To si tak maličký Chibi-Robo raz čistil vonkajšok vesmírnej stanice ISS zubnou kefkou, keď v televíznych novinách zazrel šokujúcu informáciu. Zásoby zdrojov na Zemi začali záhadne miznúť. Bane sú prázdne, náklady z lodí miznú a aj keď to nikto nevie isto, môžu v tom mať prsty malí jednookí mimozemšťania. A keďže Chibi je dobrák od plošáku a má vo svojej povahe pomáhať ľuďom bez ohľadu na okolnosti, okamžite nasadá do svojej vesmírnej lodičky a ponáhľa sa niekam do Oceánie, kde začína jeho cesta za vyriešením tejto záhady.

Nintendo prekvapivo vytiahlo jednu zo svojich najobskúrnejších značiek a vytvorilo z nej skákačku, pričom ani jedna z tých dvoch vecí nemusí byť práve najlepším nápadom. Chibi-Robo mimo Japonska nebol príliš známy bol to skôr len taký malý a vtipný pomocník do domácnosti, ktorého hry si užívalo len zopár fanúšikov. A v skákačkách je Nintendo doma. Robí jednu lepšiu ako druhú a nikto mu v tom nedokáže konkurovať. Hlavne čo sa týka ich najsilnejších sérií. Chibi-Robo je tak neznáma značka, ktorá prichádza do ringu so súpermi oveľa vyššej váhovej kategórie.

Chvíľu sa hra vlastne snaží hľadať vlastnú identitu. Nechce opakovať po ostatných a priniesť to, čo sme tu už mali mnohokrát. V niektorých oblastiach jej to vychádza skvele a prináša pár sviežich nápadov, ktoré ju robia ideálnym darčekom po stromček pre tých mladších. V iných zase poriadne kríva a konkurenciu stráca z dohľadu. S Chibi-Robo! Zip Lash je to naozaj zložité. Hra to vôbec nie je zlá a dokáže zabaviť, no neustále vo vás bude driemať pocit, že nedokáže využiť svoj potenciál a čakali by ste od nej podstatne viac.

Napríklad štruktúra hry je až príliš generická na to, že to je relatívne nová značka. Pätica svetov so šesticou levelov, po ktorých vždy nasleduje súboj s bossom daného sveta, je už dobre známa schéma, ktorá však v Mariovi funguje, lebo je súčasťou jeho identity a je tomu prispôsobená hrateľnosť. Tu to tak nie je. Svety nemajú žiadne výraznejšie opodstatnenie ako rámcovanie šestice levelov do jedného zdanlivého celku. Dokonca často ani nie sú príbuzné, nemajú spoločnú tému, pričom sa údajne nachádzajú na jednom kontinente. Nie sú zlé, len to ilustruje málo vlastnej invencie autorov.

Trochu invencie tvorcovia prejavili pri postupe levelmi, pričom práve tam sa mali držať zaužívaných pravidiel. Nejdete z jedného do druhého, ale točíte v rulete s číslami a podľa toho, čo padne, sa posuniete o príslušný počet políčok ďalej. Je to neuveriteľná otrava. Na konci každého levelu máte za úlohu trafiť zvončeky. Čím ťažší zvonček, tým viac pokusov pri točení máte k dispozícii. Z levelu 1 na level 2 ale idete len vtedy, keď si vytočíte jednotku. Môžu vám tak vznikať medzery a vy sa musíte vracať k už prejdeným levelom, keď vám na ne vyjde ruleta. Namiesto motivácie ísť vpred vás hra otravuje zbytočným prvkom náhody až natoľko, že si radšej vždy pred točením za hernú menu nakúpite políčka, aké sa vám hodia.

Jednotlivé levely vôbec nie sú zlé, len im niečo chýba. Niečo viac, čo vás vždy prekvapí. Často fungujú na rovnakej schéme, ktorú budete musieť opakovať. Po prvom svete sa vždy vyberiete najskôr vľavo, lebo vás tam takmer vždy niečo čaká. Rovnaké prvky sa opakujú aj v priebehu každého sveta. Sú rozsiahle, členité, vedia ponúknuť aj slušnú výzvu, keď vás tu a tam potrápia. V zásade bavia, no chcelo by to viac nápadov a to aj do ich zasadenia, keďže sa vám začnú zlievať dokopy. V každom svete je navyše jeden level iný. Dostanete sa na vodné lyže, vozík alebo do ponorky. Vaše možnosti sa zredukujú, ale objavia sa nové nástrahy prostredia.

