O osude akcie Devil's Third už bolo dávno rozhodnuté. Minimálne v očiach niektorých hráčov už bola odpísaná ešte pred jej vydaním. Treba však dodať, že jej nepomáhala ani situácia, ktorá okolo nej v posledných rokoch panovala. Veľké plány a ešte väčšie meno vždy neznamenajú úspech a tu sa to potvrdilo na celej čiare, keď už od začiatku hru prenasledovali problémy. Po krachu pôvodného vydavateľa (THQ) nastali chvíle neistoty a kým sa vydania hry chopilo Nintendo, stihol ju poznačiť zub času. To všetko sa na nej podpísalo a posledným klincom do rakvy v očiach verejnosti boli správy z posledných dvoch mesiacov.

Je teda Devil's Third naozaj takou zlou hrou ako si myslíte? Nie tak celkom. Tým veľkým menom za ňou je Tomonobu Itagaki, ktorý si po odchode z Team Ninja, a teda aj Tecmo, založil vlastné Valhalla Game Studios a tam na hre začal pracovať. Tu už by sa vám mohli vynárať asociácie s týmto menom. Itagaki totiž rozbehol sériu Dead or Alive a v konkurencii sérií, ako Mortal Kombat, Street Fighter a Tekken, z nej spravil konkurencieschopnú značku. Najmä ale stál pri znovuzrodení Ninja Gaiden, pričom najmä druhá časť sa mu náramne vydarila. Mal teda všetky predpoklady na to, aby sa aj z jeho novinky stal hit.

Aj keby ste o Devil's Third dopredu nič nevedeli, tak ihneď po spustení začínate tušiť, že sa tu niečo nepekne pokazilo.  Opäť je tu totiž tradičné a už naozaj zatuchnuté klišé o jadrových zbraniach v rukách maniaka, ktorý chce zničiť svet a civilizáciu, ako ich poznáme, len aby na pozostatkoch ľudstva vybudoval vlastnú spoločnosť, ktorej bude vládnuť. To nielenže nie je námet na Oscara, ale ani na dobrú hru. Zvlášť, keď tomu psychopatovi dokáže v pláne zabrániť len jediný muž pracujúci pre armádu Spojených štátov. Má síce okolo seba desiatky vojakov, tí však tvoria len krovie a ich jedinou úlohou je zomierať, aby náš hrdina vynikol.

Vtom ale prichádza nečakané spestrenie. Hrdinom nie je žiadny vojenský fešák, ktorému doma rodí manželka, no on sa rozhodne brániť vlasť a svet s úsmevom na perách. Hrdina sa volá Ivan a je to tak trochu beštia. Tak trochu dosť. Ivan je navyše ruská beštia, ktorá sa do basy dostala za terorizmus. Tak trochu vraždil všetko, čo mu prišlo pod ruku a k tomu ničil jeden štát za druhým. V base má hi-tech samotku, no neviete či na ochranu seba alebo ostatných. Každopádne, aktuálna situácia si vyžaduje neortodoxné riešenie a tým je práve Ivan. Dostáva „opušťák“ a vydáva sa zachrániť svet – vybavený len päsťami a kerkou cez celé telo.

Budete sa diviť, ale ono mu to vlastne aj stačí. S vecami sa totiž nebabre a ochotne rozdáva jednu ranu za druhou na všetky strany, pričom tu a tam nezabudne so sileným prízvukom utrúsiť nejakú tu hlášku. Väzni na úteku sú jedna vec, no postupne situácia prituhuje a Ivanovi prihára pod zadkom. Takže mu nezostáva nič iné, len zobrať do ruky sekeru/kladivo/ tomahawk/mačetu/katanu/vodovodnú trúbku a rozpútať ešte väčšie peklo, ako vám ukázal doteraz. Hra síce vychádza na Wii U, no násilia a hektolitrov krvi sa nebojí. Spolu s končatinami na každú stranu lieta aj nejaký ten kýbeľ červenej tekutiny a vy si režete cestu stále silnejšími a lepšie vyzbrojenými nepriateľmi.

