Retro je fajn a keď prvé moderné hry úmyselne použili maximálne zjednodušenú grafiku plnú štvorčekov, bolo to pôsobivé a malo to patričný efekt. Teraz je už ale takýchto titulov priveľa a s výnimkou Minecraftu a Lego hier už primitívny vizuál s nádychom minulosti pomaly, ale isto prestáva byť zaujímavý. A predsa sa ešte nájde jedna výnimka. Kockovaná armáda v stratégii inšpirovanej legendami RTS je pôvabne hranatá, a pritom zábavná.

Úmysel tvorcov priblížiť ducha minulosti jasne definuje už názov hry - 8-bit Armies. Napriek retro vzhľadu sa ale nejedná vyslovene o zastaraný štýl grafiky. Modely jednotiek, stromčekov a domčekov sú pekné, plastické a vizuál je vlastne skvelým kompromisom a umne spája grafický štýl z minulosti so súčasnými technológiami. Takto vyformovaný svet už dokonca viac pripomína stolovú hru s pohyblivými papierovými skladačkami. A k tomu je napasované aj užívateľské rozhranie a zvolená ovládacia schéma. A hudba.

Bočná lišta s minimapou, sekciou výstavby budov a produkciou jednotiek nenechá nikoho na pochybách, že hlavnou inšpiráciou tvorcov je starý dobrý Command & Conquer. Systém, ktorý fungoval pred rokmi, je prekvapivo efektívny aj dnes. Pri výstavbe základne kliknete na ikonu požadovanej budovy a umiestnite ju v teréne v blízkosti inej vašej stavby. Pritom na samotnej ikone pokrytej ubúdajúcou clonou vidíte, v akej fáze je konštrukcia a platí, že ďalšiu budovu môžete postaviť až po dokončení tej predošlej.

Podobne to funguje aj pri produkcii jednotiek, kde si ale môžete naklikať požadované počty vojačikov, pozemnej a leteckej techniky. Všetko sa postupne vyrobí a zaparkuje tam, kde ste zvolili výstupný bod z továrne.  Zaujímavosťou je, že čím máte viac budov rovnakého druhu, tým rýchlejšie sa produkujú príslušné jednotky.  Napríklad kasárne bez ohľadu na ich počet síce spolu vypľúvajú len po jednom vojačikovi, ale keď sú takéto stavby dve, čakanie na jednotku sa skráti na polovicu, v troch kasárňach sa už vyrába trojnásobnou a v štyroch štvornásobnou rýchlosťou. Vďaka tomu máte dôvod stavať viac budov, aj keď je sortiment obmedzený len na  jedenásť druhov stavieb. Tento systém funguje aj pri výrobe jadrovej hlavice. Môžete síce odpáliť vždy len jednu raketu a potom treba čakať na automaticky vyrábanú ďalšiu, ale ak máte jedno silo vedľa druhého, čas prípravy sa dramaticky skráti.
 
Samozrejme, na všetko treba suroviny a tie automaticky privážajú z rafinérií prepravné autíčka, a tak získavate peniaze. Budovy potrebujú energiu, takže priebežne treba stavať elektrárne. Inak vám hrozia výpadky prúdu a dôsledkom je aj vypnutie obranných systémov. Môžete mať základňu plnú guľometných a raketových veží, no bez elektriny sú nefunkčné. To však môžete využiť pri útoku na nepriateľské sídla. Keď sa pri invázii zameriate na likvidáciu elektrární, budete mať menšie straty a ochromíte protivníka. Potom už spravidla stačí len doraziť centrálnu budovu a máte vyhraté.

Tým už sa dostávame k úlohám, ktoré vás čakajú v necelých troch desiatkach misií v sólo kampani. Vždy máte stanovené tri zadania. Prvé je povinné a najčastejšou podmienkou víťazstva je práve eliminovanie centrálnych budov v nepriateľských základniach. Niekedy ale treba namiesto toho zničiť všetky raketové veže, vyťažiť určité množstvo surovín alebo prežiť, kým neuplynie stanovený časový limit.  Mohlo by sa zdať, že úlohy sú rôznorodé, no v skutočnosti sú repetitívne a len mierne sa obmieňajú.
 
Druhé a tretie zadanie je nepovinné, ale po splnení získate popri bronzovej aj striebornú a zlatú hviezdu. Okrem dobrého pocitu sa to zúročí aj v ďalších misiách, kde potom hneď v úvode nastupujete s niekoľkými hotovými jednotkami (aj špeciálnymi) a odomknutými budovami. Plniť vedľajšie úlohy sa teda oplatí, hoci vás v boji nútia všetko dokončiť v šibeničnom termíne a požadujú, aby ste nevyrábali určité jednotky. Napríklad v misii, kde na vás útočia hlavne vrtuľníky, by ste sa mali zaobísť bez obranných veží. Je to náročnejšie a ak postavíte hoci len jednu, bonusová úloha sa považuje za nesplnenú. Niekedy sa oplatí skúsiť splniť vedľajšie zadania dodatočne a sústrediť sa len na hlavný cieľ. Misiu si môžete zopakovať, keď budete lepšie pripravení, prípadne s inou obťažnosťou, a bonus odomknete dodatočne.

