Capcom je na rázcestí. Opäť. Finančná situácia spoločnosti stále nie je práve ružová, a tak sa snaží zo svojich značiek dostať čo najviac. Jednou z najobľúbenejších je nepochybne séria Devil May Cry, a to aj napriek tomu, že v minulosti mala svoje vzostupy a pády. Tvorcovia si však nie sú celkom istí, ktorú verziu DMC univerza aktuálna generácia hráčov chce, a tak sa rozhodli pre HD experiment. Na začiatku leta sme tu mali HD remaster emo reštartu, teraz sa autori v HD verzii vracajú ku klasike, ktorá je síce podstatne staršia, no o to väčšej opatery sa jej pri „leštení“ dostalo.

Vracia sa štvorka. Štvorka, ktorá po prvý raz do popredia postavila novú postavu. Chlapca s ekzémom na ruke, ktorý mu však dáva neuveriteľné schopnosti. Chlapca s obrovským mečom a ešte väčším egom, ktorému môže v tejto oblasti konkurovať len milovaný Dante. A vlastne aj tak trošku je ako Dante. Niekde badať jeho mladšiu verziu, no nováčik Nero je ešte správne naivný, no nechýba mu stále ani závoj tajomstva, a to najmä ohľadne jeho minulosti, ktorá dodnes občas oživí fanúšikovské fóra.

Nero je typický tínedžer, keď si odmyslíte, že robí lovca démonov pre kult uctievačov Spardu. Okrem obrovského meča je tak vyzbrojený aj poriadnou dávkou sarkazmu, kýblom rôznych hlášok a tradičným opovrhovaním takmer všetkým. A zabudol som na štýlové slúchadlá. Vo svojom vnútri je to však citlivý chalan, ktorý je zamilovaný do dievčaťa menom Kyrie, ktorej krásu prevyšuje už len jej hlas. Nero však nemá príliš veľa času na romantiku, keďže vo chvíľach, keď sa nad Kyrie rozplýva najviac, sa na scéne objavuje Dante a povraždí väčšinu rádu, vrátane najvyššieho kňaza.

Mladík tak berie do ruky meč a začína sa naháňačka mačky s myšou, pričom už od úvodu máte dojem, že za všetkým bude niečo viac a vlastne neviete, kto je mačka a kto myš. Každopádne sa však Nero ukazuje ako rovnocenný súper známeho (anti)hrdinu a aj keď Dante v prvej konfrontácii nejde do plných obrátok, dokáže mu Nero narobiť problémy. To je však len začiatok cesty za záchranou sveta a milovanej osoby, kde sa však vžijete do oboch postáv, vďaka čomu získate dokonalý prehľad o dianí v pozadí.

Devil May Cry 4: Special Edition však pridáva aj niečo navyše. Na scénu prichádza trojica nových hrateľných postáv, s ktorými sa môžete pustiť do hry (ideálne pre tých, ktorí prešli pôvodný titul). Niežeby bol obsah hry za tieto nové postavy odlišný, ale ponúkajú nový herný zážitok a aj menšie porcie príbehu. Asi najväčším lákadlom je starý známy Vergil, ktorý sa vracia na scénu v období pred treťou časťou, aby sám navštívil mesto Fortuna a pozrel sa na spomínaný rád.

Podobne ako Nero a Dante, aj dvojica Trish a Lady sa hrou pretĺka spoločne, pričom ich herný štýl je úplne odlišný, no majú aj iné prednosti. Okrem tých polygónových od grafikov z Capcomu je to taktiež vlastný pohľad na herný príbeh, ktorý odkrýva zase o niečo viac. Ide o rovnaké mesto, kde démona uctievajú ako boha, no táto dvojica je dianím trošku viac znepokojená a najmä Trish sa porciovania démonov nevie dočkať. Necháva Danteho v Devil May Cry a vydáva sa do akcie popredu, pričom na ňu neskôr narazíte ako na Gloriu. Lady ju nasleduje a vy viete, že toto skončí masakrom. Navyše pasáž za tieto postavy trošku rozširuje záver hry. Nijako závažne, ale fanúšikov scéna navyše poteší.

Séria Devil May Cry patrí k tomu najlepšiemu, čo japonské hack and slash vôbec priniesli, pričom štvorka pri svojom pôvodnom vydaní nebola výnimkou a aj po 7 rokoch od vydania má stále čo ponúknuť. Akcia je rýchla a plynulá, pričom veľký dôraz sa pri nej kladie na to, aby vyzerala čo najlepšie. A to platí pre všetky postavy. Niekto roztočí smrteľný kolotoč s chladnými čepeľami, niekto iný zas vytiahne ťažké kalibre a rozpúta peklo strelnými zbraňami.

Na scéne sa objavujú prakticky všetky typy zbraní, a to najmä vďaka množstvu rôznorodých postáv. Keď Dante tasí svoje pištole Ebony a Ivory, aj ten najväčší boss sa trasie v kolenách. Radosť je zobrať do rúk Vergilov meč Yamato, no aj raketomet, ktorý v rukách nosí Lady. Ovládanie je jednoduché, no poriadne hru zvládnete až po niekoľkých hodinách. Jedno tlačidlo je pre útoky mečom, jedno pre strelné zbrane, jedno pre ďalší útok (napríklad Nerov Devil Bringer, ktorý využijete v boji, aj pri presune). Do toho si môžete pridať skoky, modifikátory (zmena zbraní), špeciálny režim a obrovské množstvo kombo útokov, ktoré sa môžete naučiť.

