Táto hra je zlá. Nehrajte ju, ak netrpíte vážnymi masochistickými sklonmi či nevyliečiteľným a až zhubným fanúšikovstvom voči značke Assassin's Creed. Naozaj. A tu by som najradšej asi aj skončil, no, v tomto prípade bohužiaľ, ma platia za to, aby som sa vám pokúsil poskytnúť svoj pohľad na to, prečo mi pri spomienkach na túto hru doteraz trhá kútikom oka. A tak musím pri písaní opäť prežiť každý jeden hrôzostrašný moment, na ktorý som pri hraní narazil. A verte, že ich rozhodne nebolo málo.

Assassin's Creed Chronicles je pritom rozhodne zaujímavým experimentom. Ubisoft si tu môže dovoliť viac ako kedykoľvek predtým. Nie je viazaný odhadovanými predajmi a zabehnutou schémou, o ktorej zmene nechce vedenie ani počuť. Môže nás preniesť do nových častí assassínskeho sveta, nových historických etáp a taktiež predstaviť nové príbehy, ktoré sú originálne a pútavé, pričom zredukovanie rozmerov umožňuje aj opäť objaviť herné mechanizmy. Čína, India, revolučné Rusko, po tom všetkom fanúšikovia túžili už roky a teraz to dostali. Čína minulý rok zaujala, no zároveň sklamala. Assassin's Creed Chronicles: India je už čistý kopanec medzi nohy.

Radi by ste sa nechali unášať krásami exotickej Indie, ktorými vás sprevádza nový zabijak menom Arbaaz Mir. Píše sa rok 1841 a odveký boj proti templárom má novú podobu. Moc Východoindickej obchodnej spoločnosti rastie a môžete trikrát hádať, kto za ňou stojí. Sami sa tak musíte pokúsiť opäť získať drahokam Koh-I-Noor, ktorý by mohol byť ďalšou stratenou časťou Piece of Eden. Sú to, rovnako ako v China, väzby na už skôr vydanú knihu Underworld a komiks Brahman, no hra aj napriek tomu nevie zaujať. Príbeh nezačína práve najlepšie, no stále veríte, že sa doň dostanete. Vágny úvod je však to najlepšie, čo vám hra ponúkne a postupne upadá hlbšie do samoúčelnej a nudnej vaty, ktorá tu je len na to, aby nejako spojila tých 10 levelov.

Príbeh stojí za prd prakticky v každej oblasti. Nedokáže byť vôbec pútavý, ani len na pár krátkych chvíľ. Ponúkne len spŕšku predvídateľných momentov a až nečakane hlúpe a prázdne dialógy na to, že je to akčná 2.5D skákačka. Od takých väčšinou veľa nečakáte, no toto je aj tak iná liga. Do príbehu napríklad vstupuje aj Arbaazova milenka, nechýba obligátny záporák a sám hrdina občas prehodí pár slov aj sám so sebou. Kvalita scenára je však mizerná, repliky nedávajú zmysel a často sú silené. To isté platí aj o niektorých momentoch. Obzvlášť záver je fakt na smiech. Čakajú vás až dva súboje s „bossmi“ (jeden skôr akčný, druhý zas zameraný na puzzle a skákanie), jeden scenáristicky hlúpejší ako druhý.

A takto je to vlastne s celou hrou, aj keď je badať, že v niektorých oblastiach autori chceli priniesť zmeny k lepšiemu oproti predchádzajúcej časti. Hra je napríklad viac zameraná na skákanie a akciu, menej na hádanky. Najmä akcia a súboje sa dočkali veľmi slušných vylepšení. Nie je to len o stláčaní tlačidiel, musíte aj premýšľať, blokovať, občas sa dokonca oplatí dostať medzi nepriateľov a pokúsiť sa o to, aby jeden z nich nešťastne zastrelil druhého. Potom je tu ale napríklad taký neduh, že boj a bežný pohyb používajú rôzne schémy ovládania. Takže pri boji nedokážete šplhať a normálne skákať, ale len sa držíte v bojovom postoji a kráčate. A to je dosť problém, ak napríklad potrebujete preskočiť nastraženú výbušnú pascu, či sa chcete rýchlo skryť. Takéto momenty kazia aj veľmi slušný dojem z tichého zabíjania snáď z desiatok rôznych pozícií.

Parkour a platforming je taktiež v istom zmysle vylepšený. Hra je síce 2.5D, čiže sa pohybujete len v jednej rovine, no častejšie sa využíva hĺbka a nie len na skrývanie pred strážami. Levely majú viac vrstiev v popredí a pozadí, kde sú skryté bonusy a aj kvôli alternatívnym cestám a útekom tak budete často pendlovať medzi vrstvami, visieť z rôznych trámov a ríms a podobne. Kde je háčik? Ovládanie nestojí za nič. Je nepresné, občas mu prechody robia problém, dokonca sa postava zvykne zaseknúť (a to dokonca aj o neviditeľné objekty, ktoré tam ale zjavne sú), alebo sa zase niekde nechytí. Neviete odhadnúť vzdialenosť skoku, niekedy skočíte ďalej ako inokedy, podľa toho, ako to má hra naskriptované. Občas tak jednoducho neviete, či niekam doskočíte.

