Níl bol odpradávna považovaný za kolísku Egyptskej civilizácie a zároveň za zdroj života pre túto inak vyprahnutú a nehostinnú časť sveta. Akokoľvek to bude znieť divne, Níl bude zároveň aj vaším najlepším kamarátom a najvernejším spojencom v ďalšom pokračovaní strategickej série Total War. V koži faraóna a aj za pomoci Nílu ovládnete okolité krajiny, vybudujete diplomatické zväzky, no i pevnou rukou udriete na všetkých, ktorí sa vám rozhodnú odporovať.

Nosným prvkom v ponuke herných módov v ďalšom prírastku Total War série je určite kampaň. Okrem nej môžete v základnom menu zvoliť samostatnú bitku, zapojiť sa do súbojov v multiplayeri, študovať replay záznamy alebo si zopakovať tutoriál. Kampaň je ale rozhodne najväčším lákadlom a majorita hráčov pri prvom spustení zrejme bude chcieť ihneď začať dobýjať celý Egypt (a okolie) v koži mladého, ambiciózneho Ramessesa. Nemusíte ale hrať iba za neho, celkovo je v ponuke 8 vodcov reprezentujúcich rôzne kultúry, pričom každý z nich má inak zložitú štartovaciu pozíciu a inak nastavené niektoré parametre. Mimochodom, vstupných premenných pre nastavenie kampane je skutočne veľké množstvo, od  umelej inteligencie, cez rýchlosť presunu, veľkosť armád, prírodné katastrofy, až po vypnutie možnosti ukladania hry. Všetky tieto parametre následne zaistia, že každá začatá kampaň bude  trochu iná než predošlá a znovuhrateľnosť je niečo, za čo môžeme Create Assembly Sofia pochváliť.

Brány Egypta sa vám otvárajú v časoch, kedy sa vláda predchádzajúceho faraóna blíži ku koncu a jedným z adeptov na trón je (v prípade, že si ho zvolíte) Ramesses. Jeho úlohu je niektorým z dostupných spôsobov nazbierať dostatok víťazných bodov na úspešné ukončenie kampane. Spôsobov ako nazbierať dostatok body je viacero - získavate ich za zabraté územia, návštevy ďalekých krajín, získanie titulu Faraón, ubránenie sa nájazdom morských ľudí, obsadením monumentov atď. Cesta k naškrabkaniu potrebného počtu bodov je však tŕnistá a bude si vyžadovať veľké manažérske i strategické zručnosti.

Total War: Pharaoh sa zaraďuje do kategórie grand strategy hier, čo znamená, že okrem veľkých ekonomických rozhodnutí, politických pletiek, diplomacie a náboženstva (v ťahovom režime) budete vykonávať aj mikro rozhodnutia počas súbojov až na úrovni skupiny vojakov (v reálnom čase). Úloh, alebo ak chcete, vrstiev, nutných pre zabezpečenie plynulého chodu impéria je požehnane. V prvom rade máte na starosti svojich poddaných. Tí môžu byť na vašej strane, ak budú šťastní, nebudú platiť vysoké dane, nebudú ich ohrozovať vojny a nepokoje. Alebo naopak, môžu sa búriť, ak ich životy v osadách a mestách budú stáť za ... nič. Rozvoj usadlostí súvisí s ďalšími aspektmi – potrebujete získavať zdroje, budovať armádu, rozširovať svoj politický a prípadne náboženský vplyv. Okrem samotných miest sa na mape nachádzajú aj malé základne, ktorým po obsadení taktiež môžete priradiť nejakú funkciu, ale kým u miest je to 4 až 12 rôznych budov (= funkcií), základne sú jednoúčelové.

Politikárčenie je reprezentované akýmsi ministerským klubom, kde vďaka pletkám, uplácaniu a intrigám viete na jednotlivé pozície v čele ríše dosadiť tých správnych ľudí. Najjagavejším postom v tomto klube vyvolených je, samozrejme, titul faraóna. Dostať sa na jeho trón môžete iba za cenu nazbierania najväčšieho počtu legitimacy bodov, ktoré získavate, ako inak, za vyhraté bitky, ale tiež za svoje aktivity v politike a ďalšie aspekty. Aby rôznych bodov, ktoré zbierate, nebolo málo, v hre sa ešte nachádzajú napríklad aj favour points, ktorými preukazujete svoju lojalitu voči rôznych božstvám alebo prosperity points, ktorými sa definuje celkový stav ríše. Všeobecne platí, že čím viac daných bodov máte, tým väčší je ich pozitívny účinok. Bohovia vám preukážu viac štedrosti, faraón získa pozitívne globálne schopnosti a podobne.

Panovník taktiež dokáže smerovanie svojej ríše pomerne zásadne ovplyvňovať vydávaním dekrétov. Tie si pre zjednodušenie môžeme predstaviť ako strom výskumu/vývoja, kde postupne odomykáte zákony podľa vašich potrieb. Zameriate sa na ekonomický strom? Na vojenský? Na náboženský?

Ďalšou neprehliadnuteľnou povinnosťou najvyššieho vodcu je umenie diplomacie. S blízkymi i ďalekými susedmi môžete obchodovať, uzatvárať aliancie, brať ich za vazalov a, samozrejme, vyhlasovať im vojny. Frakcií a klanov je v hre neúrekom, často sa bavíme o 50-60 rôznych záujmových skupinách a ako hovorí klasik, nie s každým sa dá byť kamarát. V momente kedy vám alebo vy niekomu vyhlásite vojnu a dôjde k stretu generálov či napadnutiu mesta, začína úplne samostatná časť hry, ktorou sú bitky armád.

