Supermassive games sú známi svojimi interaktívnymi hororovými adventúrami a teraz sa môžeme vrátiť k ich prvému titulu z tohto žánru, a to Until Dawn. Ten spravili v roku 2015 pre PS4 a teraz sa hra vracia v remasteri pre PC a PS5.

Firma pôvodne robila pre Sony len menšie arkádovky a pohybové hry, ale až Until Dawn ukázal, čo v týchto vývojároch skutočne je. Žiaľ, následne ich Sony hneď zavalilo prácou na VR tituloch, a tak od nej odišli, aby sa mohli venovať žánru, v ktorom sa našli, a to hororu. Spustili svoju Dark Pictures sériu, do ktorej priniesli hneď niekoľko titulov, popritom vydali aj The Quarry a nedávno aj The Casting of Frank Stone a pustili sa aj do Little Nightmares série.

Ale vráťme sa k ich Until Dawn. V ňom ukázali svoj zmysel pre horor, kde zaviedli skupinku mládežníkov do chaty v lesoch a hráči mohli sledovať skutočný horor, ktorý zažívali. Vtedy ešte na PS4, ale Sony v poslednej dobe rozbehlo remastery a nechalo Until Dawn štúdiu Ballistic Moon prepracovať pre PC a PS5. To vylepšilo textúry, objekty, ale spravilo aj iné úpravy do hry, či už kamery alebo scény a pridalo aj dve potitulkové scény, ktoré akoby naznačovali pokračovanie. 

Od samotnej hry čakajte prakticky slasher horor prepracovaný ako interaktívny film, respektíve kinematický walking simulátor. K tomu sa pridávajú rozhodnutia, ktoré vás povedú k rôznym koncom a aj k prežitiu alebo úmrtiu hlavných postáv. Samotná hrateľnosť tu je čisto o prechádzaní na určité miesta, zobratí predmetov alebo len ich aktivovaní, pridávajú sa aj občasné potreby rýchlych reakcií na streľbu a množstvo quicktime eventov (veľa vecí si však viete vypnúť). Nie je tu väčšia hĺbka hrateľnosti ani komplikovanosť a ide hlavne o zážitok z príbehu a o to, ako sa rozhodnete a ovplyvníte ho. Rozhodnutí sú tu desiatky, pričom niektoré sú výrazné, niektoré vytvoria motýlí efekt, ktorý sa prejaví neskôr a niektoré rozhodnutia sú len naoko s rovnakým výsledkom.

Samotný príbeh bude kráčať presne v šľapajach teenagerských hororových filmov, kde mládež vždy niečo naháňa a aj zabíja a, samozrejme, nechýbajú zvraty, prekvapenia. Z umiestnenia tu čakajte chatu, temný les, sanatórium, staré bane, prakticky všetko na čo si v tomto žánri spomeniete, a to aj od duchov, vrahov s maskou a aj monštrá. Je to zvláštny, miestami sa až príliš prekombinovaný mix všetkého možného, ale nakoniec sa to dobre pospája. Samozrejme, časté nelogické správanie sa teenagerov nebude chýbať, to patrí k tomto žánru.

S ôsmimi teenagermi sa dostávame na horskú chatu počas zimy, kam prišli stráviť víkend. Presnejšie sa tam dostávame rok po ich prvom podobnom víkende, na ktorom sa niečo stalo. Vracajú sa späť, aby si zaspomínali, ale teraz zažívajú oveľa podivnejšie veci, ktoré ich vtiahnu a nepustia... až do svitania.  Budeme ovládať jednotlivé dvojice postáv, spoznávať ich, prechádzať nimi zdanlivo pokojným prostredím, ktoré sa čoskoro zmení na krvavý kúpeľ. Koľko z postáv prežije, bude záležať len od vás a vašich rozhodnutí.

Hra nás postupne prevedie kapitolami rozloženými po hodinách na celú noc. Budú to stále ťažšie hodiny, stále náročnejšie pre teenagerov, ale spolu s tým, ako sa blíži ráno, sa bude stále viac vyjasňovať, čo za tým všetkým stojí. Kapitoly bude prekrývať rozhovor psychiatra, ktorého si zahral Peter Stormare, s pacientom, ktorého sa bude pýtať na situáciu a jeho vzťah k postavám. Mimochodom, samotné postavy teenagerov tiež prebrali známi herci. Uvidíte napríklad Hayden Panettiere alebo Ramiho Maleka, ale je medzi nimi aj Brett Dalton a Meagan Martin. Všetci svoje úlohy zahrali veľmi dobre a vďaka tomu sú prestrihové scény pôsobivé.

