Vždy som chcel do recenzie napísať recept. Ako ten tradičný test, či čitatelia čítajú aj viac ako hodnotenie a možno ešte plus/mínus body. Podľa diskusií to tak totiž často nevyzerá a bolo by zaujímavé sledovať, koľko ľudí by si ho všimlo. A dnes mám veľmi dobrú príležitosť. Dnes sa totiž pozrieme na hru, na ktorú dostanete chuť už len čo začujete jej názov. Volá sa totiž Arizona Sunshine a ak si chcete doma namiešať Arizona Sunshine, budete potrebovať jeden diel rumu, jeden diel studenej kávy a jeden diel vanilkovej zmrzliny. Ak na miešanie príliš nie ste a radšej strieľate zombíkov do hlavy, je tu pre vás Arizona Sunshine od Vertigo Games.

Hru som si prvý raz vyskúšal snáď na začiatku roku 2016, možno aj skôr. Vtedy to bol jeden z najväčších titulov vo vývoji pre virtuálnu realitu. Postupne sa ale vývoj v tejto oblasti rozbehol a podobných produktov je tu dnes hŕba, pričom si vo VR už dokážete zahrať aj väčšie tituly. Akčný ťahák pre virtuálnu realitu tak zrazu potreboval viac, aby presvedčil hráčov pri už nie takej malej konkurencii a teraz sa musí pasovať s ďalšou. Po minuloročnom vydaní pre Oculus Rift a HTC Vive totiž hra prišla aj na PlayStation VR, kde je ponuka tiež už celkom životaschopná a len v akčnom žánri nedávno vyšiel napríklad Farpoint.

Arizona Sunshine si však jasne vymedzuje svoje publikum už samotnou témou. Aj keď to z názvu možno nevyplýva, hra vás vrhne do sveta plného nemŕtvych, kde sa musíte poriadne obracať, aby ste vyviazli živí. Nemá vám kto pomôcť, okrem prozreteľne porozhadzovaných zbraní a nábojov, ktoré počas svojej púte naprieč údolím v Arizone nájdete. Ocitnete sa v postave síce bezmenného, no poriadne ukecaného hrdinu, ktorý si neodpustí  štipľavé poznámky a nešetrí ani nadávkami. Zjavne sa niekto snažil nabudiť atmosféru filmového Deadpoola. Dabing postavy je celkom dobrý, horšie však je, že práve tie neustále poznámky a rozprávanie samého so sebou vám už od polovice hry pôjdu hore krkom. Čiastočne aj preto, že sa niektoré hlášky začnú opakovať.

Kým menu a jeho ponuka vás zoberie do obytného prívesu, kde si vyskúšate pohyb a orientáciu, priamo príbeh hry vás už zavedie do jaskyne, v ktorej náš hrdina žije. Idylku plnú spacákov a jednoduchých zásob naruší prikotúľaná hlava, ktorá však ešte stále žije. Siahate tak po zbraní a ukončíte jej trápenie. A práve cestou von pri hľadaní zvyšku tela sa začína hra. Hneď v úvode si tiež všimnete niekoľko pekných nápadov, no tiež niekoľko prvkov, pri ktorých začnete tušiť, že toto vás bude o 2 hodiny strašne otravovať.

V prípade Arizona Sunshine sa veľká porcia herného zážitku odvíja od toho, kde a ako hru hráte. S brokovnicou v ruke je to pekne krvavé rošambo, no hra si neraz vyžaduje, aby ste strieľali niečo vo veľkej diaľke, čo na PS VR vyzerá, bohužiaľ, dosť zle. Totiž v diaľke sa len hmýri zhluk pixelov, ktorý pravdepodobne predstavuje postavu, ktorej by ste mali trafiť do hlavy, ak chcete šetriť náboje. A hrať hru s PS Move ovládačmi je otravné peklo. Dôvodov je hneď niekoľko. Určite ste čakali, že technické limity budú medzi nimi a tak to aj je. Kamera nemá veľký zorný uhol a pri takejto hre by ste potrebovali snímanie pohybu v 360°, čo vám spolu s ovládačmi neposkytne.

S Move ovládačmi môžete mať v každej ruke jednu zbraň, prípadne baterku, granát, alebo nejaký predmet. Každou tak mierite nezávisle a šikovne je vymyslený inventár. Máte totiž svoj zbrojný opasok. Dve zbrane máte v rukách, dve po stranách a menenie prebieha tak, že jednoducho siahnete do opasku. Aj nabíjanie zbraní prebieha podobne, kedy tlačidlom vyhodíte zásobník a nasadíte nový. Rovnako tiež vyberáte granáty a celé to pôsobí organicky a zábavne. Krížom je však pohyb, či už je to vás pohyb po svete, alebo pohyb vašej postavy.

