Do záveru zápasu zostáva asi 7 minút a prehrávate o gól. Na ľade to nie je ľahké, no vy ste ešte nervóznejší, ako keby ste stáli priamo tam. V spomienkach sa vám pomaly vynára vaša krátka, no intenzívna cesta. Minulú sezónu ste nezakončili zle, no na drafte ste nezažiarili. 130. miesto neznamená istú miestenku do prvého tímu a ani kemp trénerov nepresvedčil. Zobrali ste si svojich pár tašiek a sťahovali ste sa na farmu. Zapracovali ste na sebe, využili každú hodinu tréningu a teraz stojíte tu. Môže za to aj „šťastné“ zranenie, ale každým nádychom cítite atmosféru siedmeho zápasu play-off. Možno sa na tých pár minút už na ľad nedostanete a všetko zo seba vydajú prvé dve päťky. A možno sa tam dostanete a spravíte všetko preto, aby ste nad hlavu zdvihli strieborný pohár lorda Stanleyho.

NHL 16 je najlepší virtuálny hokej. Bodka. Ale niečo vám tu nesedí. Prečo nemá najlepší hokej absolútne najvyššie  hodnotenie? Lebo dnes to už nie je len o hokeji a kým z jednej časti hry padáte od blaha na zadok, z inej sa vám môže dvíhať žalúdok a šedivieť vlasy. Naozaj ste na svojich obrazovkách ešte nezažili lepší zážitok z hokeja, no stačí jedna chyba a pocit je zrazu viac než len indiferentný. Jedna chyba a chcete vyhodiť svoju konzolu von oknom. Možno hru aj v zlosti vypnete. O pár minút ste ale späť a opäť sa chcete baviť pri skvelom hokeji.

Stačí sa pozrieť na menu. Niečo také zbytočne komplikované a neintuitívne ste nevideli už dlho. A ani z hľadiska dizajnu to nie je bohviečo. Síce vychádza z moderných trendov, ale je fádne, len čisto vizuálne v ňom nič poriadne nenájdete. Presným opakom je prezentácia zápasov, a to najmä v NHL. Kamera preletí nad štadiónom, vidíte úžasnú živú panorámu mesta, prepne do nakľúčovaného komentátorského štúdia na štadióne, kde vám Doc Emrick, Eddie Olczyk alebo Ray Ferraro povedia niekoľko generických hlášok a uvedú zápas. A pôsobí to veľmi dobre. Áno, neskôr to budete preskakovať, no dokáže to navodiť tú správnu atmosféru.

Po minuloročnom trapase s okliešteným obsahom sa v EA Sports poučili a ponúkajú plnú výbavu. Navyše sa zdá, že je hra v najlepšej forme. Rýchle zápasy, tradičná online hra, 6 na 6, lokálny multiplayer, online nájazdy - a tam to len začína. Tradičná sezóna je niečo, čo už roky dobre poznáte. Vyberiete si jednu z mnohých líg (áno, KHL stále chýba, do hry sa nedostala ani naša alebo česká najvyššia súťaž) a idete si pre trofej v jej závere. V Be a GM sa stanete generálnym manažérom tímu. Ultimátny cieľ je rovnaký, no celé riadenie tímu máte vo svojich  rukách. Ovplyvňujete psychiku a morálku hráčov, vyjednávate zmluvy, riadite výmeny a tie vám niekedy dajú poriadne zabrať, ak sa pokúsite získať do tímu vysneného hráča.

Be a Pro je zas opačný režim a vaše povinnosti sú minimalizované na jedného hráča. Vytvoríte si v hre samého seba, od výzoru až po výstroj. Prejdete si záverom juniorskej sezóny a pokúšate sa získať si čo najvyššie miesto v drafte. Potom na vás čaká kemp, možno presun na farmu, no chcete sa stať platnou súčasťou svojho tímu v boji o Stanley Cup. Možno je škoda, že sa nedá odštartovať juniorská kariéra v niektorej z európskych líg, kde by ste ešte prípadne nejakú sezónu po drafte zostali, no to je len drobná výtka.

A potom je to ešte dvojica režimov pre tých najnáročnejších. Zožerú vám najviac času, no ponúknu aj najviac možností. Hockey Ultimate Team si môžete rozohrať sami offline, kým vybudujete dostatočne silný tím na to, aby ste mohli súperiť v divíziách proti priateľom aj cudzím hráčom. Zbierate, vymieňate a manažujete hráčov vo vlastnom tíme, navyše stále v kartičkovej forme, ktorá funguje už od dôb, kedy ste si na kartičky s hokejistami odkladali vreckové. Kupovanie balíčkov za reálne peniaze môže niektorým z vás smrdieť, no plnohodnotne si dokážete zahrať aj bez toho. Vo veľkom štýle sa vracia aj EA Sports Hockey League. Tímový režim sa dočkal niekoľkých úprav, stále však musíte všetci poriadne zamakať, aby ste zo zápasu odchádzali víťazne. Každý z vás musí vedieť, aká je jeho úloha, pokrývať svoj priestor a vyrážať do útokov s rozumom.

V arénach to žije. Nie je to len o tom, čo som už spomínal v úvode. Uvádzanie zápasu, pohľad na štadión a podobné veci sú príjemným spestrením, no priamo pri hre viac oceníte reakcie štadiónu. Tlieskanie vašich fanúšikov pri každej podarenej strele vás ženie vpred. Keď vediete nad domácim tímom a pri každom vašom góle jeho fanúšikovia bučia a pískajú, máte pomaly chuť sa škodoradostne usmiať. Vizuálne diváci síce nevyzerajú práve najlepšie a v porovnaní so zvyškom hry vyzerajú o generáciu pozadu, no fajn dokresľujú atmosféru spolu s radujúcimi sa/zúriacimi maskotmi v rohoch.

