Survival simulátorov z nehostinného prostredia, v ktorom mávate sekerou a krompáčom, zbierate rôzne plody či huby a kladivom postavíte viac mostov, než vám politické strany dokážu pred voľbami sľúbiť, je neúrekom. Nie päť ani desať. Dajte nám vidly a budeme ich prehadzovať z jednej kopy na druhú. A to len preto, aby sme ukázali prstom na tie kvalitnejšie kúsky, ktoré vám s kľudným svedomím odporučíme.

Sengoku Dynasty patrí medzi kúsky, ktoré sa nedávno objavili v predbežnom prístupe. Ktovie, dokedy v ňom zástupca simulátorov prežitia vydrží, veď to poznáte. Preto vám radšej sprostredkujeme dojmy z aktuálnej verzie, nakoľko tá finálna bude – aspoň v to pevne všetci svorne dúfame – odlišná od tej súčasnej. Niežeby bolo treba do Sengoku Dynasty štuchať drievkom a zhnusene ho obchádzať. V žiadnom prípade. Je to survival spojený s výstavbou vlastnej osady. To je všetko. Ničím neprekvapí a ani neurazí. A je japonský.

Na rozdiel od konkurencie ponúka Sengoku Dynasty príbeh, ktorý sa postupne rozvíja. Síce tu nemáme epické rozprávanie či komornú drámu a všetky dejové linky sú prezentované prostredníctvom dialógov v textovej forme, no je to konečne niečo iné. Žiadni zombíci a hrdina nemusí prežiť apokalypsu. Ani nespadnete s lietadlom alebo nezažijete potopenie lode a vyvrhnutie na neznámom ostrove. Hlavný hrdina hry totiž zvolil útek pred rastúcou diktatúrou vo svojej domovine a jeho cieľom je začať nový život niekde úplne inde. Vo feudálnom Japonsku to nie je jednoduché a aby toho nebolo málo, hra si zakladá na historickej presnosti - v rámci možností.

Po nechcenom kúpaní sa v mori sa náš hrdina ocitá na pevnine, kde môže začať nový život. Ako už býva zvykom, musíte sledovať hneď niekoľko ukazovateľov pri počiatočnom odhaľovaní nového sveta. Zjednodušenie vítame: už žiadne fúkanie každého bobo alebo pitie vody po hektolitroch. Musíte mať plný žalúdok, staminu potrebnú na akékoľvek akcie, ktorá sa dopĺňa sama, avšak rýchlosť jej obnovovania závisí práve od sýtosti a napokon je tu automaticky obnovované zdravie. Spadnete zo skaly, do zadku sa vám zahryzne diviak alebo si vás podá bandita – veľa nevydržíte a smrť s následným oživením so sebou prináša nejaký ten postih v inventári.

Krajina je po vizuálnej stránke príťažlivá tak akurát a to, že za hrou stojí Toplitz Productions, vám napovie, čo môžete očakávať. Sengoku Dynasty sa totiž od Medieval Dynasty ani tak príliš nelíši, hoci ho majú na starosti iní tvorcovia, zo Superkami Games. Takže ako v stredovekom simulátore: najprv zbierate halúzky, kamene, rôzne plody či kvety a keď toho máte dosť, vyrobíte si sekeru (najprv jednoduchú) a môžete sa pustiť do stromov (kmeň, brvno, laty, kôra, palice). Alebo budete krompáčom búchať po skalách či nožom štekliť zajace. Tradičný kolobeh syslenia všetkého možného má jediný cieľ: vybudovanie vlastnej osady. Surovín je taktiež neúrekom.

Na začiatku však budete radi, ak si zložíte hlavu pod skromný prístrešok z lístia a konárov a uvaríte si miestnu špecialitu na ohnisku. Až neskôr začnete budovať jednoduché príbytky pre jednu či viac osôb a aspoň čiastočne zariadite ich interiér. Neskôr sa vám začnú odomykať budovy zamerané na skladovanie surovín (drevo, jedlo,...) a taktiež súvisiace s výrobou, zberom surovín a ich úpravou či podporujúce výrobu pokročilejších predmetov. Kolobeh známy skôr z real-time stratégií ako Age of Empires sa prenáša do hrania z vlastného pohľadu.