Akcia so sečnými a podobnými zbraňami sa zakladá na dvojici tlačidiel pre rýchly a silný útok a jednoduchých kombách. Tetovanie po tele je navyše zdrojom špeciálnej schopnosti, ktorá vašim útokom dodá silu. A taktiež dokážete čas nachvíľu spomaliť a s mečom efektne skočiť na svoj najbližší cieľ. Lahôdkou sú zakončovacie útoky, ktoré sa líšia podĺa zbrane, ktorú máte v rukách. Pod kladivom praskajú lebky, katanou zas nepriateľov prišpendlíte o stenu či im len jednoducho vytlčiete zuby o najbližšie zábradlie. Tieto útoky sú však príliš náhodné a ak neradi meníte zbrane, rýchlo sa okukajú.

To je však len jedna tvár akcie v Devil's Third. Tou druhou je tradičná FPS, kedy do ruky zoberiete strelnú zbraň a kosíte nepriateľov guľkami. Podľa zbrane hra mení pohľad medzi FPS a TPS, pričom do výsledného mixu pridáva aj cover mechaniky, ktoré navyše nefungujú úplne ideálne, no na regeneráciu zdravia za najbližším krytom to stačí. Strelné zbrane pri sebe môžete mať dve a taktiež si viete pomôcť granátmi. Milo prekvapí pestrá ponuka zbraní, ktoré hra ponúka a taktiež ich variabilita. Svoje miesto tu má RPG, brokovnica, sniperka a aj samopal. Každá zbraň v niekoľkých rôznych prevedeniach.

Problémom hry nie je akcia. Práve naopak, tá jediná vás bude naozaj baviť a udrží pri hre. Prekáža vlastne takmer všetko ostatné. Príbeh prechádza od klišé k nie príliš vtipnej paródii, ktorá síce je alegóriou oboch svetových vojen, ale pri scéne útoku lietadiel Il-2 na modernú pevnosť už len budete krútiť hlavou. A podobných nezmyslov je tu hromada. Niekomu nemusia prekážať, no ak od hry čakáte aj niečo viac ako krvavú cestu vpred, nebudete spokojní.

To isté platí aj pre dizajn hry. Devil's Third pozostáva z 9 levelov, ktorých prejdenie vám zaberie niečo cez 5 hodín, čo nie je práve najviac. Dĺžka je však adekvátna dojmu z týchto levelov, keďže cez viac ako 9 by ste sa prehryzli už len s určitým sebazaprením. Takto to ešte v pohode ide a po tých pár hodinách na ne zabudnete. Navždy. Sú variabilné, sú pomerne rozsiahle (aj keď veľmi priamočiare), ale aj tak sú strašne nezaujímavé a jednoducho zabudnuteľné. Nenájdete tu žiaden moment, ktorý by vám utkvel v pamäti. Ibaže sa raz presekáte cez väznicu, inokedy cez hory, potom zas hráte variáciu na vylodenie v Normandii. Nepomáha ani prítomnosť 6 unikátnych zberateľných predmetov v každom z levelov.

Zapamätáte si však súboje s bossmi. Tie pre vás budú skutočnou výzvou a s niektorými bossmi sa neraz poriadne natrápite. Nemusíte odhaliť ich slabinu, skôr ich taktiku. Útočia totiž na základe nejakej schémy, ktorú postupne obmieňajú a vašou úlohou bude len nedostať toľko rán, aby vás to stálo život. A to bude občas pekelne ťažké, keďže niektorým stačí len jedna rana a je po vás. Navyše sa na pozadí súbojov s bossmi odvíja osobný Ivanov príbeh o jeho bývalej jednotke, ktorá teraz s niekoľkými vylepšeniami stojí na opačnej strane barikády a pomáha zničiť svet. Každý z nich je iný, no majú spoločnú minulosť, v ktorej centre ste vy a kam sa vraciate vo flashbackoch. Aspoň takto príbeh zbiera nejaký ten bodík k dobru v očiach hráča.

