AKO VZNIKOL CYBERPUNK: EDGERUNNERS A PRÍDE NIEČO PO ŇOM? |
AKO VZNIKOL CYBERPUNK: EDGERUNNERS A PRÍDE NIEČO PO ŇOM? |
Cyberpunk: Edgerunners patrí medzi najväčšie tohtoročné hity Netflixu a oživil aj záujem o hru samotnú. Seriál nás zaviedol do známeho Night City, ale predstavil nové, dovtedy neznáme postavy s ich vlastnými príbehmi. Vznikol zaujímavou spoluprácou niekoľkých známych spoločností, pritom priamo do tvorby zasahovalo aj štúdio CD Projekt RED. Autorom, scenáristom a aj producentom bol Bartosz Sztybor, ktorý má za sebou bohaté skúsenosti naprieč rôznymi médiami. Písal príbehy pre knihy, komiks a teraz aj anime seriál. V rozhovore nám prezradil viac o vzniku seriálu, svojej práci a aj o tom, čo nás možno v budúcnosti čaká.
Ako vlastne vznikol nápad priniesť anime založené na Cyberpunk 2077?
Keď sme uvažovali o vývoji Cyberpunk 2077 značky, anime bolo logickou voľbou. Pre mňa a verím, že aj pre mnohých ľudí z CD PROJEKT RED, základy kyberpunku ako žánru položili veci, ako knihy Williama Gibsona, ikonické filmy (Blade Runner, Johnny Mnemonic) a klasická manga/anime (Ghost in the Shell, Akira). Preto bolo vytváranie anime vždy veľmi prirodzené; toto médium je tak hlboko spojené so žánrom kyberpunk.
Prečo ste sa rozhodli založiť seriál na nových postavách namiesto tých, ktoré už poznáme z hry?
Pre mňa je to vždy jedno z najdôležitejších pravidiel, ako vytvoriť dobrú franšízu — a som nesmierne rád, že ľudia pracujúci so mnou v CD PROJEKT RED si myslia to isté. Ak chcete rozšíriť značku a rozšíriť vesmír, musíte rozprávať nové príbehy a nie opakovať tie, ktoré ste už povedali. A aby ste vytvorili pútavý príbeh s uveriteľnými postavami, musíte mať pútavé príbehové línie. Príbehom postáv v Cyberpunk 2077 sa venovala taká pozornosť detailom, že by ste len ťažko hľadali postavu, ktorej príbeh nebol naplnený alebo dokončený. Ak si vyberiete postavu, ktorá už má svoju cestu napísanú a dokončenú, potom všetko, čo skutočne môžete urobiť, je vytvoriť sériu scén, ktoré nepridajú nič na ich emocionálnej životnej ceste. A to nie je dobré rozprávanie. Preto som bol vždy veľkým zástancom vytvárania nových príbehov s novými emocionálnymi záujmami. Ak sa rozhodnete pre nové postavy s ich vlastným samostatným príbehom, môžete ukázať rôzne stránky prostredia vystavaného v Cyberpunk 2077 – čo len prehĺbi svet.
Pracovali ste pri koncipovaní seriálu aj s inými nápadmi? Ako napríklad niečo založené na Johnnym Silverhandovi atď.?
Napriek mnohým nápadom, rôznym postavám, rôznym podžánrom sme nikdy nechceli rozprávať príbeh o Johnnym Silverhandovi. Jeho príbeh bol celý rozpovedaný v hre a presne tam to patrilo a malo najväčší vplyv. Ale keďže je Johnny veľmi zaujímavá osobnosť, môžete okolo neho postaviť veľa príbehov. Preto často premýšľame, ako ho nejako priviesť späť, ako napríklad v jednom z našich komiksov Cyberpunk 2077: Where's Johnny?!.
Edgerunners je výsledkom spolupráce talentov na všetkých stranách – Netflix, CD Projekt, Studio Trigger, ale aj Akira Yamaoka, ktorý zložil soundtrack. Aké to bolo pracovať s takými veľkými a talentovanými tímami? Stretli ste sa počas tejto spolupráce s nejakými obmedzeniami?
