„Héj, kde je známka?!“ až sem počujem tie náreky. No články by sa mali čítať kvôli ich obsahu a nie kvôli tomu, že je hneď v úvode či niekde na záver nejaké číslo. Navyše tu neraz máme tituly, kde to číslo možno ani nedáva zmysel, ako rôzne retro kompilácie, alebo aj niektoré bundlované hry. Kedysi sa to robilo častejšie a dnes už od toho vydavatelia upustili. S výnimkou Sony, ktorá vám chce dať jednu hru úplne zadarmo, a to rovno predinštalovanú vo vašej novej PS5 konzole. Kým sa vám tak stiahnu niektoré tie veľké launch tituly, môžete si na pár chvíľ zaskákať so známym Astro Botom.

Astro vás už v minulosti naučil pracovať s PS kamerou a DualShock 4 ovládačom. Neskôr ste s ním dôkladne prebádali možnosti PSVR vo veľmi vydarenej VR skákačke. No a teraz vám chce dôkladne predstaviť možnosti nového DualSense ovládača na PS5 a to na nostalgickom tripe naprieč históriou značky PlayStation, ktorý sú z hľadiska hrateľnosti užijú decká, no dospelých osloví skôr tým nostalgickým zážitkom, ktorý je o to intenzívnejší, čím dlhšie ste so značkou PlayStation. Vynárajú sa vám príjemné spomienky a možno aj objavíte, čo všetko vám nakoniec pri vašej PS1 chýbalo.

Astro’s Playroom nie je nejako dlhá a ani komplexná hra. Obsahuje štyri svety, každý je vlastne jedným dlhším levelom naprieč niekoľkými prostrediami. K tomu dokážete niečo málo naskákať aj v základnom hube, z ktorého sa vyberáte do jednotlivých levelov, no a po ich sa vám otvorí ešte jeden kratší finálny level, ktorý je vlastne skôr len súboj s bossom naprieč niekoľkými generáciami. Dalo by sa tak povedať, že tu je „štyri a pol“ levelu. Jednotlivé levely sa nesú v témach hlavných PS vylepšení – teda rýchle úložisko, výkonné chladenie a podobne.

Samotné témy ale nie sú nejako zakomponované do hrania. Respektíve napríklad tie rýchle loadingy vidíte stále, keďže sa všetko načíta takmer okamžite, takže nie je tu na to zameraný len ten jeden level. Netreba to brať doslovne, je to len tematizovanie herného obsahu prenesené do obsahu herného sveta. Časť venovaná chladeniu je tak, pochopiteľne, umiestnená v zasneženom prostredí. Podčiarkuje to tak koncept hry samotnej, ktorá je vlastne len prezentáciou konzoly a hlavne jej ovládača.

DualSense je totiž tou hlavnou novinkou PS5 a na konzole nie je iná hra, ktorá by dokázala jeho možnosti predviesť tak dobre. Dokonale vám predstaví adaptívne triggery, haptickú spätnú väzbu, využije tiež reproduktor a ak si spomínate ešte na ovládanie niektorých minihier na DS a 3DS handheldoch, tak aj tu budete fúkať do zabudovaného mikrofónu, aby ste rozpohybovali plošinky a podobne. Veľa z tých vecí nie sú nejaké závratné novinky, ale naozaj vám to veľmi dobre predstaví samotný ovládač a užijete si ho. Detaily spätnej väzby vám dajú pocítiť to, čo sa deje v hernom svete, či je to dážď, piesočná búrka, alebo jednoducho čokoľvek. To je ešte viac zvýraznené reproduktorom v ovládači, ktorý je o svetelné roky pred tým „chrčítkom" v DS4. No a zatiaľ je Astro jediná hra, ktorá skutočné využíva adaptívne triggery, takže cítite odpor, ktorým voči vám motorčeky tlačia a musíte ho prekonať.

Najskôr si prejdime to pozitívne. Ak máte radi PlayStation, v tejto hre budete až plakať od radosti. Astro Boti behajú po leveloch, „nakrúcajú“ si vlastné scénky a mnohé z nich vám pripomenú postavy z iných známych PlayStation hier. Napríklad uvidíte ryšavú „samičku“ Astro Bota s lukom, prípadne zbadáte bradatého Astro Bota s červeným tetovaním cez tvár na člne so svojim synom. Toto je naozaj hra pre PlayStation fanúšikov, ktorí ocenia obrovské množstvo podobných detailov. No a potom sú tu aj puzzle, ktoré zbierate po leveloch a tvoríte z nich obrovské obrazy. Alebo aj „artefakty minulosti“ v podobe predchádzajúcich konzol a ich príslušenstva, ktoré hľadáte v leveloch.

To sú hlavné zberateľné predmety v hre a asi aj jediné veci, kvôli ktorým budete chcieť vyjsť aj mimo hlavnú cestu. Ale nečakajte nejakú väčšiu obchádzku. Len vyskáčete pár krokov nejakou trochu náročnejšou pasážou. Vždy presne vidíte, kde sa nachádza niektorý z týchto predmetov. Hra je totiž naozaj dizajnovaná pre decká, aby ju prešli aj s prstom v nose. Astro tu skáče, lieta a udiera nepriateľov, ktorí nie sú príliš variabilní a prakticky stále tlčiete len tie isté potvory. Zároveň je tak ale riešený aj dizajn, ktorý tiež nie je veľmi nápaditý. Neberte to tak, že je hra v niečom zlá. To rozhodne nie je. Ale vidno, že tu možno nešlo ani tak o samotnú hrateľnosť, ako skôr o prezentáciu toho ovládača.

Na trhu je totiž obrovská kopa lepších, zábavnejších a zaujímavejších skákačiek. Toto je taká hra na istotu, ktorá nič nepokazí, ale ani nič nové neukáže. Opakuje roky zabehnuté veci bez snahy o ich inováciu. Ak tu je aj niečo skryté, tak presne viete, kde to je. Až tak veľmi sa hra snaží nevybočiť z klasických žánrových trópov. No a navyše skončí skôr, ako by ste chceli/čakali. Možno sa tu dajú stráviť nejaké 3 hodinky, ak idete pomalším tempom. Ale aj s vyzbieraním všetkého hru viete prejsť za nejaké dve hodiny. Vyššie je ukážka prvého levelu, ktorý je tak na 15 minút a zvyšné levely sú len o niečo málo dlhšie.

Keď už ale nič iné, tak Astro’s Playroom aspoň parádne znie a vyzerá. Audiovizuálne je to naozaj luxusná skákačka, ktorej by ste len márne hľadali konkurenciu v oblasti technických kvalít. Už trochu krkolomnejšie je to v tom dizajne, kde neraz nepomáha ani to, že veľa pasáží je tlačených do svojských vylepšení, kedy by ovládanie fungovalo o dosť lepšie, ak by bolo spracované obyčajne. Ale namiesto toho musíte nakláňať ovládač, šúchať palcom po dotykovej ploche a robiť podobné nezmysly. Aj preto nie je tá známka. Astro’s Playroom je zadarmo a to je najsilnejší argument. Zadarmo je to totiž úplne skvelá hra, krásna hra a vynikajúca prezentácia možností. Ale pýtať si za ňu peniaze by nebolo fér, lebo je žalostne krátka, derivatívna, občas zbytočne krkolomne dizajnovaná a občas sa nedokážete zbaviť ani dojmu, že je to skutočne len tech demo pre možnosti nového ovládača.