Nebude veľkým prekvapením, ak ďalšiu hru s prívlastkom survival hodíte automaticky cez palubu. Dopyt po projektoch, v ktorých musíte prežiť, postaviť sa na nohy a postaviť takú chalupu, že z nej padne každý na zadok, už bol dostatočne naplnený. Máme ich tu dostatok. Sto plus jednu patlaninu so zombíkmi, pád na neznáme planéty, stroskotanie na ostrove číslo tri-štyri-päť a ďalšími zástupcami prežitia na jedno kopyto. A potom je tu Dynasty séria, ktorá si ide tvrdohlavo a v rámci možností aj úspešne to svoje.

Sengoku Dynasty je však trochu iný survival. Isteže, budete tu rúbať stromy, zbierať kamene, trhať rastliny či plody a loviť zver. Tentoraz je to viac stratégia, respektíve postupným napredovaním príbehom sa viac staráte o svoju osadu ako o vlastný žalúdok. Novú domovinu postupne rozširujete, prijímate nových ľudí, zakladáte ďalšie sídla a ak sa vám bude máliť, môžete splodiť potomka. Na začiatku vám bude úplne stačiť, ak vám do zadnice nebude hrýzť divá sviňa (a nebude to jemnučké hryzkanie) a dostanete možnosť si hodiť do brucha niečo teplé, zložiť hlavu pod provizórny prístrešok a odpočinúť si.

Ak ste sa v minulosti ponorili do niektorej z Dynasty hier, už čiastočne tušíte koľká bije. Aby sme nechodili okolo horúcej kaše: stredoveké dobrodružstvo sa roky postupne zdokonaľuje, farmárčenie až tak nezabodovalo a má tvrdú konkurenciu. Drevorubačom sa príliš skoro vytupili sekery, na divoký západ sa ani neoplatí vydať. A japonskí stroskotanci? Tak tí majú pred sebou príliš mnoho práce, občas nezmyselne kĺžu po povrchu, ale s ich zachraňovaním strávite desiatky hodín a ani nebudete tušiť ako ten čas ubehol.

Rovno sa priznám, že na survival hry mám slabosť. Užívam si počiatočnú snahu prežiť za každú cenu, postupné otváranie nových možností, napredovanie a rozširovanie svojho skromného kráľovstva. V momente, kedy je toho už príliš mnoho, surovín toľko, že si ich človek nezapamätá, reťazec kombinácii predmetov zamotaný ako vianočné svetielka, tak strácam záujem. Simulátor prežitia sa presúva do roviny zložitého reťazca fungujúceho blahobytu. To, že táto výprava trvá mnoho desiatok hodín je pre mňa dostatočne lákavým motívom k tomu, aby som to skúsil znovu a inde a inak.

Sengoku Dynasty začína podobne a jednoducho to priam láka rozbehnúť sa dopredu, naraziť do stromu a nechať sa zožrať medveďom. Sengoku, obdobie občianskych vojen, intríg a politických prevratov prinútil aj nášho hlavného hrdinu nasadnúť na loď a opustiť svoju domovinu, v ktorej si to jednotlivé klany rozdávajú medzi sebou a mlátia hlava-nehlava. Čo však osud nechcel, postavička vytvorená v primitívnom editore stroskotá a vyplaví ju spoločne s ostatnými preživšími na brehy provincie Kaga. Názvy a príbehové pozadie nie je až tak podstatné, hoci zadávatelia úloh sa s vami podelia o všetko možné. V podstate však záleží na tom, aby ste im doniesli to, čo potrebujú, niečo postavili, niečo alebo niekoho zlikvidovali, iného prehovorili na konkrétnu vec, no na oplátku chce dačo ten druhý a podobne.

Aby ste otvorili dvere bohapustej expanzii, musíte však najprv prežiť. A tak zbierate halúzky, kamene, trávu, aby ste si vytvorili primitívne kladivo (na stavanie budov a objektov), sekeru (šokujúco na rúbanie stromov), krompáč (tie veľké šutre sa nerozbijú len tak samé od seba), nôž (pich pich do zvieratiek alebo nepriateľov) a podobne. Počet surovín sa začne rozrastať vytváraním lepších nástrojov zo surovín, ktoré musíte najprv nájsť. Netreba zabúdať na svojho hrdinu. Ten potrebuje čo to do brucha, a tak zbierate plody či huby v lese, lovíte zver, nachádzate vajíčka v hniezdach, nachádzate čajové listy, okrasné kvetiny, lastúry a kadečo do momentu, kedy sa vám zaplní inventár. Čo sa stane veľmi skoro a potom nastupuje na scénu stavba budov a objektov.

