Keď sa v jednej hre spojí americký prezident s najväčším štátnikom bývalého Sovietskeho zväzu, aby vlastnoručne narobili poriadok s militantnými extrémistami, sotva sa od toho očakáva niečo iné ako bláznivý úlet. Áno, hra je uletená, ale nie primitívna (ako napríklad Goat Simulator) a ponúka prekvapivo kvalitnú zábavu a zaujímavé výzvy.

Obdobie studenej vojny bolo príznačné chladnými vzťahmi medzi kapitalistickým západom a komunistickými krajinami z bývalého východného bloku. Boli to preteky v zbrojení, keď si obidve strany porovnávali, kto má väčší (vojenský arzenál) a hrozilo použitie nukleárnych zbraní. K otvorenému vojenskému konfliktu, našťastie, nedošlo, ale situácia nebola ružová (u nás skôr červená). Pripomienka dôb (ne)dávno minulých vo forme paródie, kde vtedajší rivali musia spojiť svoje sily, aby zachránili svet pred armagedonom, berie všetko s nadhľadom - a je to super!

Ronald Reagan (vlasáč) a Michail Sergejevič Gorbačov (plešatec) sa v hre spoločne pokúšajú dostať z väzenia na slobodu, a popritom eliminovať teroristov a vyspelú umelú inteligenciu, ktorá chce zničiť celý svet (rozumej východ aj západ). V sólo režime ovládate obidve postavy a musíte si ich prepínať, v režime pre dvoch hráčov má každý pod palcom jedného prezidenta. Cieľom je v každej z 32 úrovní dostať obidvoch papalášov k východu a na konci...ale veď uvidíte. Reagan je pritom vyzbrojený katanou a Gorbačov vystreľuje smrtiace šípky - síce má len tri, ale môže ich znovu pozbierať. To je ale len základná výbava.

V každej úrovni sa dajú získať ďalšie zbrane. Buď sú niekde položené a treba sa k nim dostať, alebo ich stačí pozbierať po zlikvidovaných vojakoch. Každý ozbrojenec (pandrlák so zelenou prilbou) po sebe nechá nejakú zbraň, aj keď pri reštarte úrovne sa výzbroj niekedy mení. Môže to byť pištoľ, brokovnica, samopal či uzi a treba počítať s tým, že majú limitovanú muníciu. Občas sa dostanete aj k bazuke, s ktorou síce môžete vystreliť len raz, ale dokáže v ľubovoľnej stene urobiť dieru. To umožňuje vytvoriť si skratku k východu, avšak s tým sú spojené aj riziká - hluk totiž privábi vojakov, ktorí vás môžu nielen vidieť, ale aj počuť.  

Bežne sa ozbrojenci iba pohybujú dookola po predvolených trasách alebo hliadkujú na mieste. Keď vzbudíte ich pozornosť, je zle. Zalarmovaní vojaci, ale aj ich psy, bez váhania útočia a stačí jedna rana a vlasáč alebo plešatec leží hore pupkom. Potom nasleduje nevyhnutný reštart celého levelu, keďže checkpointy v hre nie sú. Pravdou je, že jednotlivé úrovne nie sú rozsiahle a spravidla ich tvorí len niekoľko miestností, ale dostať sa k exitu je väčšinou poriadna fuška. Jedna chyba obvykle znamená neúspech a neraz treba prísť na fígeľ, ako oklamať hliadky a dostať sa na miesto určenia priamo popred hlavne tankov či obranných veží.

V hre platí dôležité heslo - hlavne nenápadne. To znamená, že treba využívať špionážne techniky a snažiť sa postupovať bez zbytočného rozruchu. Hoci niekedy sa dá level zdolať aj s poriadnym rachotom. Oplatí sa sledovať trasy hliadok a zaútočiť odzadu nehlučnými zbraňami, čiže katanou, šípkami či pištoľou s tlmičom. Niekedy vás ale vojaci čakajú priamo za dverami a nedajú sa obísť. Vtedy ich treba vylákať. Práve v takýchto chvíľach najviac oceníte spoluprácu prezidentov. Jeden totiž môže poslúžiť ako návnada a odláka pozornosť protivníka a druhý, ktorého práve neovládate, automaticky použije zbraň, keď mu obeť vbehne do cesty. To si treba osvojiť, pretože tento postup budete aplikovať často. A využijete pritom aj možnosť posúvania pohľadu kamery, aby ste videli, čo sa deje vo vzdialenejších priestoroch.

