Keď sa pozeráte na nový Guitar Hero Live, musíte zahodiť za hlavu všetko, čo ste vedeli o pôvodnej sérii. Tá pred pár rokmi zomrela a týmto titulom ju Activision neoživil. Pri hraní sa môžete často sami seba pýtať, čo to vlastne je. Sú momenty, keď sa výborne bavíte. Sú momenty, kedy by ste sami hru spravili úplne inak. Rozhodne to nie je pokračovanie, no niekde v jadre to nie je ani úplne nová hra. Je to akoby sa chcel niekto na Guitar Hero podobať, no nechcel z neho vychádzať. A nie je to len o gitare.

Aj keď práve gitara predstavuje prvé zmeny oproti pôvodnému konceptu. Jeho základ je rovnaký. Z reproduktorov znie hudba, na obrazovke vidíte tlačidlá a tie musíte stlačiť na gitare vtedy, keď znie nejaká hudobná časť, ktorú reprezentujú. Kým v pôvodnej sérii ste mali v rade 5 farebných tlačidiel na obrazovke aj na gitare, v GH Live je to inak. Na gitare máte v zásade podobné ovládacie prvky. Sú tu tlačidlá pre Start, analóg pre pohyb v menu, tlačidlo pre Hero Power (čo je premenovaný prvok Star Power), tremolo, dlhú a úzku páčku nahrádzajúcu struny a tentoraz 6 tlačidiel na pražci, ale v dvoch radoch vedľa seba. Preč sú aj farby a 3 tlačidlá sú čierne a 3 biele.

Gitara opäť tvarom vychádza zo Stratocasteru, no oproti predchádzajúcim inkarnáciám pôsobí lacnejšie. Hmatník napríklad nie je tvarovaný, ale len namaľovaný. Taktiež všetky tlačidlá necvakajú jemne, ako to bolo pri starších gitarách, ale sú výrazne hlučnejšie. Je to badať hlavne vtedy, keď hráte s partiou, jeden hrá a ostatní počúvajú. Okrem týchto dvoch neduhov je to však podarený ovládač a hlavne, keď ho máte v rukách, nemáte dojem, že je z cukru, takže ho môžete aj poriadne uchopiť a nebudete sa báť, že vám pri hraní praskne alebo sa inak poškodí. Len teda gitaru po odohraní piesne nesmiete chytiť za hrdlo a rozbiť.

Na hernej obrazovke máte pred sebou hmatník, ktorý postupne zobrazuje tlačidlá na pražci, ktoré musíte stláčať, v tomto prípade najviac 3 v rade naraz. Záleží len na zvolenej obtiažnosti, aké náročné to pre vás bude. Môžete sa obmedziť len na jednu farbu, no pokojne sa vrhnite aj na obe, hra ich bude striedať a občas budete musieť stlačiť aj obe naraz na jednej pozícii. Zároveň touto cestou hra vyriešila problém prístupnosti. Ak ju nezvládate, musíte sa popasovať len s trojicou tlačidiel, takže je otvorená aj nováčikom. Zároveň je aj náročnejšia ako predchádzajúce časti, keďže vás vie poriadne potrápiť so šesticou tlačidiel a pri takom Painkillerovi od Judas Priest máte občas dojem, že si idete polámať prsty.

A aj keď pre niektorých môže znieť vyťukávanie do plastovej napodobeniny gitary podivne, opäť dokáže zabaviť. Aj vás doma, no najmä vtedy, keď si k hre pozvete partiu, prípadne si zaobstaráte druhú gitaru. Ako sa zabavíte, to už sa odvíja od niekoľkých faktorov. Prvým je herný režim, ktorý si zvolíte. Aj v GH Live nájdete režim kariéry, a práve v tomto sa až tak baviť nebudete, no raz ho prejdete, aby ste si odomkli všetky herné skladby. Je rozdelený na dva festivaly, kde postupne zahráte pred rôznym publikom, od menších kapiel poobede až po večer headlinerov. Jeden festival je v USA a druhý je v UK, sú aj rozdielne tematicky ladené a budete v nich hrať série troch piesní v rámci jedného koncertu.

Kariéru máte prakticky za večer za sebou a naozaj nie je tou najsilnejšou stránkou hry. Jedným z dôvodov je aj výber piesní v hre. Tých je tu celkovo 42 a je to taká všehochuť. Každému sa má niečo z toho zapáčiť, no výsledkom je mišmaš, ktorý vás môže nudiť. Čakáte, že si v takejto hre zahráte Rolling Stones, The Who, Pearl Jam, Arctic Monkeys, možno aj Blink 182 a podobné. No pomedzi tieto veci sú tu aj interpreti ako Rihanna alebo Katy Perry. A prítomnosť Skrillexa a Eminema je už naozaj na zváženie. Odomknuté skladby si môžete zahrať v Quickplay režime a čo poteší, to sú rôzne drobnosti a bonusy, ktoré si hraním kariéry odomknete, napríklad detaily o festivaloch, interpretoch a podobne.

