Štúdio Amanita Design patrí v Českej republike medzi tie najznámejšie, no ich fanúšikovská základňa sa už dávno rozrástla aj ďaleko za hranice. Známi sú najmä adventúrami ako Samorost, Machinarium a Botanicula, no na vavrínoch rozhodne nezaspali a stále pracujú na ďalších projektoch. Hneď niekoľko z nich nám v Žiline na Game Days predstavil zakladateľ a CEO tohto štúdia Jakub Dvorský, ktorý zároveň prezradil, v čom tkvie ich úspech a ako môže pod hlavičkou jedného štúdia pracovať niekoľko menších tímov.

V rámci štúdia Amanita Design pracuje niekoľko rôznych tímov. Ako náročné je zladiť a riadiť prácu týchto tímov na rôznych projektoch?

Áno, máme u nás 5 tímov, ale tieto tímy sú veľmi samostatné, nikto ich neriadi zhora, takže každý ten tím sa akoby riadil sám. Ja alebo aj celá Amanita to všetko dozorujeme, zdieľame know-how, radíme si vzájomne a pomáhame si s rôznymi vecami, ale každý tím má niekoho, kto ho vedie.

Akým spôsobom sú teda tímy určované? Vyberajú si sami projekty?

Je to tak. Každý z tých tímov vlastne vznikol tak, že niekto prišiel s nejakým nápadom a tím sa postavil okolo tohto nápadu a okolo tohto jedného, alebo aj skupinky ľudí, ktorá prišla s týmto nápadom. Nefunguje to tak, že by niekto skupinke vývojárov povedal, aby robili na tomto. Pracujú na svojom projekte. Je to akoby 5 malých indie firiem dohromady, ale výhoda zastrešenia firmy je v tom, že zdieľame know-how, radíme si, pomáhame si, konzultujeme to medzi sebou a samozrejme aj vydávanie je jednoduchšie. Marketing a podobné práce sa riešia jednotne.

Keďže máte aktuálne 5 tímov, pracujete tým pádom na 5 projektoch?

Áno, je ich päť.

A môžeš o nich niečo prezradiť?

Vlastne nič ešte nie je oznámené. Teraz máme v pláne najmä vydať Chuchla na mobily, čo je náš hlavný plán, a tiež pripravujeme Machinarium na Switch. Ale okrem toho máme samozrejme aj nové projekty. Budúci rok by mala vyjsť jedna alebo dve hry. Jedna z nich bude nová hra Járu Plachého, ktorej meno sme ešte neoznámili, ale je to taká psycho-hororová vtipná záležitosť. Je to veľmi osviežujúca zmena v našej ponuke. Potom ešte pripravujeme jednu temnejšiu logickú puzzle hru, ktorá je už veľmi ďaleko vo vývoji a vzniká už niekoľko rokov. No a okrem toho ešte vzniká hra Phonopolis, ktorej meno je už známe, ale tá ešte bude vznikať nejakú dobu, budúci rok určite nevyjde. Ja som začal svoj vlastný nový projekt, o ktorom ešte nechcem veľmi hovoriť, pretože je len na začiatku. Ešte náš nový kolega Michal Berlinger vyrába jeden taký bočný menší projekt.

Nadviažem na tie dva úvodné projekty, ktoré si spomínal. Bude hororový titul od Járu Plachého a tá temná puzzle hra zapadať do konceptu, ktorý ste stanovili predchádzajúcimi titulmi, alebo z neho viac odbočia?

Myslím si, že každá naša hra je trošku iná a tie budúce budú do toho určite zapadať. Tá puzzle hra má napríklad výtvarne pomerne blízko k Machináriu a sú tam aj logické hádanky, ktoré majú taktiež s Machináriom niečo spoločné, aj keď to nebude klasická adventúra, ale skôr...nechcem o tom ešte úplne hovoriť. A tá Járova vec je jednoducho Járova vec, to úplne zapadá do jeho štýlu, takého komiksového a úplne potrhlého. A táto bude najviac uletená zo všetkých hier, ktoré kedy vytvoril. Nebude to úplne vhodné pre malé deti, ale napríklad pre tínedžerov už áno, pretože tam už sú hororové prvky, ale zároveň množstvo zábavy a jeho šialený štýl. Ale zároveň je to aj posun v hernom štýle aj hernom dizajne – bude to viac taktilné, budeme tam viac s vecami manipulovať, nebude to len klikanie a pozeranie na animácie, takže táto nová hororová hra bude trochu iná. V každom prípade to dizajnujeme tak, aby to dobre fungovalo na mobilných zariadeniach, kde sa toho hráči môžu dotýkať a ťahať za veci a tak ďalej. Určite to bude po hernej stránke pomerne prístupné.

A čo technologická stránka? Plánujete zachovať 2D grafiku, či sa pohnete do iných sfér?

Pri väčšine tých titulov je to 2D, ale pohli sme sa s tým, že ako engine už teraz používame Unity. Budú teda 2D tie hry. Jedna z nich, Phonopolis, ktorá je vytváraná tiež v Unity, ale v 3D, na ktoré ale hráč pozerá ako na 2D, alebo my tomu hovoríme 2.5D, pretože tam bude akási kamera, ale hráč ju nebude mať pod kontrolou. Bude to ako bábkové divadlo.

Samorost je jediná z vašich hier, ktorá sa dočkala pokračovaní. Prečo sa niektoré z ďalších hier nedočkali pokračovaní, aj keď boli úspešné? Plánujete sa k niektorým ešte v budúcnosti vrátiť pokračovaním?

