Občas sa zdá, že sa doba medzi vydaním hry a prípravou jej remastru alebo dokonca remaku čoraz viac skracuje. Tak sa nám tu dostávajú nové verzie hier, ktoré to nutne nepotrebujú. Teda aspoň od niekoľkých vydavateľov. Pre taký remaster/remake je potom náročné obhájiť svoju existenciu. Pred podobnou úlohou sú teraz holandskí Vertigo Games s Arizona Sunshine Remake. Pôvodná hra vyšla v roku 2016 a stále si ju dokážete zahrať na PC, Questoch a cez redukciu PSVR1 aj na PS5. Prečo by ste tak dnes mali siahnuť po remaku?

Bola to vlastne jedna z prvých takých väčších VR hier s výraznejším marketingom. Bohužiaľ, až tak nevybočila z koľají toho, čo sa vtedy robilo – bolo to krátke a hrateľnostne časom trochu plytké, aj keď stále zábavné. PSVR verzia navyše trpela tým, že bol headset postavený na obmedzenej technológii. Takže kým s Vive headsetom ste hrali hladko, na PS4 vás čakali problémy. Remake sľubuje, že opravuje chyby, vylepšuje hrateľnosť a pridáva aj všetok obsah, ktorý doteraz vyšiel. Dostávate tak naozaj pekný balík zombie akcie, ktorý neprejdete za dva večery.

Čo všetko tu teda dostanete? Remake pôvodnej kampane Arizona Sunshine, k tomu režim Hordy a aj dve expanzie The Damned DLC a Dead Man DLC. Ak nepočítam Hordu, príbehy základnej hry a expanzií prejdete za nejakých 5 hodín. Nie je to veľa, ale už je to lepšie ako len základ. No a Hordu si potom môžete užívať dookola s tromi ďalšími priateľmi v online kooperácii. Máp síce nie je veľa a vychádzajú z hlavnej kampane, ale dokážu zabaviť, keď bojujete spoločne proti vlnám zombíkov. Kooperačne si viete zahrať aj kampaň a expanzie, ale len s jedným ďalším hráčom online. Aj tak to ale ďalej pekne rozširuje možnosti hry.

Čakajú tak na vás tri príbehy, z ktorých ten najdlhší je v základnej hre. V nej sa ujmete úlohy bezmenného človeka, ktorý vo svojej jaskyni niekde v Arizone prežíva uprostred zombie apokalypsy. Každodennú rutinu (a tutoriál) čoskoro naruší jeden nešťastný zombík, ktorý sa pokúsi dostať do vášho kempu. To ale nie je až také veľké prekvapenie. Tým je rádio niekde obďaleč, z ktorého sa ozve slabý signál. Žeby nádej na záchranu? Je na vás, aby ste sa vydali ďalej a s týmto bezmenným hrdinom sa pokúsili dostať z tohto pekla.

Cesta preč ale vedie cez niekoľko kapitol, kde sa budete túlať nielen po arizonskou horúčavou zaliatych cestičkách a skalách, ale schladíte sa v nie až tak opustených baniach, kde na vás čaká niekoľko nepríjemných prekvapení. Následne sa dostanete aj do vojenského komplexu, kde sa armáda snažila brániť proti hordám nemŕtvych, ale úplne to nevyšlo. Až nakoniec zavítate do malebného mestečka Sunshine, kde by sa to všetko malo skončiť. Alebo nie? Príbeh nie je nejaký nečakaný, ale párkrát sa s vami autori zahrajú. Váš hláškujúcí hrdina tu a tam stratí nervy, čím podčiarkne svoju zdanlivo bezvýchodiskovú situáciu.

Expanzie majú samostatné príbehy a svojimi koncami prekvapujú ešte viac. Obe vám predstavia udalosti ešte pred príbehom základnej hry. Dead Man DLC dokonca recykluje navštívené lokality a pozriete sa tak do už známych miest, ale v čase, keď tam bolo ešte aspoň trochu života. Uvidíte tak, ako sa veci pokazili. Hra nevysvetľuje pôvod zombie nákazy, ale uvidíte, ako to armáda nezvládala. V Dead Man sa tak z vás stane americký vojak Dockson na základni, kde sa nákaza rozšírila. Teraz sa musíte pokúsiť to nejako zastaviť a to pomocou bomby.

