Virtuálna realita sa späť do našich životov vrátila pred dvomi rokmi, a to po viac ako 20-ročnej absencii, kedy prvé pokusy ukázali, že ešte nie je správny čas. Teraz to minimálne vyzerá tak, že už ten správny čas je, nástup je síce pomalší, ale technológie sú tu a stačí ich len rozvíjať. Týmto heslom sa sa riadia aj Oculus a HTC, ktorí ako prví ponúkli VR na PC a ďalej expandujú.

Zatiaľ čo Oculus ostáva pri svojom prvom, aj keď veľmi kvalitnom headsete, HTC už prinieslo druhú verziu a je to skutočne veľmi dobrý krok, hlavne čo sa týka pohodlnosti, spracovania a hlavne displejov. Je to už o (pol)generáciu vpred oproti pôvodnej verzii a aj keď to stále nie je úplne tam kde by sme to chceli vidieť, už sa to blíži. Pozrime sa na špecifikácie:

Špecifikácie:

Displej:  Dual AMOLED 3.5" 
Rozlíšenie: 1440 x 1600 pixelov na oko (2880 x 1600 pixelov spolu)  (615 PPI)
Refresh: 90 Hz
Uhol pohľadu: 110 stupňov
Zvuk: Hi-Res certifikovaný headset 
Input: Integrovaný mikrofón
Pripojenie: USB-C 3.0, DP 1.2, Bluetooth
Senzory: SteamVR Tracking, G-sensor, gyroscope, proximity, IPD sensor
Ergonómia: nastavenie vzdialenosti šošovky od oka, nastaviteľné uchytenie

Oproti pôvodnému Vive je tam veľký skok hlavne v displeji, ktorý sa zmenil na kvalitný Amoled a rozlíšenie išlo hore z 2160 x 1200 (448 PPI)  na  2880 x 1600  (615 PPI), čo je veľký skok a hlavne úplne minimalizuje viditeľnosť mriežky medzi pixelmi. Možno ideálny by bol 4K alebo 5K displej, ale toto je tiež veľmi slušný skok.  Obraz budete vnímať veľmi dobre a jemná sieťka čoskoro zmizne. Možno je škoda, že nie je zväčšený uhol pohľadu. Ten ostáva na 110 stupňoch, a teda sa môžete pozerať len vpred.

Ale nie len displej je lepší. Na headsete je lepšie úplne všetko. Jednoduché uchytenie prackami z prvej verzie teraz nahradilo uchytenie umelohmotným úchytom, ktorý si môžete jednoducho otáčaním nastavovať a parádne sa dá používať viacerými členmi rodiny s jednoduchým dotiahnutím. Je to veľký krok vpred, zároveň aj s prídavkom headset slúchadiel, pričom ste v predchádzajúcej verzii museli používať svoj headset. Teraz môžete použiť rovno vstavaný, ale nemusíte, ak máte kvalitnejší vlastný.

Lepšie je spravený aj pripojovací kábel, ktorý je teraz už len jeden, tenší a ohybnejší. Nebudete mať problém hýbať sa s ním, prípadne ak by ste sa ho chceli zbaviť. HTC predstavilo aj wireless adaptér, ktorý ponúkne batériu pre napájanie a wireless prenos. Tento sme netestovali, ale pri domácom využití zrejme nebudete mať s káblom výraznejší problém. Je dosť dlhý a aj keď občas zavadzia, viete si naň zvyknúť.

Pri pripojení je malá zmena a zatiaľ čo pôvodný HTC Vive mal pripojenie cez HDMI, teraz už sa headset pripája cez DisplayPort. Teda ho musíte mať na grafike (alebo v notebooku) a musíte ho mať aj voľný. Ja som musel kvôli tomu prepájať monitor do HDMI, keďže na grafike mám len jeden DisplayPort. Nie je to problém, ale treba s tým rátať.

