Guilty pleasure. Alebo po našom neresť. Každý nejakú máme, často aj z oblasti kinematografie - alebo možno práve z oblasti kinematografie. Poznáte to, či už je to nostalgiou z detstva alebo aj nevysvetliteľnou náklonnosťou, sú jednoducho filmy, ktorým nedokážete odolať, aj keď sú zlé. Alebo ako sa hovorí, sú také zlé, až sú dobré. A ja osobne zbožňujem takéto filmy. Neviem odolať poctivému béčku, no rád si pozriem aj absolútny odpad, za ktorý by sa aj Ed Wood hanbil. O produkcii Asylum som svojho času chcel písať aj záverečnú prácu. Možno ste si teda aj domysleli, že keď sa naskytla možnosť recenzovať The Deadly Tower of Monsters, po hre som skočil okamžite.

Hra je prešpikovaná esenciou béčkových sci-fi a hororov z 50. a 60. rokov minulého storočia a stačí sa pozrieť len na prvý obrázok, aby ste nasali atmosféru lacných kostýmov, ešte lacnejších efektov, preafektovaných výkonov a hlúpych dialógov. A to ešte netušíte, čo vás čaká v hre samotnej. Jej názov je vlastne aj jej leitmotívom, no to nie je to, čo vás bude zaujímať. Sami dobre viete, že v takejto hre sa tešíte na obrovský náklad odkazov, vtipov a iných prvkov, ktoré si budú uťahovať zo známych a zlých filmov. Pritom ale v kútiku duše dúfate, že hra samotná béčko vôbec nebude.

A nemyslím si, že by mi v súčasnosti napadol lepší tím, ktorý by sa chopil takejto výzvy, ako je ACE Team. Má za sebou originálne a aj zábavné tituly, ako Zeno Clash alebo Rock of Ages a tu mohli autori naplno popustiť uzdu fantázii. A už od spustenia cítite, že sa do toho pustili s poriadnou vervou. Je pred vami totiž prvá čierna obrazovka a z reproduktorov sa ozýva hlas. Predstaví sa ako režisér filmu, ktorý bol pri príležitosti opätovného vydania filmu na DVD po niekoľkých desaťročiach požiadaný, aby nahral autorský komentár.

A už od úvodu je režisér starý, možno trošku senilný frfľoš. Alebo nie? Nepáči sa mu nový plagát, kde sú vymenené postavy, no hra si tak zjavne uťahuje zo súčasnej občas až absurdnej politickej korektnosti. A to je len začiatok. Na scéne sa objavuje hrdina Dick Starspeed, ktorý havaroval na neznámej planéte Gravoria. A práve to meno vám autori ešte niekoľkokrát hodia priamo do tváre, pričom napríklad vysvetlia, prečo nemohol Dick pristáť na Uráne. Budete sa smiať. O to viac, keď si uvedomíte, že sa v tých rokoch postavy naozaj volali až tak hlúpo.

Vesmírne lode na viditeľných špagátikoch, herci v oblekoch opíc a papierové kulisy. To všetko na vás čaká v prvých momentoch hry. Len čo sa trochu oťukáte, objavuje sa na scéne ďalšia tvár. Opäť si ju autori vymysleli sami, no spoznáte tam mnohé žánrové archetypy - dámu v problémoch aj silnú a emancipovanú hrdinku. A je v nej aj tak trochu Barbarelly, ibaže bez tej ľahkej erotiky. Myslíte si, že to skončí pri hrdinovi menom Dick a plavovlasej kráske? Ale kdeže! Čo by to bolo za béčko bez robota? Ten uzatvára trojicu hrdinov a taktiež pridáva ruku k dielu.

Trojica hrdinov nebojuje spolu naraz, ale striedate ich pomocou komôr, kde jedného hrdinu nahradíte iným. V nejakých 3-4 schopnostiach sa líšia, inak je ale hra za všetkých troch totožná, čo je veľká škoda. Variabilita je slabšou stránkou hry, aj keď je pravdou, že na niektorých miestach sa bez určitej schopnosti niekam nemusíte dostať. Ak si to vyžaduje herný príbeh, v pravej chvíli vám to „nenápadne“ naznačí. Ak je to len alternatívna cesta k vedľajšej misii, neskôr sa tam môžete vrátiť so správnou postavou. V zásade to ale znamená, že ak narazíte na komoru, môže zmena postavy padnúť vhod. Prestrihové scény jasne určujú, ktorá kam patrí.