The Damned je na tom podobne, čo sa týka konca a aj celého poňatia príbehu. Akurát teda netrvá len 30 minút, ale prejdenie tohto DLC vám zaberie zhruba hodinu. Opäť preberáte úlohu vojaka, ktorý je so svojim tímom vyslaný obnoviť prísun energie z vodnej elektrárne, čo by malo pomôcť armáde v boji proti hordám nemŕtvych a hlavne dodať dosť šťavy na odpálenie rakety s bombou. Akurát teda z vášho tímu nikto iný neprežil, takže sa do priehrady musíte vydať sami, všetko tam nakopnúť a ešte sa pokúsiť úspešne a hlavne nažive utiecť. Tu vás aspoň čakajú nové prostredia, keďže toto DLC nerecykluje základné tak ako Dead Man. Navyše sú aj pomerne zaujímavé.

Pôvodnú hru som recenzoval pred 7 rokmi a okrem ťarbavého ovládania s PlayStation Move ovládačmi a neduhov spojených s prvou generáciou PSVR mi časom začali prekážať schematické misie. A to sa vlastne nezmenilo. Prejdete si tu niekoľko rôznych kapitol na rozdielnych miestach, ale časom zistíte, že stále to má rovnakú schému. Niekde to prekáža viac, inde zase menej. Záleží na konkrétnej pasáži a ako dobre je nadizajnovaná. Sú tu tak chvíle, kedy vám naozaj neprekáža, že zase robíte to, čo ste už predtým robili niekoľkokrát. No a sú tu aj chvíle, kedy sa pri hraní cítite možno aj trochu otrávene.

Čo si pod tým vlastne predstaviť? Chodíte prostrediami, zbierate zbrane a aj masky či klobúky, aby ste svojej postave dodali niečo unikátne. Tu a tam vystrieľate pár zombíkov, aby ste pokročili ďalej. Ale potom príde zlom. A príde vždy, v každej misii minimálne raz, ale pravdepodobne aj viackrát. Zrazu nemôžete ísť ďalej. Pred vami je zamknutá brána alebo nejako inak blokovaná cesta. Tak sa vydáte jednou bočnou cestičkou a na jej konci nájdete napríklad kľúč. No a v tom na vás hra spustí obrovskú vlnu zombíkov, ktorí sa neraz spawnujú aj úplne z ničoho rovno pred vašim nosom.

Časom tak začnete jasne hru čítať a presne viete, kde vás bude chcieť takto „prekvapiť“. Vybavíte sa tak správnymi zbraňami, naberiete muníciu a aj keď sú tie vlny obrovské a vedia dať zabrať, zvládnete to. Ešte aj budete tušiť, odkiaľ presne na vás zombíci začnú útočiť. Je trochu škoda, že si autori vytvorili túto schému a dookola ju recyklovali. Občasné osvieženie by hre len prospelo. Navyše sa to presne takto isto deje aj v oboch expanziách. Idete plynulo ďalej, hra vám do cesty položí prekážku, získate prostriedok na jej prekonanie, no hra na vás vyšle hordu. A takto dookola. Niežeby ste sa nudili, to vôbec, akurát by ste chceli naozaj nejaké spestrenie.

A prečo to aj napriek tomu dokáže zabaviť? Kvôli akcii. Hra ponúka naozaj pestrú paletu rôznorodých zbraní, pričom ide neraz aj o to, aby ste si jednoducho našli svojho favorita. Je tu niekoľko druhov munície, ale v zásade je úplne jedno, aký samopal budete mať, munície je pre všetky rovnaká. Rovnako to platí pre brokovnice a aj pre pištole. Takže si budete hľadať kúsky, ktoré vám najviac vyhovujú. Pritom niektoré dokážu napáchať poriadnu paseku medzi zombíkmi, takže hlavy lietajú vzduchom. Navyše expanzie prinášajú ďalšie zbrane. Akurát teda škoda, že si ich užijete len pomerne krátko.

Ovládanie teraz funguje naozaj dobre, teda aspoň väčšinu času. Tu a tam sa stále stane, že rukou úplne neuchopíte to, čo chcete, ale väčšinu času to funguje dobre. takže vyberáte zbrane z puzdier, strieľate z oboch rúk, hádžete granáty a podobne. V každej ruke môžete mať zbraň, platí to aj pre melee zbrane. S nimi si užijete zase trochu iný druh akcie. Možno škoda, že toho veľa nevydržia a po pár úderoch sa rozpadnú, ale ich ponuka je naozaj pestrá a môžete sa tu oháňať naozaj všetkým možným. A navyše na každej ruke máte jeden „slot“, kam môžete vložiť jedlo, granát či nejakú inú vec, odkiaľ ju potom môžete vytiahnuť. Rovnako dobre a intuitívne už fungujú aj interakcie. Takže všetko to, čo mi znechutilo hranie pôvodnej hry na prvej generácii PSVR, teraz už funguje dobre.