A na ľade to vyzerá ešte lepšie. Možno až príliš ideálne, s najlepším nasvietením, parádnymi odleskmi, dokonalým odrazom bannerov či dokonca občas aj kocky nad plochou. Keď ale poriadne zahraníte na korčuliach, je to vidno. A takpovediac aj cítiť. A to tu platí o všetkom. Hráčom to veríte. Aj keď sa na svoje predlohy často nepodobajú, spracovaní sú dobre. Komentár je v NHL 16 nový a prekopaný. Nedá sa však povedať, že by si vás získal. Reflektuje síce to, čo sa na ľade deje, no je príliš generický a veľmi rýchlo sa opočúva. Budete mať pocit, že stále počúvate to isté dookola, pričom sa len občas zmenia mená.

Ovládanie ako také nebolo prepracované. NHL 16 prináša to, na čo ste posledné roky zvyknutí. Skill Stick umožňuje nezávislé ovládanie hokejky a hráča, s ktorým si môžete dovoliť skutočne veľa. Je tu aj viac tradičné ovládanie tlačidlami a taktiež v štýle NHL 94. To dôležité však je, že aj keď sa ovládanie nezmenilo, na ľade sa dejú doslova divy. Pocit z hry je lepší ako kedykoľvek predtým. V celej kráse, ale aj s chybami skutočného hokeja. Správanie puku, pohyb hráčov, ich kontakt, strely, to všetko pôsobí reálnejšie, uveriteľnejšie a aj zábavnejšie.

Puk sa vám už roky automaticky nechytal na čepeľ hokejky, no teraz je to akosi na pohľad príjemnejšie a herne lepšie. Musíte sa posnažiť, aby ste ho získali, aby vám pri strele príklepom neušiel a aj aby ste ho pri kľučke nenechali za sebou. Súperi vedia tiež poriadne hrýzť a stačí nadvihnutie hokejky a z nádejnej akcie je zrazu vaše oslabenie, lebo ste o puk prišli a pri pokuse o jeho získanie ste si pomohli hákom. To isté ale môžete robiť aj vy. Puk vie byť nezbedný, poskakovať v bránkovisku, odrážať sa od korčúľ, vie aj parádne prepadnúť za chrbát brankára, ktorý sa ho snaží vykryť telom. Podobné je to aj s kontaktmi. Narazenie na mantinel cítite aj vy v kresle, viete sa mu ale aj elegantne vyhnúť. Je trochu škoda, že bitkám tento fyzický aspekt chýba.

A zase sme pri chybách. Umelá inteligencia vás vie potiahnuť. Cítite to najmä v Be a Pro režime. Prihrávky AI spoluhráčov na čiaru pri vašom vybehnutí zo striedačky sú lahôdkami. Vedia skvele prihrať, chybovať, ale aj sebecky zahrať útok na seba a zlyhať. A taktiež vám v obrannej fáze vedia bodnúť nôž do chrbta. Ako útočník si plníte svoju úlohu v pásme, vytláčate strelca od modrej, strážite si ho, snažíte sa zužovať mu uhol a vypichnúť puk, no vaša obranná dvojica to pozične často vôbec nezvládne, nie je dôrazná na mantinely a skutočne neuveriteľne často sa motá za bránou, kde puk stráca. Špeciálne v Be a Pro pri takýchto momentoch tŕpnete, keďže vy za to dostanete negatívne body kvôli zlej obrannej formácii. Čo z toho, že puk okolo vás ani nešiel a tí dvaja drevení vzadu boli niekde na polceste do bufetu. Podľa hry je to aj vaša chyba.

NHL 16 prichádza s jednou podstatnou novinkou a tou je akýsi in-game tréner. A úprimne povedané, je to najlepšia vec, aká sa v tejto sérii stala za dlhé roky. Tréner má ešte svoje chyby a napríklad bombardérovi od modrej dokáže stále navrhovať, aby išiel cloniť pred bránu, no skvele pomáha nováčikom a aj skúsenejším hráčom, aby sa zlepšili. Vyhodnocuje vašu hru, dáva vám návrhy kde máte zabrať, v hre naznačuje riešenie situácie. Ak ho zvládnete, povie vám to. Ak nie, taktiež vám to dá vedieť. Toto všetko v troch oblastiach: ofenzíva, defenzíva a tímová hra. Zo začiatku vám to môže pripadať rušivé, no v hre samotnej to dokáže pomôcť.

NHL 16 to má ťažké, no EA Sports si za to môžu sami. Priniesli totiž doteraz asi svoj najlepší hokej, čo sa týka pocitu z hry. Je radosť hrať na každom poste, dokonca aj v úlohe brankára. Je tu obrovská ponuka líg, režimov, skvelý prídavok in-game trénera. No je tu aj množstvo hlúpych chýb. V menu sa nedá vyznať, za obrannú hru by si niekto zaslúžil vyfackať. A potom sú tu chyby, ktoré tu už dávno nemali byť. Hra sa automaticky neukladá medzi zápasmi. To vás prekvapí, keď si po odohranom piatom zápase v rade s úsmevom vypnete konzolu s mylnou istotou, že sa hra uložila. Taktiež si nepamätá vaše nastavenia a neustále ich mení na defaultné. Ešte stále sú tu bugy. A prečo sa ma, preboha, hra pri každom spustení pýta, aký jazyk chcem, keď už od jej prvého spustenia hrám s kvalitnou češtinou? Je tu len anglický komentár a ten sa prepnúť nedá, tak prečo by som sa mal neskôr rozhodnúť, že si ju chcem zahrať vo švédčine?