne výrobca riadne staral, aby boli vydávané čo najdlhšie. Tým chcem povedať, že nie všetky hry vždy uspejú, no a NES bol považovaný za takú hračku, ktorá pravdepodobne nebude mať veľký úspech.

Keď sa s odstupom času pozriete na vývoj NES konzoly, urobili by ste niečo inak?

Firme Nintendo išlo o to, aby vyrobila niečo, čo by sa predávalo tak dlho ako spomínané karty. Zadanie teda bolo jasné - vyrobte nám niečo, čo bude mať podobný úspech. No čo konkrétne by to malo byť nám nepovedali. Takže aj v prípade NES konzoly sme vytvorili to, o čom sme v danom momente boli presvedčení, že bude najlepšie. V Nintendo to ale chodí tak, že na takýchto projektoch nikdy nepracuje jeden človek, ktorý by spravil všetko. Mali sme k dispozícii počítače a podporu firmy, ktorá vyrábala polovodiče. No a keby oni pre nás nespravili čo najlepšiu prácu, tak by sme nemali taký úspech. Dôležité bolo, že jeden z dizajnérov tejto firmy mal osobný záujem o vytvorenie domácej hernej konzoly. Ako laik v jeho obore som mu pochopiteľne nebol schopný radiť v tom, čo by mohol robiť lepšie. Maximálne som mu vedel povedať - tu máme strašne veľký počítač a potrebovali sme, aby bol výrazne menší. A teda keďže sám chcel dobrý výsledok, urobil všetko preto, aby sa toto výrazné zmenšenie podarilo. A toto je len jeden takýto príklad, čiže za úspech mohli ľudia, ktorí sa spojili a išli za jedným cielom.

Pôvodne sa táto firma na polovodiče venovala výrobe kopírok a nakoniec prešli na vývoj osobných počítačov. Firma totiž najala niekoľko inžinierov, ktorý nemali nič iné na starosti, len vývoj práve nových technológii a nášej NES konzoly. Ostatné firmy sa pokúšali o podobnú miniaturizáciu - konkrétne Namco, Sega, Taito, Epoch. Tieto firmy však pracovali s tým, čo mali "doma" a neprišli s nejakou podrobnejšou špecifikáciou, aby išlo o skutočne zaujímavú konzolu. Nintendo to spravilo presne naopak, pretože firma mala veľké skúsenosti s výrobou hračiek, a teda chcela niečo, čo sa bude dlho predávať a dokáže ľudí zaujať, preto sa tomuto návrhu venovali naozaj intenzívne.

Ktorá verzia konzoly sa vám páči viac? NES alebo Famicom?

(smiech) Samozrejme Famicom, keďže bol určený pre Japonsko.

Foto: Kristián Pribila

Ako spomínate na vývoj spoločnej konzoly so Sony? Vedeli by ste si predstaviť, že by spoločný projekt nebol zrušený a spolupracovali by ste aj dnes?

(smiech) Tak toto je dosť náročná otázka aj pre mňa. Je na to naozaj ťažké odpovedať. Budúci týždeň v sobotu sa stretnem s dizajnérom PlayStation - pánom Kutagarim, a práve na túto tému budeme určite diskutovať. Sám sa ho spýtam, prečo tento projekt padol a každá firma sa venovala vlastnej konzole. Plán bol vytvoriť zariadenie, na ktorom pôjde pozerať filmy, prehrávať CDčka a taktiež hrať hry. Každopádne, nakoniec prevládol názor ľudí, ktorí neboli pre spoluprácom s Nintendom a projekt padol. Špekuluje sa o tom, čo sa naozaj stalo, no neviem, čo za tým skutočne bolo. Pre mňa to je tiež niečo neznáme, keďže v tej dobe som už nebol na takej pozícii v Nintende, kde sa riešili konkrétne tieto záležitosti.

Kde ste brali inšpiráciu na tvorbu hier?