Hra sa v čase boja prepína do realtime režimu, ktorý si síce viete podľa potreby zapauzovať, ale synchrónne sa pohybuje vaše i nepriateľské vojsko. Armáda funguje na báze oddielov, teda nedokážete príkazy udeľovať jednotlivcom, ale celým skupinám vojakov. Tieto skupiny sú zadefinované najmä svojím typom  - lukostrelci, šermiari, strelci z prakov, jazdci na kočoch - a následne tiež množstvom rôznych vlastností - typ útoku, typ obrany, morálka, stav zbroje, množstvo streliva, blízkosť generála atď. Úspech alebo neúspech na bojisku môžu ovplyvniť i počasie (vidíte predpoveď na pár dní dopredu a podľa toho môžete upraviť svoju stratégiu), ale i využitie reliéfu terénu, prepady zo zálohy, podpora od spriatelených národov a množstvo ďalších parametrov.

Napriek tomu, že na papieri tieto parametre sľubujú rôznorodé a zábavne súboje, opak je pravdou. Vďaka zasadeniu hry (Egypt v dobe bronzovej) a snahe autorom pridržiavať sa historických reálií, súbojový systém zásadne trpí malým počtom typov jednotiek. Máte tu skutočne iba niekoľko základných vojakov, či už pre boj na diaľku alebo na blízko, pár typov jazdeckých jednotiek, 3-4 obliehacie stroje, a to je zhruba všetko. Nie je to chyba autorov, je to „chyba” obdobia, do ktorého je hra zasadená.

Navyše, napriek tomu, že vaše vojská sa dokážu po krajine prepravovať aj na lodiach - a to násobne rýchlejšie ako pešo - akékoľvek lodné bitky úplne absentujú a stret dvoch ozbrojených plavidiel sa akoby zázrakom preteleportuje na najbližšiu pevninu. A akoby problémov so súbojmi nebolo málo, často zaštrajkuje AI, ktorá nepriateľské jednotky nechá bez pohybu stáť a nechá sa zmasakrovať, alebo naopak úplne nezmyselne naženie jednotky do istej záhuby.

Výsledný dojem z hry bude vo veľkej miere závisieť od toho, či sú pre vás dôležitejšie realtime bitky, alebo ťahové budovanie nezničiteľného impéria. Z dôvodov, ktoré sme uviedli vyššie, sme sa v neskorších fázach kampane ani nepokúšali bojovať ručne a výsledok ozbrojených stretov sme nechávali na automatický režim. Súboje sme odsunuli úplne do úzadia a starali sa iba o prosperitu ľudu a expanzívnu politiku zameranú na splnenie cieľov kampane. To bude asi zlou správou pre všetkých, ktorí majú prioritu nastavenú opačne a obľubujú sériu Total War práve kvôli súbojom.

Zaujímavým doplnkom regulárnej armády sú naopak generáli. Podobne ako obyčajné jednotky levelujú na vyššiu úroveň po vyhratých súbojoch, avšak ich prínos v boji je ďaleko vyšší. Poskytujú vojskám okolo seba auru, ktorá neraz dokáže zvrátiť priebeh bitky. Navyše pri generáloch je možné meniť aj výstroj, a to v pomerne širokom rozsahu (zbraň, brnenie,  koč, štít, poradcovia) odomykať tituly a v neposlednom rade posielať do bojov aj špeciálne vycvičené jednotky elitných bodyguardov.

Celým Egyptom sa z juhu na sever vinie modrá stužka Nílu a Níl je aj dominantou v grafickej prezentácii hry. Provincie v tesnom dotyku na živiny bohatého veľtoku prosperujú, sú plné zelene a života. Čím ďalej od veľtoku sa vyberiete, tým sa viac krajina sfarbuje do žlta až hneda a keď sa nebudete držať vychodených chodníčkov, v nekonečných púšťach vás čaká utrpenie a smrť. Grafika nie je dokonalá, ale vizuál presne trafil do témy starovekého Egyptu s ikonkami, pozadiami okien, ovládacími prvkami a artworkmi.

Z technických tém vypichnime ešte tri, dve pozitívne a jednu negatívnu. Negatívnou je nekonzistentný tutoriál. Jeho nekonzistentnosť spočíva v tom, že niektoré okná s nápoveďou sa otvárajú na pravej strane obrazovky, iné na ľavej. Jeden typ okien ostáva na obrazovke až do manuálneho zavretia, druhý sám po vypršaní času zmizne. Keď sa do toho primieša ešte váš poradca, ktorý komentuje, čo sa práve deje v krajine, najmä úplní nováčikovia budú chcieť na systém tutoriálu poslať prekliatie tisícok múmií. Na druhej strane váh je nástroj „reminder”, ktorý každé kolo ukazuje, s ktorým generálom ste ešte neťahali, že ste zabudli niektorého z ministrov podplatiť alebo, že v meste XY je možné postaviť ďalšie budovy. Pre niekoho bude tiež veľkým pozitívom kompletná česká textová lokalizácia

Umiestniť ďalšiu Total War hru do prostredia Egypta nebolo asi úplne najlepšie rozhodnutie. Bronzová doba jednoducho tvorcom príliš zviazala ruky a vidieť to najmä pri súbojoch. Malá rozmanitosť jednotiek a bitky, ktorým chýba poriadna šťava, ťahajú hodnotenie nadol. Naopak manažment dynastie a celá budovacia stránka hry sú zábavné a vydržia na dlho. Dôležité teda je, ktorú z dvoch tvári Total War: Pharaoh budete preferovať a či budete ochotní sa preniesť cez nedostatky jednej z nich.