Okrem obozretného postupu, ale aj prestreliek, vás čakajú rôzne uzatvorené dvere a pasce. Reagan dokáže šperhákom otvárať červené dvere, Gorbi sa nabúra do počítačov a otvorí zelené, no a na žlté treba kľúč, ktorý majú často pri sebe vybrané osoby v leveli. Aj do uzamknutých miestností sa však dá dostať pomocou spomínanej bazuky. Len ju treba vhodne použiť. A potom sú tú miesta, kde jedna postava stojí na aktivačnom paneli, aby druhá mohla prejsť. Pri postupe si treba dávať pozor na posuvné plošiny, ktoré dokážu rozmliaždiť prezidentov na kašu, elektrické pasce, ktoré ich uškvaria, tanky, ktoré ich zastrelia alebo zvalcujú, rakety a sudy, ktoré explodujú (čo sa ale dá využiť na efektnú likvidáciu hliadok).

Niektoré úrovne sa dajú zdolať rýchlejšie, pri iných vás čaká množstvo reštartov, kým sa naučíte, ako ich zvládnuť a urobíte to bez chyby. Hoci sa oplatí naplánovať jednotlivé kroky, sú situácie, keď je nutné konať veľmi rýchlo, niekedy dokonca hneď na začiatku levelu. Napríklad treba utekať úzkou uličkou pred rozbehnutým tankom. Skutočne je to neraz fuška, hoci AI nie je veľmi vyspelá a je veľmi predvídateľná. 

Všetko navyše sťažuje veľmi nepraktické mierenie. Strieľate na cieľ, ktorý stojí pred vami a ak nie ste v jednej línii, môžete ľahko minúť. Myš hra nepodporuje a mieriť šikmo pomocou klávesov je komplikované - s gamepadom to je rozhodne jednoduchšie. Máte síce aj možnosť označiť cieľ a postava sa k nemu potom automaticky otáča, ale ak je zameraný vojak v pohybe, spravidla ho miniete. Taktiež je neraz problém posunúť postavu tesne k stene - to hlavne pri niektorých nespratných zbraniach, takže nie vždy si môžete rozostaviť prezidentov presne tak, ako by ste chceli. Zábava však víťazí a s týmito neduhmi sa napokon zmierite.

Na začiatku každého levelu vás čaká výrok jedného z prezidentov a spravidla aj krátky dialóg hlavných protagonistov so štipkou irónie a čierneho humoru. Na konci úrovne je vždy nejaká kvízová otázka, napríklad musíte tipovať, ktorý z prezidentov dostal určité ocenenie alebo kto z nich má jedného brata. Výsledok nemá vplyv na ďalší postup, ale je to milé malé spestrenie, pri ktorom sa aj niečo dozviete o bývalých štátnikoch.

Retro grafika s pohľadom zhora (ale vysokým rozlíšením) môže niektorých hráčov iritovať a áno, na obrázkoch to celé vyzerá dosť skromné a málo detailné. V praxi vám to ale prekážať nebude a nakoniec možno aj oceníte, že levely nie sú preplnené objektmi, ktoré by vás rozptyľovali a zhoršili prehľad o situácii. Dabing nečakajte, zvukov je pomenej, ale minimalistická hudba sa hodí k štruktúre hry.

Námet hry Reagan Gorbachev sa môže zdať trochu pritiahnutý za vlasy, ale pod rúškom béčkovej paródie v nenáročnej retro grafike sa skrýva kvalitná špionážna akcia. Je to zábavné, chvíľami sa pousmejete a inokedy zanadávate, pretože vám hra nič len tak nedaruje. Vyžaduje trpezlivosť, pevné nervy, plánovanie a kladie dôraz na spoluprácu postáv. Herná doba sa v závislosti na tom, ako sa vám darí, môže natiahnuť na niekoľko hodín a aj keby vám reálni prezidenti neboli sympatickí, vo svojej hernej podobe si vás dokážu podmaniť.