Videohry ako také sú v dnešnej dobe stále kratšie a kratšie, v porovnaní so staršími hrami. Na vývoj nových hier majú najväčší vplyv už existujúce hry. Čo je riziko, keďže ak si niekto pustí nejakú hru, tak môže mať dojem, že niečo také už niekde hrali. Obsah hier sa takýmto štýlom vytráca a hry začínajú byť skôr o zabíjaní času. Dobrý príklad je smartfón, kde vychádza množstvo hier určených len na takéto krátenie času. Ak teda ide o to, aby to ľudia nemali len pre zabíjanie času, ale hru zapínali s nadšením, musí byť v hrách niečo, čo ešte nepoznajú. Tak to bolo v minulosti a pre súčasných vývojárov je to téma číslo jedna. Ideálne je to, čo už som spomenul pri kartách, vytvoriť niečo, čo sa bude hrať čo najdlhšie.

A to je pre súčasných dizajnérov najdôležitejšia úloha. Napríklad hry, ktoré ste mi tu ukazovali (v herni FMK, pozn. red.) sa skladali z prvkov, ktoré už existujú, čiže určite má cenu snažiť sa o vývoj takých herných prvkov, ktoré sa ešte nikde neobjavili. Ako som hovoril, prvé videohry vychádzali v dobe, keď ešte žiadne neboli a preto vychádzali z prvkov reálneho sveta - a podobným spôsobom vznikol aj NES. Myslím si teda, že základ pre ďalší rozvoj videohier je zapracovať do nich nejaký nový prvok.

Ako vnímate oživovanie starých konzol NES a SNES s ich retro verziami?

Môj prvý dojem bol ironický: "..prichádzajú s tým skoro, určite sa to bude predávať". Môj syn kúpil pre deti práve retro verziu NES, no len v skutočnosti tak spravil len z nostalgie, aby si mohol zaspomínať. A toto by mi naozaj nenapadlo, že sa niekedy stane. S prekvapením som ich pozoroval, ako sa obaja na nej hrajú. Naozaj ma to zaujalo, pretože toto bol pre mňa prvý prípad, kedy sa ukázalo, že má cenu oprášiť staré hry pre mladšiu generáciu - z akademického hľadiska, výskumu, to bol naozaj zaujímavý moment. Čo znamená, že som sa aj ja kompletne zmýlil.

Foto: Kristián Pribila

Po takejto skúsenosti, nechceli by ste pracovať na novej konzole?

(smiech) Tak toto je už na pánovi profesorovi Shuji Watanabe, jeho žiakoch a ďalších generáciach. Som mu plne k dispozícii, vždy mu radím s mojimi skúsenosťami, no sám sa do toho púšťať nechcem. Podľa môjho názoru sa jedná o niečo, čo musia riešiť mladé generácie u nás alebo aj na Slovensku, čo je dôvod, prečo som prišiel aj k vám na UCM. Ja už si od toho rád dám voľno. (smiech)

Je niečo konkrétne, čo vám chýba na dnešnom konzolovom trhu?

Skôr mám pocit, že sa na trhu objavujú veci, ktoré by človek nečakal - ako napríklad NES mini. Chcelo by to však niečo na spôsob Wii. Možnosti sú napríklad v oblasti virtuálnej reality. Je to však môj len odhad, až tak veľmi do toho nevidím. Netuším, čo by naplnilo skryté očakávania zákazníkov a myslím, že nie som sám, kto to nevie. A nie sme schopní to hodnotiť, keďže história hier je ešte krátka.

Spomenuli ste virtuálnu realitu. Myslíte, že má väčší potenciál virtuálna alebo rozšírená realita?

...Pokémon Go (smiech). Myslím si, že väčšiu nádej má rozšírená realita. Pri virtuálnej realite sú isté limity - okuliare. Ako hovorím, tieto veci budeme vedieť správne oceniť a posúdiť až časom.

Firma Atari prichádza opäť so svojou konzolou. Ako vnímate tento návrat?

Ak mám pravdu povedať, neviem sa k tomu vyjadriť. Myslím si, že je to pre nich dosť veľká výzva. Zobrali si na plecia ťažkú úlohu.

A teda posledná otázka, aká je vaša najobľúbenejšia NES hra?

Donkey Kong a Super Mario. Donkey Kong je naozaj jedna z mojich najobľúbenejších hier.

Ďakujeme za rozhovor.