Nie je úplne vylúčené, že so svetom Legend of FiveRings ste sa už stretli. O miere jeho rozšírenia medzi fanúšikmi v porovnaní s Magic TheGathering, Warhammer, alebo Dungeons and Dragons môžeme diskutovať, avšak toto univerzum je naozaj mohutné. Zahŕňa kartové hry, doskovky alebo aj hry na hrdinu a dokonca sa dá úplne bez problémov zohnať aj na Slovensku. Paradoxne, videoherné spracovania sveta až do týchto dní úplne absentovali. Situácia sa mení s príchodom Shadowveil: Legend of TheFiveRings, kartovej rouglite RPG stratégie.

Vesmír Legend of FiveRings je zasadený do feudálneho Japonska s hlbokými a temnými fantasy koreňmi, kde na jednej strane stoja samurajovia, roninovia a na druhej goblini, duchovia a monštrá Oni. Shadowveil vás postaví do role hrdinského bojovníka alebo bojovníčky, ktorý spolu so svojou družinou podniká výpravy za vysoké a pevné múry svojho mesta aby sa dozvedel pravdu o pliage požierajúcej krajinu za hradbami.

Zaškatuľkovanie titulu do jednej kategórie je veľmi náročné. Ide o mix žánrov čerpajúci inšpiráciu z rôznych titulov, pričom jazýčky váh sa nakláňajú raz na jednu, inokedy na druhú a miestami aj na tretiu alebo štvrtú stranu. Najjednoduchšie bude začať od začiatku.

Skupina vašich hrdinov opúšťa bezpečie mesta a vydáva sa do krajiny plnej nástrah. Cesta po krajine je reprezentovaná pohybom medzi zastávkami, pričom jednotlivé zastávky sú procedurálne generované a môžu ukrývať súboje s nepriateľmi, obchodníkov, questy a podobne. Úlohou je dostať sa po týchto zastávkach čo najďalej a ideálne až poraziť bossa na konci jednej z ciest. Cesty (mapy) na seba nadväzujú, čiže zabitím jedného bossa putovanie nekončí, cieľom je prebojovať sa v rámci jedného „runu” až troma takýmito mapy plnými nástrah, súbojov, bossov a občasných animácií vykresľujúcich detaily príbehu.

Pravdepodobne je vám jasné, že na prvý, druhý, desiaty a asi ani dvadsiaty pokus sa k finálnemu bossovi nedostanete. Z každej neúspešnej výpravy sa ale vraciate o niečo silnejší, bojom ošľahanejší a najmä s prostriedkami, ktoré sprístupňujú permanentné upgrady. Vďaka nim je ďalší run o niečo ľahší a tak namiesto na treťom políčku zomriete až na štvrtom. Toto budete opakovať dovtedy, kým hlava posledného démona nebude napichnutá na vašej katane.

Na prieskumné misie vyrážate v skupine rôznych bojovníkov. Samuraji, kúzelníci, lukostrelci a ďalšie povolania musia byť nakombinované tak, aby vo výsledku dokázali tanky atakovať a DPSkári DPSkovať. Ak hovoríme o vylepšeniach, ktoré posúvajú jednotlivé runy bližšie k úspechu, vieme ich rozdeliť do dvoch skupín. Upgrady pre mesto a upgrady / levelovanie vašich bojovníkov. Mesto sa rozširuje stavaním nových budov a následne odomykaním rôznych bonusov, ktoré sú permanentné, to znamená, že prístupné v každom ďalšom pokuse. Viete zvýšiť počet bojovníkov, ktorí s vami pôjdu za brány mesta, upraviť ich výdrž v boji, zlepšiť početnosť odmien, aktivovať rôzne obranné i útočné vychytávky. Na odomykanie týchto nových funkcií potrebujete získavať suroviny spoza múru a tak sa zdanlivo nekonečné perpetum mobile roztáča na plné obrátky. Výprava - materiály - upgrady - výprava - materiály atď.

Vylepšovaním, alebo skôr levelovaním, prechádzajú aj vaši hrdinovia. Po získaní dostatočného množstva experience bodov ich (opäť na trvalo) povyšujete a otvárate nové schopnosti, vlastnosti, otvárate doplňujúce sloty pre predmety. Okrem toho v meste medzi runmi môžete navštíviť magistrát a získať nové bočné úlohy alebo vyzdvihnúť odmeny za staré či náborové stredisko (jeho úloha je jasná) a kováča.

Nie náhodne sme vyššie opísané upgrady opakovane označovali za trvalé, hra totiž ponúka aj dočasné upgrady, t.j. iba v rámci jedného runu. Najdôležitejším je rozhodne úprava počtu vojakov na bojisku. Darmo za hradby vychádzate s 10-člennou armádou, keď limit na jednu bitku sú traja vaši vojaci. I tento limit je možné - v rámci jedného runu - zvýšiť kľudne na 8 a viac jednotiek. Dočasné upgrady sa dejú na základe získaných tzv. Fortitude bodov, ale niekedy aj na základe náhodných stretnutí, úloh a podobne.