Výbornú prácu hra odvádza pri motivovaní samotných hráčov. Ak ste hoci aj úplným nováčikom, veľmi skoro zistíte, že sa s radšej trochu potrápite a zdvihnete si obtiažnosť. V boji ste ohodnotený za svoj štýl a prácu s kombami. Ak je ale nepriateľov málo a rýchlo umierajú, k vyšším známkam sa len ťažko dostanete. Tak sami a dobrovoľne zdvihnete latku náročnosti hore. Navyše sa celkový dojem z akcie ešte zlepší, striedate kombá a zbrane, pridávate streľbu a rozbiehate krásny krvavý balet. Ešte k tomu dostanete aj vyššie odmeny.

V hre totiž zbierate orby rôznej farby. Zelené vám regenerujú život, modré v dostatočnej miere zas zvyšujú jeho celkovú úroveň, žltý vás dokáže vzkriesiť a červené používate ako platidlo v „obchode“ a medzi misiami za predmety. Podobne zbierate aj duše, ktoré následne môžete použiť na nové bojové schopnosti, ktoré si tak môžete vyberať podľa svojho gusta. Alebo voľby prenecháte na jeden z predpripravených profilov (napríklad profil pre nováčika). DMC 4 tak ponúka dostatočnú hĺbku, ktorú ocenia znalci série, no nestratia sa ani noví hráči.

V hre postupne prechádzate rôznymi zaujímavými lokalitami, v ktorých vám aj po rokoch dokážu veľkolepé chrámy a stavby vyraziť dych. Misie sú veľké, ponúkajú množstvo odbočiek a raz za čas sa môžete aj stratiť, za čo sa vám však hra môže odmeniť nejakým skrytým tajomstvom (orby a podobne). Naraziť však môžete aj na tajné misie, ktoré sú skryté v tých normálnych. V nich máte väčšinou za úlohu dokonale využiť nejakú svoju bojovú schopnosť a takto vás chce hra poriadne preveriť.

Okrem toho sú misie preplnené aj skákacími pasážami, príležitostnými logickými hádankami a aj nejakou tou minihrou. Hádanky hru skutočne príjemne spestrujú a aj keď by rozhodne mohli byť početnejšie, raz za čas padne vhod nachvíľku sa zastaviť a odpočinúť si od akcie. So skákaním je to horšie, keďže hra ešte stavia na prežitku statickej kamery, ktorú môžete ovplyvňovať len v minimálnej miere a aj keď si sama myslí, že vždy zvolí ten najlepší uhol, nie je to pravda. Neraz tak niekam netrafíte alebo spadnete len preto, že sa kamera prepla na iný uhol, prípadne neponúka práve ten najlepší.

DMC 4 nepatrí medzi najkratšie hry, no nie je ani extrémne dlhá. Ponúka 20 misií, ktoré sa skladajú z menších segmentov a k tomu sú tu už spomínané tajné misie. Dĺžka je fajn, no sú tu momenty, keď sa budete cítiť oklamaní. V druhej polovici totiž hra recykluje lokality, a dokonca aj bossov z tej prvej (aj keď postupujete inak a aj bossovia sa trochu zmenia). Našťastie sa vám do cesty stavajú stále noví nepriatelia a zmeníte aj postavy, takže sa napríklad dostanete tam, kde ste sa s tou predchádzajúcou nedostali.

Ale čo je hlavné, pred nudou celú druhú polovicu hry zachraňuje Dante. Nero nie je zlý, no nie je to postava, ktorú si zamilujete po prvej vete, ktorú vypustí z úst. To je presne Dante. Charizmatický a tak trochu arogantný lovec rieši aj tú najviac vypätú situáciu s ležérnym dojmom a po vtipy nemusí chodiť ďaleko. Či už podpichuje Nera alebo provokuje niektorého z bossov tesne pred súbojom, jeho nezameniteľný štýl vyzdvihuje aj nudnejšie a repetitívne pasáže hry. A za veľkú časť toho môže herec Reuben Langdon, ktorý postave prepožičal hlas. Dokonale to ilustruje divadelná vsuvka, ktorá sa tvári naoko vážne, no vyčaruje vám úsmev na tvári, a to aj odkazom na klasického Hamleta. Podobne hra v iných úsekoch odkazuje aj na ďalšie diela, nevynímajúc Alighieriho Božskú komédiu.

Zvuková stránka DMC 4 je však celkovo na vysokej úrovni. Langdon je len jeden z mnohých skvelých hercov, pričom ak chcete, na výber máte aj novú japonskú zvukovú stopu a hru si tak môžete užiť v pôvodnom znení. Hudba sa počúva úplne skvele a akonáhle začujete známe gitarové tóny, rozprúdi vám to krv v žilách a viete, že je pred vami ďalšia akčná pasáž. Grafika v HD špeciálnej edícii dokáže stále osloviť, keďže vizuál hry bol nadčasový. Teraz je len vytiahnutý do vyššieho rozlíšenia.

Devil May Cry 4: Special Edition má aj po rokoch čo ponúknuť a stále dokáže osloviť. Či ste ostrieľaný fanúšik alebo nováčik, stále si v hre dokážete niečo nájsť, čo vás do nej vtiahne a nepustí. Sú to postavy, akcia a celková dynamika hry, v ktorej sa stále niečo deje a radi sa ňou necháte aj trochu potrápiť. A keď ju prejdete, môžete sa k nej vrátiť opäť. Vymeníte postavám kostýmy, zvolíte si pokojne aj Legendary Dark Knight obtiažnosť a idete znova na vec.