Svet sa blíži ku koncu. Populácia sa každým rokom zmenšuje, a preto sa neustále vydáva nejaké nové družstvo k centru pokriveného Paríža s cieľom poraziť gigantickú maliarku. Ona totižto každým rokom premaľovaním roku odráta z kalendára ďalšie číslo, a tak vymaže z existencie všetkých ľudí daného veku. Nastáva tak už rok 33 a my sa s tímom vyskladaným z protagonistu Gustava, Lune a najmladšej členky Maele vydávame na zatiaľ poslednú expedíciu, pomenovanú Claire Obscur: Expedition 33.

Podivná a predsa veľmi pútavo unikátna premisa príbehu ma okamžite pri prezentácii francúzskych autorov zo Sandfall Interactive pohltila a ja som hneď vedel, že sa práve pozerám na to najšťavnatejšie z Gamescomu!

Už hneď zo začiatku bolo jasné, že Expedition 33 je pomerne jedinečný projekt, ktorý po dobu troch rokov potichu a nenápadne vyvíjal s láskou k žánru pomerne malý tím nadšencov. Hra by sa dala označiť za akýsi podivný mix starších Final Fantasy titulov s novodobými veľkorozpočtovými akčnými adventúrami od Sony. Je síce pravda, že počas polhodinového okna sme sa pozerali iba na to, ako hrali vývojári hru priamo pred nami, a tak nedokážem presne povedať, nakoľko skriptované toto demo bolo, avšak kombinácia taktických súbojov s voľným prieskumom semi-otvorených svetov vyzerala bravúrne.

Najskôr sa teda asi oplatí vysvetliť fungovanie voľného pobehovania po mape. Hlavným protagonistom hry je Gustave, avšak je možné ľubovoľne sa zmeniť aj na zvyšné dve postavy, s ktorými budete objavovať túto pokrútenú francúzsku metropolu. Paríž prechádza v tomto pokrivenom a prekrásne zničenom svete kadejakými zmenami a teda aj keď narazíte občas na dobre známe či ikonické štruktúry, častejšie budete putovať iba veľmi biodiverzitne bohatými lokáciami preplnenými abstraktnom. Prejdete tak už tradičnými levelmi v púšti, pod vodou, na zelených pláňach či v zasnežených horách, avšak nikdy nebudete mať pocit, že ste podobný kraj už niekedy videli. Autori si totižto dali extrémne záležať na tom, aby sa v pozadí stále niečo hýbalo, svet pôsobil živo a hrozivé veci sa črtali na horizonte. Svet sa akoby aktívne rozlieva a mení na prach pred vašimi očami a umelecké smerovanie autorov dokážem jedine ako veľkú poctu prirovnať práve k tvorbe From Software. Jednoducho orgazmus pre oči, navyše aj s úžasnou fidelitou.

Lokácie vo svete budú, ako som už vyššie spomínal, väčšími aj menšími semi-otvorenými svetmi, medzi ktorými sa budete presúvať v rámci príbehu a dokonca v nich občas narazíte aj na nejaké NPC postavy, napríklad v podobe potulných obchodníkov. Občas sa však vrátite aj naspäť do kaštieľa, ktorý predstavuje bezpečný HUB a aj v ňom citeľne vnímate progres príbeh. Postretnete tu aj nemú a mŕtvo vyzerajúcu postavu menom Curator (tak trochu pripomína dementorov), ktorý sa stane pomocníkom na vašej ceste alebo aj tréningovým terčom pre útoky.

A keď už som pri tých útokoch, taktické súboje som v úvode označil za inovatívne, a to najmä pre aktívne zapojenie hráča. Autori sa menej spoliehajú na náhodu a pasívne efekty, preto zapájajú do súbojov aj nejaké tie QTE, vťahujúce hráča viac da súbojov. Nakoľko osobne nie som najväčším fanúšikom tradičných taktických kombat mechaník, tento aktívnejší prístup mi maximálne vyhovuje. V momente útoku nepriateľa môžete stlačiť tlačidlo pre dodge či parry, presne v momente útoku člena vašej partie zas tlačidlo pre útok, a tak podobne, čím sa vám napríklad vytvorí okno pre stunlock alebo vážnejšie poškodenie cieľa. Okrem rôznorodých tuctových nepriateľov, voľne sa potulujúcich po svete, narazíte však aj na bossov a vývojári nám v deme ukázali jedného z nich. Obrovská kreatúra menom Goblu pripomínala trola s podivnou maskou a rituálnym perím na hlave a kombináciou elementárnych útokov a náprahov končatín efektívne ničil expedíciu 33. A dal by sa celkom efektívne prirovnať k Bardovi z League of Legends. Súboje samé osebe teda rozhodne nebudú žiadnou prechádzkou v ružovej záhrade.

Precíznosť a dôraz na detaily sršia nielen z celkového dojmu, ale aj zo špecifických drobných aspektov, akými sú napríklad fantastické animácie, bombastické particle efekty a nádherná srdcervúca hudba, ktorá je, mimochodom, premiérou pre skladateľa zo štúdia. Ak by vás skladby zaujímali viac, tak okrem ich útržkov v traileri nájdete už tri piesne z hry aj na streamovacích platformách. Všetko, čo sa deje na obrazovke, pôsobí veľmi premyslene a nikdy sa nestala hra neprehľadnou. Navyše vyzerala skutočne nádherne, a to nie len po stránke prostredí, globálneho vizuálu či dizajnu tohto steampunkovo-magického, post-apokalyptickehého sveta, ale aj v rovine postáv, dabingu a vysokým rozpočtom rezonujúcich prestrihových scén. Hrdinov si budeme môcť ešte dokonca aj ľubovoľne vyobliekať, a to najmä vďaka veciam, ktoré zanechali na svojej púti predchádzajúce expedície.

Osobne sa budúcoročného vydania tejto chuťovky už neviem dočkať a s prísľubom 30 hodín hrateľnosti sa je očividne aj na čo tešiť. Hra príde na PC, PS5 a Xboxe Series X/S, kde bude hneď v prvý deň k dispozícii aj cez Game Pass. 

P.S. Poslednou vtipnou bodkou za týmito dojmami je situácia, ktorá v rámci prezentácie hry vznikla. Osobne som si dizajn protagonistu Gustava už od ohlásenia extrémne spájal s hercom Robertom Pattinsonom a aj keď by ste mnohí asi namietali, samotní vývojári vraveli o širokej škále inšpirácií tímu umelcov pre jeho dizajn. Vrchol tohto prúdu myšlienok som však dosiahol v momente, keď som vošiel do miestnosti na stretnutie s Expedition 33 a všimol som si, že vývojár, hrajúci pred nami naživo demo, sa extrémne na Gustava podobá tiež. Po opýtaní na tento aspekt hry z neho vypadlo, že tri roky sedel vedľa hlavného dizajnéra postáv a ten si zobral inšpiráciu práve aj od svojho kolegu. Má tak 50% zásluhu na tvári hrdinu a ja už nechám na vás analýzu fotografie, aby ste posúdili, koľko percent jeho DNA vlastne tvorí Thomas Howard z filmu Lighthouse…