Celé to má veľmi dobrú atmosféru, niekedy pôsobivé kompozície, parádne strihy kamery a často to pôsobí filmovo, ale niekedy vidieť, akoby autori zabudli, akú hru robia. Neviem, v koľkých prípadoch je to remasterom, alebo či to tak bolo aj v origináli, ale niekedy mi nesadla hudba, inokedy boli príliš veľké miestnosti, ktoré nevyzneli dobre a ničilo to filmový dojem. Rovnako občasné použitia fixnej kamery vyznievajú rušivo.

Celková dĺžka hry je okolo 6-7 hodín, výrazne to nepredĺžite, ani neskrátite, keďže tempo je určené. Ale keďže rozhodnutí je veľa a rovnako aj vecí na zbieranie, viete hru prechádzať znovu a skúšať iné možnosti prechádzania. Môžete skúšať, či vám prežijú všetky postavy, či nájdete všetky totemy a ďalšie veci na zbieranie do kolekcií. Zároveň aj to, či aktivujete všetky butterfly efekty.  K tomu pri všetkých postavách môžete sledovať štatistiky ich vzťahov k ostatným a ich charakter, ktorý tiež budujete rozhodnutiami.

Technicky je hra pekne spracovaná, autori z Ballistic Moon hry naportovali na Unreal Engine 5 a skutočne ho veľmi dobre využili. Či už na kvalitné textúry, detailné prostredie, alebo na dynamické nasvietenie a prídavky všetkých moderných prvkov, ako upscalingy,  frame generation a aj Ray tracing. Spolu tak na 4K na RTX 4080 dosahuje okolo 100 fps, čo je pekný framerate, nie najvyšší, ale výkonovo hra nie je problematická. Minimálne na PC. Podľa testov na PS5 to nie je až také stabilné a framerate klesá. 

Vizuálne je hra pôsobivá takmer všade, parádne sú detaily tvári postáv, ich výrazy, prestrihové scény. Možno škoda, že animácie, alebo aspoň nie všetky animácie, boli prerobené a niekedy na postavách vidieť, že ich pohyby nie sú také plynulé a ladné, ako by mohli byť, špeciálne pri chodení. Samotné ovládanie je na PC decentne prepracované na šípky a myš. Postavy idú pomaly a miestami zatáčajú ťarbavo, ale nie je to hra, kde máte byť rýchli a šikovní. Jedine, kde musíte byť šikovní, sú quicktime eventy alebo minihry na presné vycentrovanie paličky.  Sú to jednoduché veci, ktoré však môžu otravovať, ale, našťastie, autori pridali do nastavení možnosti úplne ich vypnúť a sústrediť sa len na ovládanie postáv a nasávanie príbehu. Čo však nezrušíte, sú niekedy zbytočne prekomplikované otvárania alebo odomkýnania vecí. Napríklad musíte jedným klávesom aktivovať odomkýnanie, následne ďalším vsunutie kľúča, potom druhým otočenie, tretím potiahnutie dverí. To je na dnešnú dobu už zastarané a zbytočné. Nepridáva to hrateľnosti na atraktívnosti. Našťastie, až takých prekombinovaní nie je príliš veľa.

Z technického hľadiska má hra len malé nepríjemnosti, ktoré by sa dali dotiahnuť. Napríklad polminútové naťahovanie shaderov pri každom spustení, alebo posledný patch spravil nejakú chybu s upscalingom, kde obraz je v nízkom rozlíšení a treba ísť do nastavení a hocičo zmeniť, aby sa aktivovalo vysoké. Respektíve jedno nastavenie Ray-tracingu sa stále nechce uložiť a treba si ho vždy po spustení zaškrtávať. Mimochodom, Ray tracing je tu na odlesky a ambient occlusion, ktoré vytvára lepšie nasvietenie a lepšie zasadí objekty do obrazu. Celé je to vernejšie. Čo však chýba a hlavne ku hry konci mi vadilo, bola takmer nulová dynamika vody, ktorá sa určite v Unreal engine dá jednoducho zapnúť.

Keďže je to Sony hra, aj tu čakajte zapracované PSN prihlasovanie. To väčšina PC hráčov nemusí, aj keď nie je problém prihlásiť sa. Čo je skôr zvláštne, niekedy hry chcú povinné prihlásenie, niekedy nie. Napríklad Ragnarok odo mňa chcel prihlásenie, od niekoho iného nie, Until Dawn nechcel a bolo len voliteľné, na Steame niekto píše, že to musel obchádzať.