Teraz konkrétne nič v pláne nie je, ale ja by som to nevylúčil. Napríklad s Machinariom je to tak, že keďže to bol náš najväčší hit, tak sa ľudia na pokračovanie často pýtajú, ale keď sme to vydali, nikto z tímu nechcel robotov ani vidieť. Už sme toho mali plné zuby a chceli sme sa pohnúť, ale už od toho ubehla dlhá doba a ku hre sa vraciame radi. Zatiaľ nič v pláne nie je, ani vo vývoji. Teraz máme iné projekty, ale do budúcnosti je možné, že sa vrátime k niektorým našim značkám.

Kde čerpáte inšpiráciu na tvorbu svojich unikátnych svetov? Či už sú to tie v už vydaných hier, alebo aj v tých, ktoré nás ešte len čakajú.

V prvom rade každú z tých hier tvorí niekto iný. Každá má svojho autora. A niektoré, vlastne aj teraz dve hry, sú debuty tých vývojárov. Respektíve budú to debuty, takže je to ich vysnený projekt, s ktorým v oboch prípadoch prišli už na výtvarných školách. Vlastne všetky tie tímy majú spoločnú jednu vec, že ľudia na ich čele sú výtvarníci, animátori. V tom sme jednotní, celá Amanita. Všetky tie hry aj výrazne vychádzajú z animovaného filmu. Takže každý si vysníval nejaký ten svoj svet a potom sa ho snaží dostať do hry a tomu sa prispôsobuje herný dizajn, kde napríklad títo noví ľudia majú menšie skúsenosti, ale dávame to spolu dokopy. Vytvárame primárne také malé fungujúce svety so silnou atmosférou a s uveriteľným pozadím, o čo nám ide hlavne. Takže každý ten svet nejako odráža svojho autora, alebo tím autorov.

Spomínal si, že hneď dva projekty budú debuty. Nie je pre vás veľký risk dať tvoriť projekty ľuďom, ktorí ešte žiaden nevydali?  Ako to prebieha z tvojej strany a zo strany vedenia? Udávate im smer, prípadne určujete, čo je možné spracovať a čo už môže priniesť problémy s rozpočtom alebo časom?

Určite áno. Ja do toho zasahujem veľmi po tej produkčnej stránke, pretože mám za tie roky pomerne dosť skúseností, tak viem, že ak je tých nápadov veľa a je to príliš ambiciózne, tak to nedopadne dobre, pretože každý projekt sa počas vývoja väčšinou veľmi skomplikuje. Takže je dobré tie nápady orezať, začať minimalisticky a ono sa to už potom vyvinie. Ďalšia vec je herný dizajn, o ktorom teraz všetci premýšľame oveľa intenzívnejšie ako predtým a považujeme ho za dôležitejší, aby bola hra zábavná a príjemná na hranie – to je zásadné. Nejde len o umelecké vízie, ale musí to byť zábava pre hráčov. Takže po tejto stránke do toho dosť zasahujem a tiež ostatní členovia tímu do tých ďalších.

Keďže sú to debuty, tak na nich pracuje asi viac nových ľudí. Ako k vám noví ľudia prichádzajú a ako si ich vyberáte, keďže ako si spomínal, sú to často výtvarníci a nie priamo vývojári?

Vzniká to skutočne nejako organicky. My vlastne nikoho nehľadáme – nejaké nové štúdio, ktoré by sme pribrali, alebo nových vývojárov. Nikdy sme to ani nemali v pláne, chceli sme zostať ako jeden tím, ale potom sa to rozrástlo tak, že Jára Plachý, ktorý bol náš animátor, začal pracovať na vlastnom projekte. Potom sme niečo konzultovali s ďalšími autormi, tak sme ich nakoniec pribrali a už to vzniká u nás. Vzniklo to tak nejako náhodou a aj preto, že sa nám tie ich projekty veľmi páčia, sedí nám to, je to veľmi výtvarné a teda aj blízke tomu, čo my robíme. A aj tí ľudia sú vlastne podobnej nátury. Máme veľa spoločného, sadneme si a aj keď sú noví, tak to vypadá, akoby tam s nami boli vždy. Tie hry, ktoré vyjdú, budú perfektne zapadať do portfólia Amanity. Už teraz, keď porovnáte Samorost 3 a Chuchel, tak sú to už na prvý pohľad veľmi rozdielne hry, vizuálne aj hrateľnosťou, a aj napriek tomu k sebe nejakým spôsobom pasujú. A to by som povedal, že sú tie najväčšie extrémy.

Tie nové hry budú tak isto zapadať medzi tieto dva mantinely a samozrejme nie je problém tieto mantinely ešte ďalej rozširovať. Nemáme žiadne hranice ani definície toho, čo a ako chceme robiť. Musí nás to baviť a musíme cítiť, že to je to, čo chceme robiť. Jednou z našich filozofií je to, že tie hry robíme pre seba a podľa seba a nepozeráme sa na to, či pre ne bude odbyt. Nepozeráme analýzy, na koho by sme cielili, či to bude komerčne úspešné, alebo nie, na to trochu kašleme. Znie to ako klišé, ale robíme to od srdca a snažíme sa byť úprimní sami k sebe, čo naozaj chceme a čo by sme chceli hrať alebo vidieť. Nesnažíme sa prispôsobovať niekomu alebo nejakým trendom, robíme si to po svojom. Máme ten luxus, že si to môžeme dovoliť, že nám to funguje, ale keď nám to funguje, prečo by sme to menili. Myslím si, že aj naše publikum to cíti a čokoľvek nového prinesieme, tak to akceptujú s otvorenými očami. Samozrejme, niektorí chcú Machinarium 2, chcú pokračovanie toho, čo poznajú, ale množstvo našich fanúšikov to berie tak, že ak sme si niečo vymysleli, tak sme k tomu mali nejaký dôvod a radi sa pozrú na to, čo sme zase vymysleli.

Ďakujem za rozhovor.