Na začiatku vám budú stačiť kamene, konáre, prípadne kmene akýchkoľvek stromov a až neskôr sa začnete zaujímať o konkrétne stromy, ktorých kmeň spracujete na dosky. Od kameňov neskôr prejdete k medi alebo železu, začnete stavať konkrétne budovy rozširujúce váš vplyv. K tomu sa dostanete o mnoho, premnoho hodín neskôr. Postupné zvelebovanie vašej osady si vyžiada obrovskú obetu pri budovaní nielen príbytkov, kde sa ubytujú ďalší preživší, ale aj rôznych produkčných objektov, skrášľujúcich predmetov či interiérových doplnkov zlepšujúcich prostredie.

V praxi to určite poznáte: sem dáme dom, dielňu a sklad, tu môžeme spracovať drevo, lovci zver a tam je zas farma, pri vode hádže siete rybár a na konci je lovecká dielňa, výrobňa papieru alebo ak dostanete chuť na saké, nie je problém. Všetko však vyžaduje čas a hromadu materiálu. Každé buchnutie kladivom vám uberá energiu a toľko dosiek, hranolov, kameňov či konárov, halúzok a kadečoho, čo potrebujete na výstavbu, nezískate z jedného či dvoch stromov. Narobíte sa, ale každé ukončenie stavby je pochvalou a postupom smerom k prosperujúcej osade.

V momente expanzie musíte začať prijímať nových obyvateľov. Tí sa k vám pridajú občas preto, že im dáte strechu nad hlavou, inokedy zas dostanete menší questík, aby ste získali ich priazeň. Každá z postáv potrebuje večer zložiť hlavu, potravu a postupne sa ich nároky začnú zvyšovať. Je im zima, tak musíte trochu prikúriť, chcú vodu. A sami preto, samozrejme, nič nespravia. Je nutné ich naháňate do práce, aby ste na všetko nezostali sami. Každú činnosť môžete na niekoho delegovať, no práve v tejto chvíli sa na svetlo sveta začnú predierať problémy a neduhy hrateľnosti.

Postavám zadávate, čo majú robiť a proste to robia až do vyčerpania zásob. Nie je možné sofistikovanejším spôsobom rozdeľovať nadobudnuté zásoby v sklade, aby ste mali nejakú rezervu alebo aby pracanti jednotlivé zdroje diferencovane delili medzi viacero výsledných produktov. Musíte neustále striehnuť, rozdeľovať prácu a samotný interface nepomáha prehľadnému a zrozumiteľnému naklikaniu činností. Panáci sa zvyknú zasekávať a nespraviť si svoju prácu, pretože ten strom je až o krok ďalej ako chce postava dokráčať alebo ho jednoducho nevidí. To, čo by malo byť základom prosperity a vás by odbremenilo od opakovania jednotlivých činností a viac by ste si užívali prostredie a skúmali rozsiahlu krajinu, podráža nohy hrateľnosti a zábave.

Paradoxne som sa tak snažil všetko odmakať sám a svojim prostredníkom nechal len základné činnosti. Prijímanie ďalších hladných krkov je však nutnosťou k tomu, aby ste dvíhali úroveň vašej osady a dostávali tak nové zadania. Levelovanie prebieha vo viacerých oblastiach: okrem už spomínanej úrovne osady sa zlepšujete v boji, výrobe, budovaní a náboženstve. Samotným vykonávaním činností zbierate skúsenosti v danej oblasti po získaní dostatočného množstva sa ozve cink a máte možnosť investovať nadobudnutý bodík do pomerne košatých stromov. Motanie sa po krajine a pomalé zvelebovanie krajiny je taktiež možnosť a práve táto forma hrania ma bavila najviac a prinútila sedieť pred obrazovkou desiatky hodín.

Sengoku Dynasty vyzerá primerane k svetu. Užívať si budete rôzne výhľady pri východe čí západe slnka. Prechádzky krajinou či už v lesoch alebo v nížinách majú svoje čaro. Mnohokrát sa mi stalo, že som sa len tak zastavil a ako doktor „z Vesničky" som sa kochal. Hodíte reč z mnohými postavami, mapa je rozsiahla, menia sa ročné obdobia (a preto ak sa venuje jeden z obyvateľov farmárčeniu, zasadí na jar a potom mu padla a je potrebné ich sledovať a neustále komandovať) a s nimi aj výzor krajiny. Nie je nič krajšie ako si dať koliesko meniacou sa krajinou či odhaľovať monumenty v diaľke. Starať sa musíte len o životy, energiu a hlad. Vždy niečo nájdete k zjedeniu a kempovanie vo voľnej prírode nikomu neuškodí.