Nintendo spravilo z retro konzol pomerne veľký biznis, do ktorého sa chcú pretlačiť Sony a aj Sega, no dlho pred nimi v tejto sfére fungovalo Atari. To sa síce snaží oživiť záujem o svoju značku aj zariadením VCS, o ktorom zatiaľ nič nevieme, no stále sa venuje aj práve mini retro konzolám, konkrétne teda prostredníctvom licencie, ktorú poskytlo spoločnosti AtGames. Spoločne koncom minulého roka priniesli už deviatu generáciu série Atari Flashback a nám sa do rúk dostal konkrétne model Atari Flashback 9 Boom!.

Deviata generácia so sebou priniesla dva modely, pričom Boom je ten jednoduchší a aj lacnejší. Ak by ste náhodou chceli investovať a dostať viac, je tu vyšší model Gold s niekoľkými hrami navyše a hlavne dvoma bezdrôtovými ovládačmi, čo ale osobne nepovažuje za niečo, za čo by som si chcel priplatiť. Pamätníkom tak bohato postačuje práve recenzovaný model Boom a dokonca si dovolím trošku predbehnúť a prezradiť, že je to s ohľadom na niektoré minulé konzoly toto tá najlepšia, akú doteraz AtGames priniesli (v porovnaní s mojou Mega Drive od nich je na míľové kroky vpred v mnohých ohľadoch).

Stále to nie je oficiálne produkt, ale len oficiálne licencovaný, navyše relatívne lacný, čomu zodpovedá aj balenie, v ktorom toho veľa nenájdete. Je tu, samozrejme, konzola, k nej aj dva káblové ovládače a už len napájací kábel a stručný manuál. Rozhodne by ste tu očakávali HDMI kábel, nakoľko je dobrým zvykom ho k takýmto konzolám pribaliť. Bohužiaľ ho tu však nenájdete a aj keď to nie je veľký nedostatok (snáď každý doma nejaký ten HDMI kábel už má), jeho absencia v balení nepoteší. Gold verzia by mala HDMI kábel obsahovať. No hlavne v konzole nájdete 110 hier z Atari 2600 (aj keď sa zdá, že niektoré sú skôr automatové verzie - kompletný zoznam hier je na oficiálnej stránke), k čomu sa však ešte dostanem.

Keď sa bavíme o týchto retro konzolách, zvyčajne k nám pripíjame aj prívlastok „Mini“. Sú to predsa len zmenšené verzie pôvodných klasík. V tomto zmysle je Atari Flashback zmenšenou (a trošku dizajnovo pozmenenou) verziou Atari 2600, avšak stále si myslím, že je zbytočne a až neprakticky veľká. Tieto retro konzoly nepotrebujete mať niekde vystavené a ani poriadne odvetrané. Pokojne môžu byť niekde schované za TV, no Flashback je veľká a schováte ju len ťažko. Pritom jej vnútornosti by sa pokojne zmestili do podstatne menšej a hlavne praktickejšej krabičky, ktorá by mohla aj vernejšie kopírovať pôvodný dizajn.

Ten nový sa totiž podbá na pôvodnú konzolu a je tu aj pásik s nálepkou imitujúcou drevo, či rebrovanie povrchu, no namiesto spínačov tu nájdete farebné tlačidlá. Spínače vyzerali lepšie. Tlačidlá (doľava) slúžia na zapnutie/vypnutie, Start, obťažnosť hráča 1, obťažnosť hráča 2 a úplne vpravo je Select. Vpredu sú porty na dva ovládače, vzadu zas HDMI a micro USB port (pre napájanie, môžete tak použiť aj nabíjačku od telefónu). Na pravej strane nájdete slot pre klasickú SD kartu, ktorý slúži na update konzoly prostredníctvom pamäťovej karty, no asi si už viete domyslieť, že sa dá využiť aj na niečo iné, čo ale rozoberať nebudeme.

Ak vám náhodou doma ešte zostali pôvodné ovládače od Atari 2600 (a nejakým zázrakom sú stále funkčné), môžete ich pokojne použiť aj s touto konzolou. Porty sú totiž stále rovnaké a to platí aj pre analógové paddle ovládače. Takáto kompatibilita rozhodne poteší a to najmä tých starších z vás. A kým konzola samotná až taký dobrý dojem dizajnovo nebudú, s ovládačmi je to presne naopak. Vyhotovenie je skvelé, robustné, pevné a verné. Vydržali dokonca trošku podgurážený Decathlon a ak si túto hru pamätáte, jej úlohou bolo práve ničiť ovládače. To už je úspech. Ovládače pre hráča 1 a 2 sa líšia. Ten prvý má okrem kniplu a akčného tlačidla aj tlačidlá Menu, Select, Start a Rewind. Druhý hráč si musí vystačiť len s akčným tlačidlom a kniplom, nepotrebuje chodiť do menu ani pretáčať hru.