Počet vojakov na hernej ploche je jedným z najdôležitejších elementov, rovnako dôležitým, ak nie ešte zásadnejším, je ich vybavenie. Tu prichádza na rad kartičkový element Shadowveilu. Schopnosti, útoky, kúzla, pasce a dokonca aj predmety fungujú na princípe zberateľných kariet, pričom každá výprava začína iba s jednou kartou pre bojovníka a ďalšie sa vám náhodne generujú a ponúkajú vo forme odmien a nákupov. Existuje niekoľko typov kariet, niektoré sú určené pre dané konkrétne povolania, t.j. iné pre samurajov a iné pre kúzelníkov. Nájdete tiež kartičky, ktoré môžu používať všetci vojaci. No a potom nesmieme zabudnúť na predmety, ktoré sa umiestňujú do špeciálnych slotov a tiež sú reprezentované kartičkami.

Karty – a je jedno, či hovoríme o schopnostiach alebo predmetoch – sa vyskytujú v niekoľkých variantoch. Základné, epické, legendárne. Dve kartičky nižšieho rádu viete skombinovať do kartičky vyššieho rádu, pri predmetoch dokonca existuje možnosť skombinovať rôzne typy medzi sebou. Manažment kartičiek prebieha medzi súbojmi, dopredu sa musíte pripraviť (k tomu vám pomôžu vaši špióni) na rôznych nepriateľov a rôzne prostredia, pričom ak celá vaša armáda aj vďaka nesprávnej kombinácii kariet zahynie, máte iba limitovaný počet reštartov súboja. Ak už ďalší jadeitový kameň potrebný na oživenie vojakov nemáte, run končí a vy sa so stiahnutým chvostom vraciate späť do mesta. Dôležité je zopakovať, že kartičky sa medzi runmi resetujú a hoci si nejaké nové môžete otvoriť, nikdy neviete, ako milosrdný k vám bude boh RNG a aké kombinácie kariet dostanete.

Aby sme popis gameplayu uzavreli, chýba nám ozrejmiť posledný element, ktorým sú samotné súboje. Úmyselne sme si ho nechali na koniec, pretože nie je o čom až tak veľa rozprávať. Bitky prebiehajú v plne automatickom režime, umiestnite svojich vojakov na mape (spolu s pascami, ak máte v armáde príslušnú profesiu), pokúsite sa ich nakombinovať tak, aby medzi sebou mali čo najlepšie bonusy a následne už iba úplne pasívne sledujete, ako sa jednotky presúvajú, ako používajú kartičky, ako bojujú a umierajú. Priebeh je úplne mimo vašej kontroly a ak vám niečo hovorí pojem autochess / autobattle, presne viete, ako to na obrazovke bude vyzerať.

Takto vybudovaný koncept funguje a je zábavný. Veľmi zábavný. Musíte sa síce prehrýzť takmer neexistujúcim tutoriálom a viac-menej systémom pokus-omyl prísť na fungovanie základných mechaník, ale potom sa budete skutočne baviť. Bohužiaľ iba dovtedy, kým zistíte, že sa síce počet upgradov, možností a kombinácií v hre javí ako nekonečný, ale stačí pár (desiatok :)) runov a narazíte na limity ponuky. Nebudete mať čo odomykať, nebudete sa mať na čo tešiť a eufória typu „ešte tri výpravy a odomknem si hentú megaschopnosť” pomerne rýchlo vyprchá.

Titul sa nenachádza ani v najlepšom technickom stave. Extrémnym problémom po vydaní hry bol najmä užívateľský interface. Kúzla sa medzi sebou prekrývali, počas súbojov s bossmi mizli ich „healtbary", pri výbere kariet ste si nevedeli otvoriť inventár (a teda ste nevedeli určiť, ktoré kartičky už máte a ktoré ešte viete vylepšiť). Nedokážete dokonca ani nastaviť rovnakú rýchlosť súbojov univerzálne. Veľa z UI problémov autori pri písaní tohto textu už opravili, niektoré majú byť fixnuté v najbližších dňoch no k dokonalosti to má stále príliš ďaleko. Navyše, hra raz za čas ľúbi „padnúť”. Väčšinou sa to deje pri boss fightoch, našťastie sa hra ukladá a neprídete tak o celý run, ale tiež to rozhodne nie je najpríjemnejší zážitok.

Feudálne fantasy Japonsko, zbieranie kariet, grindovanie upgradov a roguelike elementy na jednej strane, málo informatívny tutoriál, pokrivkávajúci herný interface a plytkosť na strane druhej. Takéto krátke zhrnutie neznie pre Shadowveil pozitívne, ale chyby sa dajú fixnúť a plytkosť je v prípade rogulike hier relatívnym pojmom, takže ak vás kombinácia žánrov v neopozeranom svete oslovila, skúste jej dať šancu.