Najprv, ako si už spomenul, by som rád spomenul Akiru Yamaoku. Je to jeden z najláskavejších vysokoprofilových profesionálov, s ktorými som kedy pracoval. Bolo mi naozaj potešením. Je taký empatický a bezstarostný a pomohol urobiť našu spoluprácu tak jednoduchou a hladkou. A práca so Studio Trigger bola úžasná lekcia. Bol to veľmi dlhý tvorivý proces a určite sme mali nejaké kreatívne konflikty o niektorých rozhodnutiach, čo je podľa mňa úplne normálne, keď spolu spolupracujú dve spoločnosti, ktoré majú rozdielne kultúrne zázemie, delia ich tisíce kilometrov a majú rovnakú snahu dosiahnuť vysokú kvalitu. Nebyť Covidu, strávili by sme spolu jeden alebo dva mesiace, aby sme si všetko vyriešili, čo by do spolupráce pridalo niečo iné – 8-hodinové telefonáty každý deň nie sú vždy tým najideálnejším spôsobom spolupráce na projekte, ako bol tento. Ale po niekoľkých mesiacoch rozhovorov sme dôverovali jeden druhému, nášmu úsudku a umeleckým rozhodnutiam, čo pomohlo, aby tento proces prebehol hladko, pretože sa obe strany začali od seba veľa učiť.
Viem, že Mike Pondsmith (tvorca stolovej hry Cyberpunk) konzultoval vývoj hry. Spolupracoval do istej miery aj na tvorbe seriálu?
Ako fanúšikovia pôvodnej tvorby Mikea Pondsmitha sme vždy chceli zachovať podstatu jeho sveta nedotknutú. Na druhej strane, tvorivý proces bol veľmi dlhý, intenzívny a prešiel viacerými iteráciami, takže nájsť správny spôsob spolupráce bolo naozaj ťažké. Ale keď sme skončili, Mike si pozrel všetky epizódy seriálu a bol mimoriadne nadšený a podporoval nás, čo je úžasné.
Kde ste čerpali inšpiráciu na písanie Edgerunners?
Z môjho života, pozorovania každodenného života a z analýzy podstaty kyberpunku ako žánru a Cyberpunku 2077 ako značky, aby som zistil, čo najviac rezonuje s mojimi emóciami. Vždy to bolo o nájdení pravdy v tejto sci-fi realite, jej realizácii a nájdení niektorých súvislostí zo skutočného života, aby to mohlo byť uveriteľné.
Čo považujete za najväčšiu výzvu pri práci na seriáli? A čo vás najviac bavilo?
Urobiť to vierohodným a emocionálnym – to je vždy najväčšia výzva. Aby diváci cítili tieto postavy; aby na existencii týchto postáv záležalo. Pre mňa je to zároveň ten najpríjemnejší moment. Vždy je to zvláštne, keď začnete súcitiť s postavami – a najmä keď chcete, aby niečo urobili a oni to nechcú urobiť, takže musíte prepísať scénu, pretože postava, ktorú ste vytvorili, začína žiť vlastným životom.
Vieme, že Rebecca nebola vaša tvorba, ale bola vytvorená v Studio Trigger. Hovorí sa, že ste si neboli istí, či chcete mať v seriáli takúto postavu. Čo vás nakoniec presvedčilo, aby ste si ju nechali v seriáli?
Spočiatku som sa obával, že máme príliš veľa postáv a nebudeme schopní každú z nich správne rozvinúť a vyrozprávať ich príbeh uspokojivým spôsobom. Ale potom, čo som videl návrhy a počul, aká je Rebecca postava – okamžite som si ju zamiloval!
Skladbu Let you Down sme mohli počuť už v druhej epizóde. Nebáli ste sa, že prezradí veľa o pripravovanom príbehu v ďalších častiach?
Nie, nebál som sa. Bol som si istý, že pri počúvaní tejto piesne nikto nezistí koniec. Ale rozhodne som dúfal, že ľudia sa na túto scénu budú pozerať inak po opätovnom zhliadnutí celého seriálu a budú sa vracať späť k piesni.
Teraz, keď je seriál hotový a videli ho milióny divákov po celom svete, zmenili by ste na ňom niečo?
Neviem, určite o tom uvažujem! Ale aj keby som chcel, urobili by nejaké zmeny seriál lepším? Ja si to nemyslím. Proces písania je vždy ťažký, pretože ste väčšinou vo svojej vlastnej hlave. Potom pracujete s inými ľuďmi, ktorí spochybňujú vaše nápady, niektoré zostanú, iné sa zmenia. Potom o všetkých týchto nápadoch hovoríte celé mesiace a nakoniec celé hodiny, znova a znova, sledujete filmové verzie týchto nápadov. Veci, o ktorých ste si neboli istí, môžu diváci brať toľkými rôznymi spôsobmi a majú väčší vplyv, ako ste mohli predvídať, a tie, na ktoré ste boli hrdí, sú jednoducho „meh“. Je naozaj ťažké pozrieť sa na niečo, na čom ste pracovali štyri roky, novým okom. Preto som po premiére začal v novembri sledovať seriál na Netflixe a beriem to veeeeeľmi pomaly :)
Máte za sebou veľa práce v rôznych médiách. Aký je rozdiel medzi prácou na knihách, komiksoch a anime?