Najzaujímavejšou časťou hry je multiplayer. Súperiť so svetom môžete aj pomocou tabuliek za body získané v leveloch kampane, no zábava začína vo chvíľach, keď sa pustíte do online hrania proti ostatným. Online segment je skutočne hlboký a možno až trochu príliš prekombinovaný. Chvíľku trvá, kým sa v ňom zorientujete, vytvoríte si postavu, svoju prvý výbavu a otestujete ju v boji. Je tu aj nejaký ten nepodstatný príbeh v pozadí a celé to môžete sledovať vo FDRA menu, kde máte progres, správy, chat, novinky, profil a ďalšie veci.

V Hattie's si môžete vyskúšať a následne aj kúpiť zbrane a ich vylepšenia. Kupujete si ako strelné, tak aj sečné zbrane a vybavenie. Zo začiatku však budete mať iba na trúbku, keďže všetko ostatné bude nad vaše finančné možnosti. Ak si pripravíte svoju prvú zostavu (môžete si predpripraviť 10 rôznych), môžete sa vrhnúť na tréning a potom aj do ostrého súboja. A tu to začína byť zaujímavé, keďže hra ponúka (zatiaľ) 6 režimov s rôznymi pravidlami, ktoré štandardné režimy obohacujú o nové a zábavné prvky. Multiplayer tak pôsobí skutočne sviežo, pričom ale stavia na rýchle kolá a vysokú dynamiku. Battle Royale je klasika, rovnako aj TDM alebo Cargo Capture, no naháňanie kureniec , deathmatch iba so sečnými zbraňami a ďalšie pekne rozširujú hrateľnosť.

Až keď dosiahnete vyšší level za nazbierané skúsenosti, sprístupní vám hra Siege Match – najprepracovanejší multiplayerový režím, v ktorom si musíte zvoliť stranu, ku ktorej sa pridáte, prípadne si môžete založiť vlastný klan, ktorý povediete ako líder. Hráči v klane musia spolupracovať na levelovaní svojho klanu a taktiež na vylepšovaní svojej „pevnosti“, ktorú môžu postupne vylepšovať a upravovať. Môžete spolupracovať aj s inými klanmi, prípadne ich označiť ako ciele a zaútočiť na ne.

Mapy sú pomerne veľké a variabilné. Ak sa náhodou nenaplní počet hráčov, budete sa musieť chvíľku hľadať. No dá sa tým pádom viac taktizovať a miesto si tu nájdu ako sniperi, tak aj hráči s granátmi alebo s mečmi, ktorí môžu potichu útočiť odzadu. Dojem ale trochu kazia free2play prvky. Rovnako ako je v poslednej dobe zvykom, aj tu narazíte na 2 typy hernej meny, pričom tá jedna urýchli váš prístup k lepšiemu vybaveniu, a práve tieto zlaté vajcia si môžete kúpiť za reálne peniaze (keďže v hre až tak často nepadajú). Zatiaľ sa ale nezdá, že by to kazilo balans, keďže dokážete vyhrávať aj s lacnejšími zbraňami.

Hudba je generická, dabing (hlavne Ivanov) je nudný a grafika by ani na predchádzajúcej generácii konzol nevyzerala najlepšie. Jednoducho povedané, problémy s vývojom si vybrali svoju daň. Našťastie ale hra po vydaní šliape výrazne lepšie ako predtým a už vás tak nebudú sprevádzať framedropy. Aj sieťový kód je vyladený fajn a nestalo sa, že by hra padala alebo lagovala. To ju už však od vôd priemeru nezachráni. Má čo ponúknuť hráčom, ktorí hľadajú bezhlavú a krvavú akciu, no aj tí by mali radšej počkať na poriadnu zľavu. Potom si užijú kopu strieľania a sekania, vyskúšajú multiplayer a navždy na hru zabudnú. Možno keby sa viac snažila o poctivú paródiu, fungovala by nakoniec lepšie.