Konzola beží na jednoduchom, rýchlom a prehľadnom systéme, kde prím hrajú hry, ktoré máte s obalmi zobrazené rovno pred nosom. Navyše si potom už sami vyberáte, akým spôsobom ich chcete mať zoradené. Či abecedne, podľa nedávno hraných, obľúbených, Atari hier a podobne. Každá hra navyše po rozkliknutí ponúka stručný opis spolu s popisom ovládania, aby ste sa nestratili a rovno mali po ruke niečo ako „manuál“. Potom sú tu ešte všeobecné nastavenia konzoly, kde si môžete vybrať pozadie, hudbu v pozadí a manažment uložených pozícií (spolu so zálohou a obnovou z SD karty), takže taká klasika.

Ako som už vyššie spomínal, Boom ponúka 110 klasických hier a to je v rámci týchto retro konzol tá najbohatšia ponuka. Taktiež ale platí, že sú tieto hry zo všetkých retro konzol najstaršie, lebo predsa len pamätajú éru automatov a Atari 2600. Je ich ale naozaj veľmi veľa a možno si všetky z nich ani nevyskúšate. Pri takomto počte však treba počítať aj s tým, že nie všetky už dnes fungujú a zabavia. Niektoré totiž zostarli dosť nepekne a zábavnú hrateľnosť v nich budete hľadať len ťažko. Na druhú stranu sú tu aj tituly, ktoré sú síce konceptom jednoduché, no ukazujú svoju nadčasovosť. Centipede je klasika, to isté Asteroids alebo Adventure. Frogger stále zabaví (a keďže je to automatová verzia, vyzerá výborne) a Missile Command by som si zahral aj v nejakej modernej podobe, keďže koncept stále funguje skvele. Navyše hry ako Decathlon či Outlaw veľmi dobre zabavia v multiplayeri.

No jedna hra tu podľa mňa vyniká nad ostatnými a ak si odmyslíme grafiku s pixelmi veľkými ako palec, stále je výborná. Je to Pitfall, ktorý sa stále hrá skvele, stále dá zabrať a jeho časový limit je aj po toľkých rokoch rovnako neúprosný. Teraz si v nej ale môžete pomôcť jednou novinkou, ktorú som už taktiež vyššie uviedol. To je možnosť pretočiť si časť hry späť. Napríklad po tom, čo zomriete. Máte tak vlastne neobmedzený počet šancí na to, aby ste sa akoukoľvek hrou úspešne predrali. Pretočenie času späť nie je neobmedzené, no stále ponúka dosť času na to, aby ste dokázali napraviť svoje chyby spred niekoľkých sekúnd. Pretáčate jednoducho tlačidlom na primárnom ovládači.

To nie je jediná nová možnosť, ktorú táto konzola ponúka. Tou prvou je možnosť kedykoľvek si ktorúkoľvek hru uložiť, pričom úložných pozícií máte k dispozícii naozaj dostatok aj pre prípad, že by ste na jednej konzole hrávali viacerí. Kedykoľvek si môžete vyvolať menu a hru uložiť. Rovnako sa môžete kedykoľvek vrátiť k uloženej pozícii a pokračovať tam, kde ste predtým skončili (a nemusí vás tak napríklad trápiť limit v spomínanom Pitfall). V menu hry je tiež jedno jediné vizuálne nastavenie, takže si môžete zapnúť pásiky v obraze napodobňujúce CRT obraz. Je škoda, že tu podobných obrazových filtrov nie je viac, ako býva zvykom.

Máte tak na výber vlastne len čistý obraz, alebo obraz s CRT filtrom, nič viac. Boom samotný pritom spracováva signál v rozlíšení 720p a aj na moderných televíziách obraz vyzerá obstojne. Samozrejme, vzhľadom na to, že niektoré z týchto hier majú zhruba 40 rokov. Musím ale pochváliť kvalitu emulácie, keďže to nie je oblasť, kde by mali AtGames až tak dobré meno, no tu fungujú hry perfektne po stránke grafiky, ovládania a aj zvuku, bez nejakých skreslení či artefaktov, alebo dokonca nepresného ovládania. A našťastie to nie je len môj dojem, ale podobne to vnímajú viacerí hráči, takže oproti predchádzajúcim verziám Flashbacku obrovské plus.

Moje dve najväčšie výčitky smerujú k tomu, že v balení nenájdete HDMI kábel a konzola je zbytočne veľká, pričom by mohla byť menšia a stále rovnako retro. Úprimne, sám neviem, kde ju mám dať. Snáď už od decembra. Ostatné nedostatky sú menšie, napríklad menej obrazových možností a filtrov. Inak je ale Atari Flashback 9 Boom! veľmi zaujímavý retro kúsok s kvalitnými ovládačmi, podporou tých pôvodných, veľmi bohatou ponukou hier, šikovnými možnosťami a veľmi dobre zvládnutou emuláciou. Záleží na tom, či vám pri spomienke na Atari 2600 kvapne nostalgická slza a máte na jej ikonické tituly náladu aj teraz. Ak áno, cena nie je zlá a dokážete sa tu slušne zabaviť. Navyše slot na pamäťovú kartu otvára rôzne možnosti, ktoré môžu prilákať ďalších hráčov a umožniť im niečo navyše.