V osobnom rebríčku očakávaní mal titul Rodea vždy pomerne vysokú pozíciu. Behačka od tvorcu Sonica, zaujímavý svet na vzdušných kontinentoch, posuny časov o 1000 rokov a postupné odkrývanie obsahu, to boli veľké prísľuby. Keď sa zmenila platforma z pôvodnej Wii na duo Wii U+3DS, srdce zaplesalo, že sa bude dať hrať táto arkáda na veľkej TV v obývačke i v pohybe na handhelde. Výsledok je pútavý, stále zaujímavý, ale viaceré produkčné atribúty mu nesadli, takže nenaplnil všetky očakávania.

Rodea je mladý hrdina a ochranca princeznej Cecilie. Intro trvá krátko, odohráva sa v ňom vzdušný súboj, v ktorom nejakí banditi naháňajú vzducholoď s princeznou. Rodea sa dostáva k vraku, nájde slečnu s mystickým artefaktom (Key of Time) a zrazu sa dostáva do iného sveta i času. Raz za tisíc rokov sa totiž spájajú dva svety a tento moment chce využiť zlý vládca na ovládnutie sveta v oblakoch Garuda. Rodea však zachráni dievča menom Ion vo vzdušnej ríši a dá mu tipy, ako tu prežiť. Ion si všimne, že je mechanický, dokáže ovládať bojové i lietajúce techniky a keď sa na obzore objaví zloduch, mohol by tento hrdina zachrániť nevinný ľud pred krutým nájazdom.

Na pomery behačky máme solídny dej. Animácie dvojakého typu (parádne na plnej obrazovke a malé v širokouhlom formáte) ženú dej vpred. Uvravené postavy si vyhradia čas na výmenu názorov i ďalšie plány v JRPG klasickom statickom štýle – jedna postava vľavo, druhá vpravo, v strede text a scéna. Je to efektné, nestálo to očividne veľa (flashbacky sú dokonca aj textové), ale Rodea to veľmi obohatí. Ambiciózny projekt tohto formátu si zaslúži hlbší prístup, už len kvôli piatim rokom vývoja.

Z tutoriálu pochopíte, že táto behačka sa nebude odohrávať na pevnej zemi. Maximálne prvú minútu. Potom sa učíte skákať do luftu a  prechádzať do lietajúcich sekvencií, kedy si vo vzduchu volíte ďalší smer putovania. Niekedy stačí doraziť k cieľu, inokedy sa budete chcieť zmocniť série hviezdičiek alebo pustiť do nepriateľa. Ku všetkému pristupujete v lietajúcom móde: má limitovaný čas pôsobenia, takže sa musíte orientovať rýchlo, inak padáte k zemi. Tutoriály nie sú príliš prehľadné, občas ich zvládnete až na druhý-tretí raz, ale potom dostanete ovládanie ako-tak do rúk a idete do akcie v praxi. Pravda, tá akcia je skôr nemotorná, väčšinou sa snažíte doletieť k cieľu a v správnom momente voliť tlačidlo pre takzvaný boost attack, ktorý odrovná nepriateľov aj na jednu šupu, no musí byť vhodne načasovaný. Inak padáte k zemi a... váš osud je jasný. Desiatky ráz som zletel z plošiny či istej časti levelu, lebo tým, že sa Rodea odohráva na vzdušnom kontinente, segmenty – vymedzené ostrovčeky – nie sú poprepájané.

Na druhej strane má tento dizajn istú výhodu a prekvapivo sú jednotlivé levely rozsiahle a objavovanie má veľké čaro. Už prvé kúsky vás dokážu zdržať na 15 až 25 minút, čo síce znemožní dosiahnuť rýchly čas, ale vychutnáte si všetky zákutia a nabažíte sa predmetov. Potrebujete ich, aby ste mohli byť dlhšie vo vzduchu, opraviť sa, lepšie útočiť a za medaily si dokonca otvárate ďalšie časti hry. No musíte byť ostrieľaný prieskumník – na bežné prejdenie nájdem zhruba štvrtinu kovov, to sa už snažím zdržať, skočiť na ďalší ostrov či odbočiť z hlavných bodov. Ešteže majú aj levely jednotlivé checkpointy, lebo vrátiť sa o 20 minút vzad s holým zadkom by znížilo pasiu z objavovania. No týmto spôsobom dizajn zabezpečuje vašu chuť vrátiť sa do levelov znova, absolvovať ich opakovane - pre medaily, lepší čas či vlastné potešenie. A niektoré levely budete chcieť prejsť inou cestou.