A práve to sú zaujímavé veci, keďže na pódiu hráte so skutočnými hudobníkmi. Kreslené postavičky sú preč, na hľadisko nazeráte z perspektívy vlastných očí, ocitáte sa v strede kapely, pred vami je skutočný dav a všetci dynamicky reagujú na to, ako hráte. Môžu vás vypískať a členovia kapely vás budú zabíjať pohľadom, no rovnako ľudí viete aj rozvášniť, po čom sa váš spevák nechá nosiť na rukách. Nie všetci herci sú rovnako dobrí. Hlavne v publiku nájdete niektorých, ktorí tam boli len do počtu a taktiež kľúčovanie publika na veľkých koncertoch vyzerá umelo, no v menších kluboch to vyzerá fajn a slušne buduje atmosféru. Zvlášť vtedy, keď to poriadne pokašlete a spevák sa za vás ospravedlňuje. Ale tak nebolo to prvý ani posledný raz, čo to gitarista prehnal s alkoholom na festivale.

Gitary sa s hrou párujú cez drobný USB receiver a, ako asi tušíte, do hry si nepripojíte žiadne staré nástroje. To je obrovská škoda. Rovnako ani stará knižnica piesní nie je kompatibilná s novou hrou, no napríklad o možnosť spevu nebudete ukrátení, aj keď nefunguje práve najintuitívnejšie. Podobne ako posledný Singstar, aj GH Live využíva mobilnú aplikáciu na to, aby ste svoju kapelu rozšírili o speváka. Musí sa zosynchronizovať s hrou a nie je to rovnaký zážitok, ako keď v ruke držíte mikrofón. No na párty sa to stratí.

Sklamanie z herného playlistu dokonale vyvažuje to, čo vám ponúkne Guitar Hero TV režim, ktorý predstavuje nový spôsob hrania. Má to však niekoľko háčikov. GHTV predstavuje neustály prúd hudby, ktorú môžete hrať, vyžaduje si ale pripojenie na internet, takže nejaké chaty uprostred divočiny, bohužiaľ, padajú. Ale tej hudby je neuveriteľne veľa a jej výber je podstatne lepší. Metal, rockové klasiky, punk, to všetko tu nájdete. Rovnako aj doba vzniku týchto skladieb je podstatne rozmanitejšia.

Prvý spôsob, ako si GHTV užiť, je hranie denných show. Pamätáte sa ešte na časy, keď stanice ako Viva alebo MTV boli o hudbe? Presne o tom to je. Je nejaký denný program, kedy v hodinových alebo polhodinových blokoch hráva istá hudba a vtedy sa môžete pokojne zapojiť. Napríklad si vyberiete večer hodinový blok klasického rocku a užívate si Queen, Judas Priest, Rush a ďalšie. Podobne tu nájdete aj metalové show a iné. Vidíte program dopredu, a tak si môžete aj naplánovať, kedy si zahráte. Navyše stále s niekým súťažíte, keďže počas hrania vidíte rebríček, v ktorom je dosť ďalších hráčov a s nimi súperíte o čo najlepšie umiestnenie v celom bloku aj v aktuálnej piesni. A môžete sa raz za čas pristihnúť, ako pri hre sedíte už niekoľko hodín, necítite si prsty a užívate si jednu pieseň za druhou, jeden blok za druhým.

GHTV môžete hrať aj voľnejším štýlom, no tu Activision prišiel s nápadom, že by bolo fajn, ak by ste si hranie skladieb museli kupovať. A keď vám dôjde herná mena, tak prichádza na scénu aj reálna. Môžete si jednoducho vybrať skladbu, ktorú chcete hrať sami alebo s priateľmi (ak máte 2 gitary), no stojí vás to jeden vstup. Na začiatku dostanete istý počet vstupov a môžete si ich neskôr kupovať za herné kredity, ktoré získavate hraním skladieb. Ak sa už ale napríklad dostanete na nejakú chatu, kde je aj internet, tak sa nechcete trápiť s tým, aby ste niekde grindovali kredity, ale chcete hrať piesne, na ktoré máte chuť. A vtedy vám kredity rýchlo dôjdu.

Voľné vstupy ešte môžete získať aj za progres. V hre sa totiž postupne levelujete a každý level pre vás predstavuje rôzne bonusy. Môžete si odomknúť nový vzor hmatníka, nové schopnosti Hero Power (zničia všetky noty na ploche...), nové karty k svojmu online profilu a nakoniec aj získať nový level. Mikrotransakcie sa prejavujú aj pri prémiových show. Tie sa vám sprístupňujú postupne, sú časovo obmedzené a ak sa do nich chcete ihneď dostať, musíte zaplatiť. Ak nie, musíte plniť dané výzvy. Navyše ak si chcete show zopakovať, aj keď ste ju predtým úspešne splnili, nedostanete sa do nej bez opätovnej platby či splnenia výziev.

A sú to práve mikrotransakcie, ktoré hru najviac ťahajú dole. Áno, dá sa hrať aj bez nich. Ak patríte medzi trpezlivejších, nikdy si ich ani nevšimnete, no stále tu budú niekde visieť a Activision bude len číhať, kedy na ne uloví niekoho, komu sa nechce čakať. Uvítali by sme aj viac rockovo orientovaný playlist do kariéry a plnohodnotnú možnosť spevu, no v zásade sa reštart známej série podaril veľmi slušne. Zmena herných princípov hru otvorila novým hráčom a skúseným prináša novú a náročnejšiu výzvu. Hra dokáže zabaviť nadlho, aj s partiou pri nej viete nejaký ten večer presedieť. Je tu ale veľa priestoru na zlepšenie a nemusela by sa snažiť ťahať z vás peniaze aj po tom, čo si ju kúpite.