Podobne ako pri budovách nečakajte ani veľký sortiment jednotiek. Tri druhy pechoty, štyri druhy pozemnej techniky, prieskumný, bojový a transportný vrtuľník plus jadrová hlavica však postačia. Ovládate ich tradičným zadaním miesta pohybu a útoku myšou, môžete naraz označiť celú skupinu, určiť hliadkovací a strážny mód. Nejaké pokročilejšie taktické možnosti však nečakajte. Ani vylepšenia. Pritom platí, že každá jednotka je pre určité druhy nepriateľov smrtonosná a pri iných neefektívna. A je škoda, že v hre je vlastne len jediná frakcia, a tak sa armády súperov líšia len farbou. Ale celkom vtipné (ale niekedy aj rozčuľujúce) je, že tanky a nákladné autá môžu zlikvidovať hoci aj celú rotu vojakov len tým, že mužov jednoducho prevalcujú.

Rôzne výhody a nevýhody v boji však poskytuje samotný terén. Jednotky na kopci majú väčší dohľad a dostrel, v lávovom prostredí môžete prejsť cez magmu, ale poškodí jednotku a určite na nej nestojte. Takmer všetky objekty, napríklad domy a postávajúce civilné autá v mestskom prostredí, či dokonca lode pri pobreží, sú zničiteľné, takže ak vám zavadzajú v ceste, jednoducho ich zrovnáte so zemou. Inak ale nemajú praktické využitie a nečakajte, že do domov nasúkate pechotu. V teréne príležitostne narazíte aj na debničky, ku ktorým treba priviesť vojakov a dostanete jednorazové bonusy, napríklad tankové posily.

AI je veľmi slabá, čo ale kompenzuje veľkým množstvom vyprodukovaných jednotiek a príležitostnými podvodmi. Keď sa na vás neustále valia hordy nepriateľov, možno si to ani neuvedomíte, ale v istých situáciách imbecilita umelej inteligencie bije do očí. Najmä keď vám má v kampani pomáhať jedna alebo dve spriatelené frakcie. Váš spojenec napríklad bez odporu dovolí nepriateľom zničiť svoje centrum, hoci obďaleč visí vo vzduchu tucet jeho bojových vrtuľníkov. Ak rýchlo nepošlete pomoc, prehráte len preto, že váš parťák pasívne sleduje ničenie svojej základne. Inokedy nepochopíte, prečo niekde zamrzne so svojou nahromadenou armádou, ignoruje dianie naokolo a keď už to nečakáte a spravidla ani nepotrebujete, spraví náhly výpad.

Všetko spomenuté (až na rozmary AI) výborne funguje v ťažení pre jednotlivca, ktoré síce nemá príbeh, ale motiváciou je postupné odomykanie jednotiek a zbieranie bonusov. A mohlo by to výborne fungovať aj v extra misiách kooperačnej kampane, do ktorej však zrejme nenájdete spolubojovníka, čo  je naozaj veľká škoda. V multiplayeri, ktorý by sa mohol javiť v hre, čo sa sústredí na dynamiku s maximálne zjednodušeným systémom, ako ideálny, už to ale, paradoxne, až také ružové nie je. Môžete sa spojiť s jedným alebo až siedmimi ďalšími hráčmi na niekoľkých mapách s rozmanitými prostrediami, kde je síce viac režimov, ale vlastne vždy ide o tradičné eliminovanie súperov s malými odchýlkami. Po dohode sa dá pri štarte rozhádzať do tímov. Potom už len treba budovať a bojovať, až kým  nie je jasne definovaný víťaz.

V bitkách na sieti však citeľne chýba viac taktických možností a spravidla sa víťazí len početnou prevahou. Najbežnejšou taktikou je masová výroba vrtuľníkov, ktoré všetko zrovnajú so zemou. Po niekoľkých bojoch s veľmi podobným priebehom začne byť multiplayer fádny a nezaujímavý. V konečnom dôsledku platí, že aj keď má 8-bit Armies niekoľko herných režimov, vrátane voľných bitiek proti AI, paradoxne okrem sólo kampane ani veľmi nemá čo ponúknuť.

8-Bit Armies vôbec nie je zlá stratégia a jej minimalistický prístup je efektívny a prispieva k dynamike hry.  Veteráni si radi nostalgicky zaspomínajú na minulosť a nováčikovia zas ocenia ľahko pochopiteľné princípy. Ale Petroglyph toho miestami odrezal z hry až priveľa. Niektoré súčasti sú spracované príliš povrchne a zaslúžili by si viac pozornosti tvorcov, ktorí však aspoň určité veci dodatočne dolaďujú na základe ohlasov komunity. Samotná ponuka síce vyzerá nádejne, ale napokon zistíte, že možnosti hry sú v skutočnosti dosť limitované. Sólo kampaň, aj keď bez príbehu, dokáže pobaviť niekoľko hodín, kooperáciu nemáte s kým hrať a multiplayer sa vám rýchlo zunuje. Niečo tam teda trochu škrípe, ale pomer cena /kvalita je primeraný.