Hoci sa veľa aktivít deje vo vzduchu, stále sa učíte pôsobiť na zemi. Beháte, makáte, útočíte na iných nepriateľov alebo sú tu rozličné predmety zakotvené v kryštáloch či iných prekážkach. Fascinácia hry vzduchom však niekedy škodí. Napríklad rozbíjanie drahých kameňov vás odpáli do luftu, odkiaľ sa snažíte pristáť čo najbližšie k predmetu a zasadiť ďalší úder. Toľko snahy kvôli drobotine vo vnútri? Je zrejmé, že hrdina vo vzduchu je hlavnou devízou hry, ale ak už obsahuje pozemné pasáže, prístup k nim mal byť iný a ovládanie oveľa priateľskejšie.

Fakt je, že ovládanie je jedným z najväčších nedostatkov. Cítiť to už od tutoriálu, kde sa vám nedarí na prvý raz zvládnuť zadané úlohy. Čo to má znamenať, aby sa hráč vytrápil už v prológu?? Je úplne fuk, že neskôr sa vám darí poletovať v leveli plynulo, vstup do hry má byť elegantný, nie krivoľaký. Asi za to môže konverzia z pôvodnej Wii verzie na Wii U, ale fakt je, že gamepad nie je väčšinu času vôbec využitý – môžete skúsiť elegantnú voľbu prepnutia obrazovky iba na gamepad a zrazu hráte hladko. Je zrejmé, že pôvodná verzia využívala Wii Remote na zameriavanie cieľov vo vzduchu a tlačidlá na potvrdzovanie a bolo to úplne prirodzené riešenie, ktoré gamepad nedokáže suplovať.

Druhým neduhom je kamera, ktorá občas neposlúcha, čo je pri 3D behačke orientovanej na dianie vo vzduchu tŕň v oku, takže sa učíte. Opäť platí, že v treťom leveli ste majstri vzdušných prúdov či pálenia po cieľoch a získavania zlatých i strieborných medailí, ale tréning je drsný.

Ale pocit z putovania v hre je parádny. Už dlho som nemal pod palcom behačku, kde sa autori venujú jednotlivým častiam levelov do detailov a je radosť v nich tráviť čas. Vidíte cieľ, aj tak sa odchýlite, aby ste zistili, kam vedie toto lano, čo spraví tento spínač a ako zmastiť tamtých 20 hviezdičiek. Delenie na jednotlivé levely a poletovanie po svetovej mape má rovnako svoje čaro. Čakajú vás viac ako dva tucty levelov, čo pri priemernom čase a postupnom získavaní obsahu vydá aj na 15-20 hodín zábavy. Okrem repete úrovní si totiž môžete dokúpiť nové módy, napríklad pohľad prvej osoby (to sa vám ľahko aj hlava zatočí) či ďalšie etapy. Nie je to márna motivácia – a všetko má podľa autorov svoj čas. Niektoré veci prídu po 15. kapitole príbehu, iné po 20. a iné bonusy na seba nadväzujú priamo. Nové módy si kupujete za stanovený počet medailí (zlato, striebro, bronz) – ak ich nemáte, späť do akcie!

Väčšinu času som hral Wii U verziu. Rodea sa hrá solídne aj na 3DS, no aj tam budete mať spočiatku problémy s ovládaním, lebo na zameriavanie slúži CirclePad a na voľbu akcie tlačidlá. Všetko máte síce vo svojich rukách, ale nie je to úplne prirodzený štýl. Navyše má 3DS menej kvalitnú grafiku, takže je síce vítané mať behačku so sebou, ale platíte istú daň za stupeň kvality. Paradoxne, väčšie levely sedia skôr sústredeným herným večerom pri TV s Wii U ako potulkám na cestách. Na druhej strane si takto užijete ľubovoľné prerušovanie hry, lebo hoci Rodea núka checkpoint každých 5-6 minút, 3DS si hru pauzuje hocikedy. Najväčšia škoda je absencia nových prvkov, ako je druhý analóg na New 3DS, ale pri toľkoročnom vývoji sa nedalo čakať dodatočné doplnenie...

Ale Rodea nevyzerá úžasne ani na Wii U, čo je dôsledok portu z Wii. Slabé textúry, nižšie rozlíšenia a obstojné sekvencie sú obeťou a ak hráte paralelne AAA titul (ako aktuálne Xenoblade Chronicles X), je to šokujúce zistenie, že na rovnakom systéme bežia takto dve hry. Pritom estetická stránka a svet Garuda sú pútavé, zaujímavo spracované. Ešteže si môžete zvoliť anglické i japonské audio, takže zvuku niet čo vyčítať.

Dlhoročná produkcia hry Rodea vytvorila tri verzie a nemožno sa čudovať jej autorovi, že odporúča prvú, t.j. Wii, pri ktorej by odpadli problémy s ovládaním či slabšou grafikou. Wii U a 3DS dostali zaujímavú exkluzivitu, ale za prvé hodiny škrípania zubov sa síce odmenia pekným svetom, dlhými levelmi, systémom získavania obsahu a na pomery žánru dlhou hrateľnosťou, ale je to nevyrovnaný titul.