A čože je to vlastne The Deadly Tower of Monsters? Jednoduchá arkádová akcia, na ktorú nazeráte zhora. Šedú kôru mozgovú si pri nej príliš namáhať nebudete, to skôr ukazovák na ľavom myšítku. Vašou úlohou je prestrieľať sa až na vrchol veže plnej monštier. Ale musíte si dať pozor, môžete (a občas aj musíte) z nej spadnúť dole a aby ste si nenatĺkli bradu, chce to trochu cviku. A to je do istej miery problém, keďže tu autori zakomponovali aj slušné množstvo skákacích pasáží, ktoré ale pri takejto kamere vedia narobiť problémy. Nielenže občas nevidíte, kam plánujete skočiť, ešte aj nepriatelia po vás občas strieľajú z miest mimo obrazu.

Je to zábavná hra. Na podobnej akcii je len veľmi ťažké niečo pokaziť. Aj napriek tomu je tu niekoľko otravných pasáží. Ak uvážime, že vám hra zaberie nejaké 4 hodiny, v konečnom zúčtovaní to môže autorov vyjsť pomerne draho. Jednoducho sa nevydaril dizajn. Príkladom je pasáž s lietajúcimi taniermi, kde opäť len skáčete do neznáma, no dlhšie než ste boli zvyknutí. Taktiež súboje s bossmi, aj keď presne vystihujú mnohé obľúbené sci-fi monštrá, sú až príliš generické. Korunu tomu nasadzuje finálny boss, ktorý je ten najgenerickejší z generických.

Pritom v oblasti bežných nepriateľov je to úplne naopak. Čaká na vás 65 poschodí a každú chvíľu bojujete proti niekomu inému. Dole je to planéta opíc, no objavia sa aj dinosaury, neskôr budete bojovať aj proti robotom, elektrickým duchom, neviditeľným mužom, jašterom a podobným žánrovým trópom. Pritom využívate pestrú paletu zbraní, ktoré si môžete postupne vylepšovať a všetky taktiež presne zapadajú do schémy. Dozviete sa, že používate upravený elektrický strojček a podobne. Budete mať svojich favoritov, no časom si uvedomíte, že na niektorý typ nepriateľov lepšie funguje určitý typ zbrane.

A najlepšie na tom všetkom je, že vás po celú dobu sprevádza komentár režiséra. Ten je jednak dobre a vtipne napísaný, no taktiež skvele poukazuje na dobové reálie a uťahuje si z nich rovnako, ako si občas vystrelí aj z našej súčasnosti. Niečo občas zabudne, potom sa pochytí s asistentom vo zvukovom štúdiu, no a komentárom sprevádza aj dianie na vašej obrazovke. Škoda, že mu v závere dôjde dych, no to je asi prípad celej hry ako takej. Vtipy nesúka z rukáva, skôr jednoducho a nenútene vyplynú zo situácie. Scenár, aj keď je príbeh hry samotnej skutočne hlúpučký, je naozaj tou najsilnejšou stránkou titulu a poriadna dávka nadnesenia mu neuveriteľne svedčí.

Oproti tomu je grafická stránka len veľmi jednoduchá a dnes už až tak neočarí. Pri zvolenej kamere koniec koncov ani nemá veľkú šancu vyniknúť, keďže na všetky detaily nazeráte z diaľky. Na druhej strane ale neurazí. Atmosféru dotvára niekoľko filtrov, takže si môžete zvoliť, aby hra vyzerala ako z VHS, čo do nej pridá šum, pásy a podobné artefakty. Dabing je výborný, správne preafektovaný a aj vhodne zvolený vzhľadom na postavy. No o hudbe to povedať nemôžem. Je fádna, generická, vôbec nevystihuje ten správny béčkový charakter. Taktiež na zvukovú stránku môžete aplikovať podobné filtre ako pri obraze.

The Deadly Tower of Monsters je Flash Gordon. Je to King Kong, je to Godzilla. Je to aj Mucha (pôvodná), Star Trek (pôvodný), sú to aj všetky možné aj nemožné filmy s monštrami. Je to paródia seba samej a taktiež ľúbostný list estetike béčkových filmov. Autori umne využívajú trópy, ktoré už dávno považujeme za prežité. Áno, je to len jednoduchá akčná zábava, no tie 4 hodiny si ju aj napriek niekoľkým neduhom budete užívať. Problémom však je, že aj keď za tie 4 hodiny rozhodne neuvidíte každý kút tejto veže siahajúcej až do vesmíru, druhý raz sa už do nej asi nevrátite, aby ste preskúmali viac. Čo vás ale pri nízkej cene až tak nezabolí.