Všetky herné princípy vám prejdú pod kožu pomerne rýchlo a vždy viete, čo máte práve urobiť. Ku všetkému je nutný niekedy až neskutočne otravný grind. Surovín na pokrok vo výstavbe potrebujete až nesmierne množstvo a ak nechcete prísť o pokrok, riadne sa nabeháte. Nechcete si predsa vyrúbať malebný les pri svojej vieske. Zapracovanie osadníkov, ktorým ste ponúkli vlastné ubytovanie k jednotlivým povolaniam funguje zatiaľ podivne a správa toho, čo a kde majú robiť, je stále ešte v plienkach. Môžete zvoliť pre vybranú osobu činnosť, ktorú bude vykonávať, v ktorej budove a čo bude vyrábať, no chcelo by to podrobnejšie možnosti voľby.

Striedanie ročných období po štyroch dňoch je len grafickou voľbou, pretože jednotlivé suroviny zatiaľ nie sú obmedzené na dobu, v ktorej sa nachádzate. Hríby či lesné plody môžete zbierať aj pod snehom a chladnejšie počasie nijakým spôsobom neovplyvňuje svet okolo vás či samotného protagonistu. Taktiež je prostredie po chvíli pomerne monotónne a zbytočne naťahované prázdnym priestorom, ktoré ničím nezaujme. Nepotrebujeme púšte, hory, roviny, avšak viac monumentov by mape prospelo. Tých niekoľko svätýň hru nezachráni.

To, čo by si zaslúžilo trochu viac prepracovať alebo predovšetkým oživiť, je stavba jednotlivých budov. Stamina vám ubúda až sakramentsky rýchlo – to pochopíme pri rúbaní stromu, ale mávanie kladivom je nesmierne únavné aj pri výstavbe. Najprv postavíte skelet, následne stenu po stene, mlátite kladivom ako o dušu a suroviny vám odchádzajú do neznáma. Nasleduje strecha a interiér. Trvá to pomerne dlho aj preto, že máte obmedzený inventár a progres je niekedy až šialene pomalý.

Na druhej strane však smerujeme k jedinému: Sengoku Dynasty nie je hrou, do ktorej by ste sa mali ponoriť a opadnúť vyčerpaním po niekoľkých hodinách klikania. Práve naopak. Hra ponúka skôr pokojné a pohodové hrania, kde nie ste do ničoho tlačení a nemusíte s nožom na krku neustále napredovať. Nové možnosti sa pred vami otvárajú postupne a môžete tak svoje okolie dokonale spoznať. Prítomné sú dokonca aj RPG prvky, ale vzhľadom na ranú verziu sa vám podarí veľmi rýchlo odomknúť všetky vylepšenia.

Nekonečný kolobeh prežívania má v Sengoku Dynasty skôr pokojný priebeh. Rozhodne nie je dokonalý či už po technickej stránke (niektoré animácie pohybov sú až vtipne toporné a grafika nie je bez chýb, občas textúry vypadnú, hra sa načítava minútku dve), vizuálnej stránke (pozerať sa na to dá, lebo Unreal engine piatej generácie, ale žiadne orgie sa nekonajú) alebo po stránke hrateľnosti. Nastupujúci stereotyp je možné oddialiť postupným dávkovaním hrania, avšak stále bude základom grind. A neustále klikanie. Inak tomu nie je ani v kooperatívnom režime, kedy sa do hry môžu zapojiť až štyria hráči a zveľaďovať svoju viesku v rýchlejšom tempe. Zatiaľ však kooperácia neponúka nič extrémne zaujímavejšie a komandovanie ostatných by si žiadalo komplexnejší interface.