Vždy som sa chcel pustiť do niektorej z hier MX vs. ATV. Určite mám niekoľko starších častí niekde doma, no nikdy som sa k nim v záplave iných titulov akosi nedostal. Séria má za sebou už viac ako dekádu na trhu a priniesla naozaj mnoho častí, no ako skvele začala, tak pomaly upadala. A keď som sa k nejakej z týchto hier konečne aspoň pracovne dostal, tak to je v momente, keď je séria pravdepodobne na svojom dne. A pritom to ani nie je novinka. MX vs. ATV Supercross Encore stavia na už známom základe, ktorý bolo treba poriadne vylepšiť. Snaha však zostala len niekde na polceste.

Pôvodne bola značka v rukách THQ, ktoré skončilo veľmi neslávne a vo veľkom výpredaji jeho značiek sa dovtedy neznámy vydavateľ Nordic Games dostal hneď k niekoľkým. Medzi nimi bola práve aj MX vs. ATV, pričom hneď v roku 2013 tvorcovia ohlásili aj prvé vlastné pokračovanie. Tak vznikol pôvodný Supercross, za ktorým síce stáli pôvodní autori z Rainbow Studios, no hre toho strašne veľa chýbalo a hrateľnosť skôr bolela ako bavila. Aj preto všetci fanúšikovia vkladali veľké nádeje do vylepšeného Encore, ktoré malo prísť na aktuálne konzoly a taktiež na PC. Teraz je hra tu a keď sa pozeráte na hodnotenie vyššie, vidíte, že sa od pôvodnej hry vôbec nezmenilo. Kde sa stala chyba? Najjednoduchšie by bolo povedať, že prakticky všade.

V hre nie je jediná oblasť, ktorá by fungovala tak, ako má. Pri hraní sa nebavíte a aj keď to už vyzerá tak, že by ste sa mohli, vždy do toho príde niečo, čo vám dojem aj tak pokazí. Od úvodnej prezentácie po koniec kariéry (ak sa náhodou odhodláte ísť až tak ďaleko) vám neustále niečo prekáža. Nie je to priamo katastrofa ako napríklad nedávny Afro Samurai 2 alebo iné podobné hry, ibaže je tu na každý ako-tak fungujúci prvok nejaký iný, ktorý ho absolútne neguje.

Napríklad predtým, než sa pustíte do pretekania, si môžete podľa svojho gusta upraviť jazdca, motorku a aj štvorkolku, aby ste v každom prípade pretekali tak, ako je vám najmilšie. Zo začiatku je dostupných dielov  a vizuálnych prvkov málo, no víťazstvami si ich postupne odomykáte a je ich tu naozaj obrovská hromada. Ale čo z toho, keď na hru nemajú prakticky žiadny vplyv. Môžete si vymeniť kolesá, riadidlá, prakticky všetko, ale na vašej jazde sa to nijako neodrazí. Čoskoro tak rezignujete na akékoľvek vylepšovanie a uspokojíte sa s prvým zostavením, ktoré sa vám ako-tak páči. Po vyhratých šampionátoch vám nabiehajú nové a nové diely, ale už sa na ne ani len nepozriete.

Podobným príkladom môže byť aj kariéra, ktorá je skutočne rozsiahla a taktiež ponúka množstvo šampionátov, ktoré obsahujú od 5 do 12 pretekov, podľa toho, akú triedu si zvolíte. V pôvodnej hre sa kariéra spoliehala prakticky len na supercross preteky, no Encore ich rozširuje o ďalšie mnohé typy, napríklad Waypoint alebo Free Ride či Rhythm Racing. To je vlastne akási 3D variácia na starodávny Excitebike, kde idete len rovno cez množstvo prekážok a musíte si udržať rytmus jazdy a skokov, aby ste do cieľa dorazili na čo najlepšej priečke.

Kariéra dokáže udržať niekoľko desiatok hodín, ale čo z toho, keď pravdepodobne nikto nebude ochotný venovať jej toľko svojho času. Už dlho ste nehrali nič, čo by vás tak biedne motivovalo v ďalšom progrese. Je to len jednoduchý rad rôznych šampionátov, ktoré prebiehajú prakticky rovnako, ibaže na iných tratiach a volíte si jeden šampionát za druhým. Už po nejakom štvrtom sa budete cítiť fyzicky unavení, aj keď ste jazdili na striedačku na motorkách a štvorkolkách, pričom polovicu pretekov absolvujete na východnom pobreží USA a druhú zas na západnom.