Rozhliadať sa môžete headsetom, pokojne sa môžete aj otočiť, no vtedy kamera nevidí ovládače. Na otáčanie tu tak slúžia tlačidlá, ktoré vás otočia vždy o 60°, čo nie je práve najpresnejšie. Ani najpohodlnejšie. Chodenie po svete taktiež neprebieha tak, ako ste z FPS na konzolách zvyknutí. Po svete sa totiž teleportujete. Niekde zamierite jedným z Move ovládačov, stlačíte tlačidlo a zrazu ste tam, už sa musíte len správne otočiť. A toto všetko sú skôr prekážky medzi vami a zábavou, čo je obrovská škoda. S Move sa to ale asi lepšie vymyslieť nedalo.

Síce som nemal možnosť vyskúšať si hranie s Aim ovládačom, no s ním je údajne hra najlepšia. Vtedy využívate rovnakú schému ako s DualShockom, kedy máte len jednu obojručnú zbraň a mierite prednou rukou a strieľate zadnou. Hra vtedy už s DualShockom pôsobí oveľa príjemnejšie, aj keď stále môžete naraziť na nejaké menšie nepríjemnosti, stále sa teleportujete a stále sa musíte točiť. Avšak výrazne viac využívate analógy (aj na Aim ovládači), čo je samo osebe oveľa pohodlnejšie. Navyše sa takto v hre dostanete aj k iným zbraniam. Osobne si myslím, že práve o nich je hra.

Zbraní je tu naozaj veľa, pričom sú zväčša rozdelené do 4 typov a v rámci každého typu nájdete rozdielne kúsky. Majú však v rámci rovnakého typu spoločný druh nábojov, čo výrazne zjednodušuje manažment. Celkovo tak do rúk dostanete naozaj slušnú ponuku, za ktorej celé odhalenie hra dokonca ponúka trofej. Vhodné je zbrane kombinovať a vždy mať v rukách také, aby sa vám nestalo, že vám raz dôjdu náboje. S brokovnicou je to najväčšia zábava, no siahnete si aj na snajperku a guľomet. Najčastejšie však budete držať klasické pištole v niekoľkých podobách.

A kým akcia baví, samotná hrateľnosť pôsobí dosť schematicky. Nie tak, aby vám to vyslovene prekážalo, no nakoniec budete radi, že hra zaberie len nejaké 3-4 hodiny v príbehovom režime. Prechádzate úzkymi cestičkami, dostanete sa na otvorené priestranstvo, ktoré vyčistíte, no zrazu sa nemôžete dostať ďalej. Potrebujete kľúč či niečo podobné, tak sa vyberiete hľadať, čo spustí hordu nemŕtvych, ktorým sa musíte brániť. Prežijete a idete ďalej. To je spestrené hľadaním naozaj štýlových masiek, ktorými môžete trochu upraviť svoj vzhľad, no tiež musíte sledovať svoje zdravie a dopĺňať ho jedlom. Naozaj akurát na tie 4 hodiny. Zachraňujú to však rôzne prostredia, či je to kaňon, baňa, alebo opustená základňa.

Ak by sa vám kampaň málila, máte možnosť hrať ju vo dvojici online, rozohrať ju v Apocalyptic režime a čeliť poriadnej výzve. Druhým veľkým režimom je však Horda, ktorú si môžete zahrať až s trojicou ďalších hráčov online. Pravidlá určite poznáte, pohybujete sa po (v prípade tejto hry veľmi) malom území, kde máte len základné vybavenie a postupne čelíte silnejším vlnám nepriateľov z každej strany. Horda celkom slušne predlžuje hrateľnosť a dokáže ešte zabaviť po prejdení príbehu. A keď už za hru dáte vysokých 39,99 €, pridáva hre aspoň nejakú ďalšiu hodnotu.

Nie je to o tom, že by sme boli prejedení zombíkmi. Dokonca to nie je ani o tom, že by VR koncept nefungoval. Arizona Sunshine má problémy úplne inde. Kým gunplay zabaví a zbraní je tu veľká hromada, za vysokú cenu toho nakoniec dostanete relatívne málo. Navyše sa zábava vo veľkom odvíja od toho, s čím hru vlastne hráte. Vlka samotára na tie 4 hodiny kampane a nejakú tú ďalšiu hodinku hordy zabaví, no oplatí sa do nej ísť hlavne tým, ktorí dopredu budú vedieť, že hru budú mať s kým hrať dlhodobo. A a ideálne majú poruke ešte Aim ovládač pre PS VR, aby sa netrápili s nemotorným otáčaním, otváraním dverí a inými interakciami.