Samotné ovládače a senzory pracujú na rovnakom systéme. Respektíve tu je malá zmena a môžete použiť ako pôvodné senzory, tak aj nové 2.0 senzory a ovládač. Tie len teraz vyšli a ponúknu väčší priestor a aj vylepšené ovládanie. Ale pre bežné domáce použitie sú plne vyhovujúce aj pôvodné senzory a ovládače a je s nimi minimum problémov. 

Senzory vám stačia dva, len ich musíte umiestniť krížom cez izbu tak, aby mali na seba dohľad a čo najlepší dohľad na ovládače, ktorými budete ovládať, ako aj na headset. Všetko budú monitorovať a odosielať do PC a následne do hry alebo programu. Ovládanie je tu veľmi presné a citlivé. Ovládače sa dobre sa držia, aj keď oproti konkurencii sú možno až príliš veľké. Je škoda, že v novej verzii s tým autori nič nespravili. V každom prípade to nie je nejaké väčšie obmedzenie, bez problémov sa s tým zahrajú aj deti, ktorým sadne ako ovládač, tak aj headset. 

Čo je najväčšia výhoda nového Pro headsetu, je však samotný displej. Je to AMOLED s vysokým rozlíšením, malými vzdialenosťami medzi pixelmi a pôsobí to veľmi dobre na oči. Pri pri dlhom hraní nemáte problém s únavou očí alebo záťažou hlavy. Je to veľký krok vpred oproti pôvodnému Vive, ktoré pri niektorých hrách bolo veľmi náročné a nemohol som hrať toľko ako s Pro verziou. Tá ma prakticky neobmedzovala. Navyše sa okrem šírky optiky dá teraz nastaviť aj vzdialenosť šošoviek od očí pre čo najlepšie nastavenie obrazu.

Je tam ešte jedna zaujímavá vec a to, že headset má nové dve predné kamery, ktoré rozšírili pôvodne jednu kameru, aby mohli ponúknuť AR možnosti pre headset. Hry a aplikácie sa tak budú môcť otvoriť aj do reálneho prostredia okolo vás. Zrejme prvé aplikácie prídu čoskoro, keďže nástroje už majú vývojári v rukách.

Čo sa týka softvérového hľadiska, dnes sa už na ponuku VR titulov nedá sťažovať. Síce možno stále chýbajú mega tituly, ktoré by chytili milióny hráčov, ale je tam veľké množstvo malých a aj veľkých titulov, z ktorých si viete vybrať a pekne sa pri nich zabaviť. Osobne mám radšej tie menšie, ktoré ponúkajú jednoduchšie hry. Totiž práve menšie hry sú najlepšou voľbou pre virtuálku, ponúkajú síce kratší, ale intenzívny zážitok

Vive má na to svoj vlastný Viveport obchod, kde ponúka ako množstvo free a platených hier, tak aj aplikácii a pridáva aj svoju obdobu EA Access, alebo Game passu len pre virtuálnu realitu. V službe máte cez dvesto položiek, ktoré môžete za mesačné predplatné hrať a používať. Pri VR je to najlepší systém, aký teraz môžete dostať k VR obsahu bez toho, aby ste museli každú položku kupovať a báť sa, či ste zbytočne nevyhodili peniaze za nejakú hlúposť. 

Veľa titulov je aj zadarmo a minimálne pri nich si všetko viete vyskúšať. Najnovšie Vive pridalo aj hru podľa Ready Player One filmu, a to Oasis, ktorá funguje rovnako ako vo filme a umožní vám navštíviť rôzne miesta s hrami s rôznymi témami. Napríklad akčné strieľanie, fantasy svet, jednoduché malé hry. Zatiaľ som skúšal hru ešte v beta verzii, veľa sprístupneného nemala, ale bolo to kvalitne spracované a je to niečo, z čoho by sa raz mohol vytvoriť zaujímavý virtuálny svet - teda v prípade, ak niekto bude financovať rozširovanie.