Najväčší rozdiel je v miere osamelosti :) Pri práci na knihách ste počas celého procesu sami, takže máte úplnú slobodu, ale zároveň ste jediný zodpovedný. V komiksoch vytvárate svety s umelcom a je to veľmi blízky vzťah. V skutočnosti väčšina priateľstiev, ktoré mám práve teraz, začala prácou na komiksoch! Môžete sa s niekým porozprávať o svojich nápadoch, pozrieť sa, čo funguje a čo nie je v súlade s jeho kresbami, je tu o niečo menej slobody, ale aj zodpovednosti, no stále ste vlastníkom celého diela. V anime je zapojených toľko ľudí, že už nie ste vlastníkom, ale vlastníkom sa stáva samotný projekt. Je to proces tímovej práce, v ktorom môžu talentovaní ľudia posunúť váš nápad o niekoľko úrovní vyššie, ale tiež vás naučí, ako rôzne ľudia reagujú na vaše nápady a ako si musíte byť istý svojou víziou, aby si ju zamiloval aj zvyšok tímu.
Vieme, že neplánujete druhú sériu. Po obrovskom úspechu seriálu uvažujete aspoň o spin-offe alebo niečom podobnom? Veď Edgerunners nám ukázali Street kid a Corpo život, no Nomádov sme tam nevideli ;)
Myslím, že by sme radi pracovali na čo najväčšom počte anime, pretože je to úžasné médium a máme veľa príbehov, ktoré môžeme vyrozprávať. Ale stále je príliš skoro hovoriť o nových projektoch v akomkoľvek médiu – a ja stále musím dopozerať Edgerunners na Netflixe!! :)
Myslíte si, že má Lucy miesto v budúcnosti značky Cyberpunk?
Úprimne, nie, nemyslím. Lucyin príbeh bol dokončený v Edgerunners a jej miesto, ako aj jej budúcnosť, je v srdciach a myšlienkach fanúšikov. Každý o nej rozpráva iný príbeh a myslím si, že by to tak malo zostať.
S vydaním seriálu ožil aj záujem o hru, ktorá odvtedy zaznamenáva obrovský úspech prakticky každý týždeň. Ako to vnímate v CD Projekt RED celkovo a ako to vnímate vy osobne?
Všetci sú tu nesmierne šťastní, že hra zaznamenala akési oživenie a že ľudia sledovali (a milovali) Edgerunners a chceli v Night City stráviť viac času. Je to úžasné mesto plné príbehov, ktoré ma inšpirujú už niekoľko rokov a myslím si, že si zaslúži, aby ho navštívili milióny hráčov. Je to dôležité aj preto, že Edgerunners spolu s oživením Cyberpunk 2077 dokazujú, že tento svet má taký veľký potenciál – a stovky veľmi talentovaných ľudí roky pracovali na tom, aby tento potenciál oživili. Tento úspech je výsledkom ich tvrdej práce a my sa veľmi tešíme na budúcnosť!
Kyberpunk dnes zažíva novú vlnu popularity. Čo je podľa vás dôvodom a čím v žánri vyniká Cyberpunk: Edgerunners?
Žijeme v kyberpunkovej realite, preto tá popularita. Ak sa vám podarí spojiť sa so sci-fi, dotknúť sa ducha doby, vytvoriť vierohodnú realitu – ale takú, ktorá je zároveň založená na tom, aby sa ľudia mohli v príbehu vidieť – potom je tu šanca, že vynikne. A verím, že to je aj prípad Cyberpunk: Edgerunners. Ľudia cítia s postavami a vidia v nich a vo svete na obrazovke niektoré kúsky svojej reality.
No a na záver jedna spoilerová (takže ak ste seriál ešte nevideli, nečítajte ďalej.
Edgerunners nemajú práve happyend, pričom diváci väčšinou očakávajú šťastný koniec. Prečo ste sa rozhodli ukončiť príbeh takto?
Ako rozprávači sme naozaj len poslovia, vektor pre tento špecifický príbeh, ktorý sa má rozpovedať svetu. Je to určite tragický príbeh, ale odohráva sa v tragickom svete s tragickými postavami. Pre tento svet a tieto postavy by som skutočne tvrdil, že seriál mal pomerne šťastný koniec, ale všetko je relatívne :) Určite to mohlo byť horšie!
Ďakujem za rozhovor.