Najväčším rozdielom medzi Zip Lash a inými 2D skákačkami je samotný hlavný hrdina. Chibi je nenápadný malý robot. Zo zadku mu trčí elektrická šnúra a jeho hlava je vlastne taký bezodný smetiak. Všetko z toho má svoj zmysel. Svet okolo hrdinu je voči nemu obrovský, a tak s musí pomáhať, ako to len ide. Šnúrou si vie dobiť energiu, keďže funguje na elektrinu, no poslúži aj v boji s nepriateľmi, keďže ňou môže hádzať. Taktiež ho chvíľu udrží vo vzduchu, keď ju rozkrúti nad hlavou. Šnúra odomyká dvere a taktiež slúži na presun na väčšie vzdialenosti ako hák. Má mnoho využití a dva efekty. Jeden rýchly a druhý pomalší, no presnejší. Každý z nich si môžete postupne predlžovať zbieraním orbov, aby šnúra dosiahla ďalej, čo oceníte pri presune aj pri boji.

Okrem toho v leveloch zbierate mince a ešte aj odpadky, do ktorých sa zaujímalo pretavila environmentálna téma. Už len kvôli tomuto môže hra byť zaujímavou voľbou pre tých mladších. Nazbierané odpadky dokáže Chibi v generátore vo svojej lodi zmeniť na elektrinu a dobiť si energiu. Veľké mince sú v každom leveli len 3 a ich získanie je ťažšie. Rovnako aj získanie drobných bonusových robotov, ktorí vám navyšujú skóre. Pri opätovnom prechádzaní si môžete hranie spestriť záchranou detí.

Tým najhorším je však neuveriteľne otravný product placement. V úrovniach sú porozhadzované maškrty, ako Mentos, lízatko, čipsy a obrovská hromada japonských obskurností. Keby ste ich mali len zbierať, bolo by to v poriadku. No vy ich máte aj nosiť hladošom roztrúseným po leveloch. A tí vás budú týrať svojim vlastným zbytočným príbehom a siahodlhými opismi každej jednej z maškŕt, nad ktorými sa nekonečne dlho rozplývajú. Takúto neuveriteľne nepríjemnú a vtieravú reklamu som osobne už veľmi dlho nevidel. Sagan tancujúci s vianočným stromčekom je oproti tomu kampaň storočia.

Naozaj dobre hra zvláda súboje s robotickými bossmi. Každý z nich má nápad a konečne vidíte aj trochu tej autorskej invencie. Súboje sa skladajú z viacerých fáz, keď bossovi postupne uberáte zo života. Tradične tak prituhuje a vy musíte trochu obmieňat taktiku, ktorá na neho platí. Aj vizuálne sú súboje zvládnuté pekne. Obzvlášť poteší úplne posledný boss, ktorý je ako z inej hry a prakticky sa aj zmení žáner, pričom musíte poctivo sledovať pohyby protivníka ako kedysi pri Punch-Out. To, že je hra skôr pre mladších, naznačujú aj pomôcky, ktoré si do levelov môžete kúpiť a možnosť level preskočiť za peniaze, keď v ňom často zomierate. Zip Lash teda nie je veľmi pre fanúšikov moderného Donkey Konga.

Graficky na tom hra na pomery 3DS vôbec nie je zle, aj keď trpí tým, že jej chýba výraznejší štýl a vlastná identita, čo prakticky opakujeme už od začiatku vo viacerých oblastiach. 3D efekt je zvládnutý dobre, no nenarazíte na mnoho momentov, kde ho hra vie dobre využiť. A hudba je na tom podobne. Neurazí, ale z hlavy vám vyšumí veľmi rýchlo. Je až prekvapivo nevýrazná na to, že je to hra od Nintenda. Postavy v hre nehovoria, ale pípajú. A to sú momenty, keď budete znižovať hlasitosť.

Chibi-Robo! Zip Lash nie je zlá hra. Zároveň to ale nie je hra, ktorú musíte mať. Ak ju dostanete, nepohrdnete ňou. Ak máte doma 3DS a malého svišťa, môže sa z nej tešiť a práve deťom ponúkne niekoľko zaujímavých myšlienok. Hra podporuje amiibo a má aj parádnu vlastnú figúrku. Príjemným spestrením je komunitné odomykanie kostýmov pre hlavnú postavu prostredníctvom Miiverse. Tých fajn nápadov tu pár je a hra dokáže zabaviť. Ibaže nie natoľko, aby ste z nej padli na zadok. Chýba jej vlastná identita, viac čerstvých nápadov ako vo forme, tak aj obsahu.