Hádaniek tu príliš veľa nenájdete. Nie je to práve na škodu, radšej žiadne ako zlé, no raz za čas musíte pohnúť rozumom. Hra vám do cesty položí nejakú nezmyselnú prekážku v rámci levelu, ktorou sa pokúša generickú a nezáživnú hrateľnosť zmeniť, a tak si musíte dobre naplánovať progres, napríklad pri zbieraní častí uniformy, aby ste vyzerali ako strážca. Samotná prítomnosť podobnej úlohy v takomto prevedení nedáva zmysel, ale poteší prítomnosť viacerých ciest, ako môžete svoj cieľ dosiahnuť. Ak nejaká nevyjde a zomriete, skúsite inú a možno pre vás bude schodnejšia. Môžete postupovať taktiež potichu alebo silou (ktorá vyžaduje rýchle reflexy, no najmä zručnosti pri úteku).

Celé to však ilustruje jeden zaujímavý fakt o Assassin's Creed Chronicles: India. Akoby autori len do levelov nahádzali jednu myšlienku za druhou a už ch nezaujímalo ich prevedenie a vyladenie. Hra vás nebude baviť a z rôznych hlúpych dizajnérskych rozhodnutí pramenia aj zbytočne frustrujúce momenty. Vyššiu náročnosť by som kvitoval, v súbojoch si ju užijete, ale také množstvo nevyvážených herných momentov sa len tak často nevidí. Často budete zomierať len preto, že je nejaká pasáž hlúpo navrhnutá. Akoby tvorcovia hru v tomto ohľade ani netestovali. Rozhodujú maličkosti a všetko sa dá prejsť, no hra by mohla byť omnoho zábavnejšia, ak by sa autori vyhli chybám.

Umelá inteligencia je jednoduchá. Dalo by sa povedať, že aj hlúpa. Nevie toho veľa, len sa správať podľa jednoduchej schémy, ktorá sa na nejakých 10 sekúnd zmení v prípade poplachu na inú schému. Ale je prehnané, aby ste zomreli niekde len preto, že sa vám postava zasekne niekde na rohu a vy kvôli tomu stratíte ani nie pol sekundy, no časomiera je nastavená tak, že si to nemôžete dovoliť. Ani pasáže s utekaním pred niečím (slon, paľba zo zbraní) nie sú zábavné a od Crasha Bandicoota ani zábavné neboli. To isté platí pre trojicu sekvencií so sniperkou, ktoré sa sem ani nehodia. Korunu tomu nasadzujú levely v jaskyniach predkov, kde vás hra núti dookola prekonávať takmer rovnakú sériu nudných pascí bez nápadu, pričom náročnosť stúpa nie vďaka novým prvkom, ale len neúprosnému časovaniu.

Hrou dokážete preletieť aj pod 4 hodiny, no ak ju budete hrať bežným tempom, môžete s ňou stráviť aj 6 hodín. Nie je to veľa, no čas je skutočne relatívny. Po každej hernej seanse sa pôjdete pozrieť do zrkadla, či vám nepribudli vrásky a šediny, lebo hra z vás vysaje život, akoby ste v nej strávili roky. Nové prvky (dymovnice, šakram na ničenie objektov) a vlastnosti (nové spôsoby popravy, Helix na okamžitú elimináciu) hrateľnosť menia len nepatrne a nepostarajú sa o žiadne oživenie, aby vám čas s hrou plynul príjemnejšie. Ak by ste chceli, môžete si zvýšiť obťažnosť a zvoliť New Game Plus, prípadne sa zamerať na výzvy, no ani to nie je práve ideálna zábava.

Prezentácia, vizuál a audio. Tri kategórie, kde hra boduje a ktoré ju ťahajú z dna. Statické príbehové animačky vyzerajú veľmi dobre, no stvárnenie exotickej Indie a Afganistanu si vás podmania. Krásne kreslené pozadia vytvárajú atmosféru a pestré mapy v popredí k nim veľmi dobre sedia, aj keď by mohli byť variabilnejšie (nie je tu príliš veľa typov prostredia). Grafika je tiež veľmi slušná, boduje aj soundtrack a dabing (aj keď aj tu by pomohla väčšia variabilita replík strážcov, keďže tie sa počas hry často opakujú). A musím pochváliť veľmi dobre zvládnutý český preklad, ktorý sa dostal aj na konzoly, takže ak nezvládate angličtinu, o nič neprídete. Zvlášť pri bonusových zvitkoch a iných materiáloch, ktoré ako jediné rozširujú fádny príbeh o zaujímavé informácie.

O mesiac tu máme uzatvorenie trilógie z revolučného Ruska a veľmi sa naň teším. Výborný výber lokality, ešte lepší výber obdobia a zasadenia. Zároveň to ale bude pokus o reparát a posledná šanca pre Ubisoft, aby s Chronicles sériou niečo spravil. Assassin's Creed Chronicles: India nech je varovným prstom a ukážkou, ako to rozhodne vyzerať nemá. Horšie to snáď už nebude, to by sa museli autori veľmi snažiť, no ak to opäť pokašlú, musia padať hlavy. India už totiž nie je premárnenou príležitosťou ako China. Je vyslovene zlou hrou, pri ktorej si užijete len málo zábavných momentov, a to je pravdepodobne pramálo aj pre zarytých fanúšikov série.