Ale ani tá neuveriteľne nezáživná kariéra, ktorá vás vôbec nedokáže motivovať pri ďalšom hraní, nie je tým najhorším, čo vás v hre môže postretnúť. Tým je pravdepodobne jazdný model, vďaka ktorému si toho v hre veľa neužijete. Aj tu narazíte na mnoho zaujímavých nápadov, ktoré ale akosi nefungujú. Všimnete si, že do zákrut vám nestačí len zatočiť, ale musíte taktiež pracovať s váhou a prenášať ju do strán. Pri skokoch zas dopredu a dozadu, aby ste čo najlepšie pristáli a čo najďalej doleteli. Síce to funguje výborne na papieri, ale v hre samotnej to na mnohých miestach neuveriteľne škrípe.

Ako keby si hra hádzala nejakou 20-strannou kockou o to, keby v nej fyzika zareaguje podľa nejakých skutočných pravidiel a kedy vás z ničoho nič hodí do paralelného sveta plného nezmyselných fyzikálnych zákonov a pravidiel. Niekedy to vyústi do pomerne komických situácií, často však skôr do frustrujúcich, ktoré vám uberajú chuť žiť. Absolvujete niekoľko rovnakých skokov, väčšinu z nich zvládnete, no pri jednom zrazu pretekár preletí kolmo nadol cez motorku (čiže jeho model fyzicky prejde modelom stroja) a vybúrate sa. Taktiež jednu zákrutu zvládnete perfektne v jednom kole a v druhom sa so štvorkolkou dostanete na blate do hodín. Vtipné je, že aj na AI vidíte, ako sa s tým trápi a bez ohľadu na obtiažnosť majú s pretekaním problémy aj umelí súperi.

Často narazíte na situácie, pri ktorých sa vám bude rozum pozastavovať. A to aj vtedy, keď sa už zmierite s tým, že hra nechce mať nič spoločné s realitou, ale skôr sa hrá na arkádu s dôležitou fyzikou, aj keď vôbec nie reálnou. A ďalšou zbytočnosťou do zbierky sú triky. Tých je v hre tiež slušné množstvo a za ich robenie získate napríklad achievementy/trofeje, no to je asi ich jediný zmysel. Do hry akoby boli len nasilu pridané, aj keď sa tam nehodia. Aj vďaka tomu sa vám málokedy podaria, keďže musíte držať jedno tlačidlo a pravým analógom pohnúť do troch smerov. A málokedy narazíte na skok, po ktorom vám to hra všetko umožní tak, aby ste bezpečne pristáli. Navyše za to nemáte žiadne body ani nič iné.

Našťastie hra ponúka aj pár svetlých bodov, aj keď ich veľa nie je. Nájdete tu pomerne dosť strojov a vo viacerých kategóriách, vrátane malých motoriek 50f, s ktorými je hra zábavnejšia a lietate ako papier v prievane. Taktiež poteší multiplayer pre 12 hráčov lokálne, kde si tiež môžete zajazdiť so všeličím. A ak aj nejazdíte práve s niečím alternatívnym, aspoň sa všetci trápite rovnako. A dokonca by som povedal, že split-screen multiplayer si dokážete aj užiť, ak sa zmierite s tým, že vám hra hádže pod nohy už zmienené polená.

Taktiež hudba je v hre veľmi dobrá. Síce ju možno trošku kazí horšie nastavený audio mix, ale ponúka naozaj pestrý a dobre vybratý mix rôznych rockových podžánrov, čo sa k takejto hre jednoducho hodí a skvele sa to počúva. O to viac, ak máte daný žáner radi. Bohužiaľ, to isté neplatí o grafike, ktorá pôsobí zastaralo a narazíte v tejto oblasti aj na také nepekné prvky, ako je dodatočné načítavanie textúr povrchu trate, takže môžete pred sebou občas vidieť škaredé a neostré prvky, ktoré zo začiatku ani neviete identifikovať.

MX vs. ATV Supercross Encore nedopadlo najlepšie. A je to obrovská škoda. Podobných hier teraz veľa nie je. Prakticky len druhá časť MXGP, ktorá bude určite kvalitnejšia, ale keďže MX vs. ATV séria razignovala na vážne poňatie motokrosu, mohla očariť aspoň takým jednoduchším, neviazaným. Pôvodná hra nebola žiadna sláva, no v prípade tejto vylepšenej verzie už môžeme hovoriť len o sklamaní na plnej čiare. MX vs. ATV Supercross Encore nie je dobrou kúpou a kým by sa takou mohla stať (záplaty, opravy, vylepšenia, zľava), tak tu pravdepodobne budú oveľa lepšie alternatívy.